Ako vznikal futbal v Slovenskom štáte

Publikované : 20.06.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 8379

Slovenský štát je v mysliach ľudí synonymom kolaborantstva a vojny. Nasledujúci článok sa nesnaží toto negatívne zmýšľanie zmeniť, ale chce poukázať na to, že štát netvorí len politika a hospodárstvo, ale aj športové vyžitie jeho obyvateľov. Jeho hlavným zdrojom sú dobové noviny Slovák, pri ktorého citovaní dodržujem pravopis doby.

 

Autoritatívny režim Slovenského štátu mal vplyv na všetko, čo sa v štáte dialo, teda aj na šport. V prvom rade išlo o propagandu, ktorá mala za úlohu kombinovať pravdivé udalosti, fakty s polopravdami a klamstvami, mala ich zdôvodňovať, vysvetľovať a aj ospravedlniť. Vďaka tomu ovládal režim celú spoločnosť. Do mysle obyvateľov sa dostávali iba tie informácie, ktoré Úrad propagandy považoval za vhodné pre verejnosť.

 

Vznik slovenského futbalu

Slovenský futbal podliehal počas existencie Československej republiky Československému sväzu futbalovému (ČsSF). Politická situácia na konci 30. rokov 20. storočia dovolila, že si Slováci mohli vytvoriť vlastné orgány, cez ktoré riadili športové aktivity na Slovensku. Ich vytvorenie umožňovalo vyhlásenie autonómie Slovenska. V prípade futbalu sa tak stalo 4. novembra 1938 v Bratislave, keď oficiálne vznikol Slovenský futbalový sväz (SFS).

Ustanovujúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo v Žiline, kde sa dňa 26. novembra 1938 stretli slovenskí futbaloví funkcionári. Zvolal ich sem a zasadnutie viedol predseda telovýchovného a športového odboru pri Ústrednom národnom výbore (ÚNV) Bratislava Štefan Jakubec. Zhromaždenie potvrdilo vznik SFS a prijalo ideovú a odbornú koncepciu organizácie futbalového športu na Slovensku. Jej podstatu predstavovalo odlúčenie od Československého sväzu futbalového, zrušenie profesionalizmu, t. j. hráčskych zmlúv, a usmernenie futbalového života v kresťanskom a národnom duchu. Ustanovujúcu zmluvu podpísalo 16 osôb.

Autonómne Slovensko si postupne budovalo samostatné organizácie pre jednotlivé športové odvetvia. Zároveň bolo nutné vytvoriť im celoštátne zastúpenie, ktoré by jednotlivé športy reprezentovalo. V miestnostiach SFS na Donnerovej ulici č. 14 v Bratislave sa 7. marca 1939 stretli zástupcovia zväzov a založili Slovenskú ústrednú športovú radu (SÚŠR). Okrem futbalistov zastrešovala napr. hokejistov, šermiarov či pästiarov, a tiež národné asociácie Nemcov a Maďarov. Jej predsedom sa stal Štefan Jakubec, náčelníkmi Július Gabčo a Vojtech Okolicsányi.

Bolo to po prvý raz v dejinách, čo mal slovenský futbal vlastné vedenie. Vďaka osamostatneniu bolo možné urobiť inventúru toho, čo bolo na Slovensku k dispozícii, najmä čo sa týkalo aktívnych slovenských futbalistov. Pred vznikom SFS existoval národný kataster hráčov, v ktorom bola uvádzaná aj národnosť. V praxi to znamenalo, že hráč slovenskej národnosti mohol nastúpiť iba za slovenský klub. V takomto prípade nemohol hrať za maďarský či nemecký klub, hoci by boli mu poskytli výhodnejšie podmienky. Na českej strane tento systém fungoval efektívne, lebo v Čechách nemali národnosti vlastné zväzy ako v prípade Slovenska, kde svoje zväzy mali Maďari aj Nemci.

Na slovenskej strane spôsoboval národný kataster problémy najmä pri prestupe do slovenských klubov a následne pri rozdelení Československa. Táto skutočnosť dostala SFS do ťažkej pozície, musel budovať svoje základy od úplného začiatku, lebo sa nemohol spoľahnúť na administratívu z ČsSF.

K 17. decembru 1938 prevzal SFS od ČsSF tri slovenské futbalové župy s majetkom, kde bolo organizovaných 214 klubov so 6000 hráčmi a 3200 dorastencami. Každý zväz pôsobil samostatne, ale na medzinárodnom fóre ich zastrešovala Československá asociácia futbalu.

Mnohí Slováci hrali v českých kluboch, ako im to národný kataster dovoľoval. Často sa stávalo, že hráčom sa pridelila iná národnosť podľa toho, ako to vyhovovalo klubom. Oficiálne označenie podľa politickej koncepcie bolo „Čechoslovák“.

Po vzniku Slovenského štátu bol ich návrat komplikovaný. Domov sa niektorí vrátili, napr. Viliam Vanák, Štefan Biró či Tomáš Porubský, noveľa slovenských hráčov ostalo v cudzine.

 

Slovenské súťaže

„Cez dlhých 20 rokov boli sme len akýmsi núteným zlom na tele tzv. československého športu a nerozhodovali sme o našich veciach sami, ale museli sme sa držať toho, čo nám pražské ústredia nariadily... Radostný 6. október bol aj pre nás slovenských športovcov dňom vzkriesenia.“ Takto vyjadril radosť zo vzniku samostatnej organizácie Štefan Jakubec.

Prvoradou úlohou SFS bolo utvoriť novú štruktúru súťaží. Najvyššou slovenskou súťažou sa stala Slovenská liga. Nižšie súťaže boli rozdelené do žúp: Bratislavskej, Žilinskej, Zvolenskej a Prešovskej a následne do jednotlivých herných úrovní. Denník Slovák sa sústreďoval iba na hlavnú súťaž, t. j. na Slovenskú ligu, a tiež na II. ligu hranú na úrovni žúp a označovanú ako I. trieda. Nižšie súťaže sa spomínali iba okrajovo. Predpokladám, že tieto „dedinské“ kolá sa mnohokrát vôbec neodohrali. Jedným z dôvodov mohli byť zmätky, ktoré sprevádzali vznik začínajúceho systému a s tým úzko, hoci nepriamo súvisiace financie. Ďalším mohol byť začiatok vojny. Ak sa ešte na začiatku roka 1939 nižšie súťaže hrali, po útoku na Poľsko určite zredli, pretože muži odchádzali na bojisko. Situácia sa zmenila po vypuknutí SNP a po následnej nemeckej okupácii. Keď nefungovala ani slovenská samospráva, resp. bola pod veľkým vplyvom nemeckých okupantov, futbalové súťaže jednoducho strácali svoje opodstatnenie a zmysel.

Slovenskú ligu ustanovilo stretnutie funkcionárov 6. januára 1939. Vôbec prvýkrát sa stretla náčelnícka rada. V priebehu tejto pracovnej schôdzky prebrali pravidlá – hracie, trestné, amatérske a priestupkové. Ďalej zvolili rozhodcov do sudcovskej komisie.

Počet tímov, ktoré mali hrať v Slovenskej lige, ustanovili na začiatku januára 1939 na desať. Osem klubov do nej vybrali na základe výsledkov v Slovensko-podkarpatskoruskej divízii. Boli to ŠK Rapid Trnava, TTS Trenčín, AC Sparta Považská Bystrica, AŠC Juventus Topoľčany, ŠK Žilina, ZTK Zvolen, AC Spišská Nová Ves a ŠK Slávia Prešov. Okrem týchto klubov sa mal do najvyššej ligy dostať víťaz kvalifikačného turnaja, konkrétne ŠK Banská Bystrica. Slovenská liga mala hneď v prvom kole, hranom 20. augusta 1939, až 12 tímov. Zvýšenie počtu malo na svedomí rozdelenie Československa. Okrem jediného slovenského zástupcu v najvyššej československej ligovej súťaži ŠK Bratislava sa do slovenskej ligy zapojil aj reprezentant maďarského MTSz – ŠK VAS Bratislava.

Liga si mala ponechať hrací systém jeseň – jar. Pre jar 1939 preto futbaloví funkcionári vymysleli alternatívu, ktorú podľa darcu trofeje nazvali Súťaž o pohár Štefana Jakubca. Hralo v nej vybraných osem ligových mužstiev a ŠK Bratislava.

 

Stratená žiadosť do FIFA

Kto chce niečo vo futbalovom svete dokázať, musí byť členom FIFA. Preto hneď na zasadnutí náčelníckej rady SFS dňa 6. januára 1939 hlavný náčelník Štefan Jakubec oznámil, že žiadosť o prijatie do FIFA odoslal už 27. decembra 1938. V nepokojných časoch sa však prihláška stratila a už sa nenašla. Ďalšiu žiadosť odoslali vo februári 1939.

FIFA žiadali ešte doklady o štátoprávnom postavení Slovenskej republiky. Konečné rozhodnutie padlo nakoniec v Bruseli dňa 6. apríla 1939. Na riadne schválenie kongresom FIFA si SFS musel počkať. Prijatie bolo oficiálne schválené, ale SFS bol pre vojnový stav v Európe zaregistrovaný až 4. novembra 1940. Za skutočný dátum prijatia bol i je považovaný 6. apríl 1939.

Ešte v novembri 1938 vedenie SFS rozhodlo, že jediný zástupca slovenského futbalu v československej lige, ŠK Bratislava, môže súťaž dohrať. Na začiatku marca 1939 bola situácia iná. Jedným z prvých vyhlásení SÚŠR sa po rôznych českých polemikách na tému slovenský šport stal zákaz hier slovenských klubov s českými. Zákaz platil pre všetky organizácie a kluby v Čechách a na Morave. Vyhlásenie bolo proklamované na základe neujasneného vzťahu medzi českou a slovenskou časťou republiky.

Z tohto dôvodu nevycestoval ŠK Bratislava na zápas do Prahy (12. marca 1939). Nastala otázka, ako na danú skutočnosť zareaguje Praha. Očakával sa energický zásah ČsSF proti ŠK Bratislava. Vzhľadom na udalosti, ktoré sa udiali, zásah nebol možný. Pražské ústredie jednoducho presunulo zápas na neurčito. Rozhodnutie SFS a SÚŠR malo podporiť slovenský šport a vraj nebolo namierené proti českej strane.

Priestor pre česko-slovenské polemiky týkajúce sa športovej otázky otvorila už autonómia Slovenska. Prvýkrát sa tento problém verejne objavil pri akademických hrách v Nórsku. Na medzinárodnom fóre Slováci vystupovali stále spoločne s Čechmi. V slovenskom akademickom svete nesúhlasili s označením česko-slovenský pre univerzitný šport. Kritiku pražského vedenia uverejnili v denníku Slovák. Autor textu označujúci sa ako „Vysokoškolák“ tvrdil, že Praha nominovala na akademické hry športovcov len z pražskej univerzity. „Dať im pritom titul reprezentanti Česko-Slovenska v tom je kus bezočivosti, ...ale teraz si takéto žarty jednoducho vyprosíme. Boli sme a budeme pre zdravé športové zápolenie, ale nie pre protekcionárstvo pražských ‚hezounov‛... My však na Slovensku máme toho už akurát dosť a preto žiadame, aby akademické mužstvo bolo složené z vysokoškolákov celého štátu alebo nech vystupujú pražania ako reprezentanti mesta Prahy.“

Aby bola diskusia na túto tému obojstranná, do redakcie Slováka prišla odpoveď od „Národného osvobození“. Podľa nej sa pretekári vyberali na základe výsledkov kvalifikácie. Bolo nevhodné, ba priam neprípustné, aby sa reprezentanti vyberali podľa príslušnosti k tomu-ktorému národu, a nie podľa schopnosti. Slovák diskusiu na tému akademických hier zakončil nekompromisne: „...nech nám českí športovci dajú svätý pokoj a nech sa do nášho športu nezahrýzajú, lebo to nemá i tak nijakého smyslu.“

Slovenskou „krivdou“ boli majstrovstvá sveta v hokeji hrané v českej réžii. Dokonca aj zahraničie písalo len o Čechoch. Nehovorilo sa o štáte Čechov a Slovákov, a to aj napriek autonómii z októbra 1938. Prekonanie tejto „krivdy“ sa nieslo v znamení impulzu pre slovenských športovcov, ktorí si sľúbili, že budú pokračovať v boji dovtedy, pokiaľ na dresoch nebude dvojramenný slovenský kríž.

Napäté česko-slovenské vzťahy mali upokojiť medzinárodné lyžiarske preteky, ktoré sa mali konať vo Vysokých Tatrách. Krajinský prezident Julián Šimko mal pri príležitosti ich otvorenia prejav, v ktorom spomenul: „..., šport je takmer jediným spojivom medzi národmi. V športe nerobí sa rozdiel medzi dynamickým štátom a nedynamickým, medzi autoritatívnym režimom a demokratickým. Šport nepozná takéto problémy. Slovensko sa teší,... že si „Svaz lyžarů republiky Česko-Slovenské“ v Prahe vybral práve naše Vysoké Tatry na usporiadanie medzinárodných závodov o majstrovstvo ČSR v jazde na lyžiach pre rok 1939.“

 

Je ešte možná spolupráca?

Spomínané prerušenie česko-slovenských športových stykov nastolilo novú otázku: Je ešte možná spolupráca? Slovenský športovec sa zaujímal o to, čo z toho vyplýva pre neho ako pre aktívneho člena slovenského tímu. Denník Slovák tvrdil, že na Slovensku nebolo športovca, ktorý by necítil nátlak z Prahy: „Všade len samý Čech, zahraniční reprezentanti Česi, pri medzištátnych zápasoch hrávali len českú hymnu atď. – Slovom, Česko-Slovensko bolo len na papieri.“

Pracovníci slovenských športových organizácií začali s postupnou reorganizáciou športu, s čím nesúhlasila Praha. Pražské vedenie presviedčalo slovenské vedenie o nutnosti spolupráce. Po predchádzajúcich skúsenostiach však Slovák neveril, že by takéto podmienky dodržali. Vlna nacionalizmu priniesla po vzniku Slovenskej republiky zmenu mien klubov. Všetko neslovenské chceli s výnimkou maďarských a nemeckých zväzov odstrániť. Kluby nesúce názvy ako Rapid, Union či Juventus si ho mali zmeniť, vedenie chcelo čisto slovenské názvy, ktoré by nepodporovali pokrokové tradície. Kluby mali čas do 30. júna 1939. Družstvá to riešili jednoducho – zlúčili sa. Rapid Trnava sa napr. zlúčil s ŠK Trnava a vytvorili nový klub s názvom TŠS.

Slovenský šport sa začínal vyvíjať vlastným smerom. Dokazovala to i návšteva ríšskych predstaviteľov športu. Rokovali s hlavným náčelníkom Štefanom Jakubcom a s jeho zástupcom Vojtechom Okolicsányim o dôležitých otázkach týkajúcich sa športu. Nemeckí zástupcovia ponúkli slovenským spoluprácu. I tu začala politická situácia ukazovať, ktorým smerom sa uberala slovenská politika a na kom bola existencia samostatného Slovenska postavená. Užšie priateľské vzťahy s Českom slovenskí funkcionári odmietli, ale podobné prijali od nemeckej strany.

Situácia z marca 1939 sa zopakovala v decembri. Tentoraz to však bola SÚŠR, ktorá upozorňovala všetky členské zväzy, že na Slovensku by predbežne nemal štartovať žiadny český klub. Situácia mala trvať dovtedy, pokiaľ by české športové kluby nezmenili nepriateľský postoj voči Slovensku. Obmedzenia sa týkali aj všetkých medzištátnych zápasov. Každý musel by nahlásený a získať povolenie vedenia SÚŠR. O povolenie bolo nutné žiadať aspoň osem dní pred športovou udalosťou. Za neoznámenie hrozila pokuta až do 5 000 korún a zastavenie činnosti do odvolania.

Ubehol rok a tak často spomínaný 6. október 1938 oslavoval výročie. Vytvorila sa Slovenská ústredná športová rada, osamostatnil sa športový život, čím sa ukončila dvojkoľajnosť vo vedení športu na Slovensku. Svoju skutočne samostatnú cestu našiel slovenský šport však až po 14. marci 1939 – potom rozhodnutia slovenského vedenia nemohol nikto zmeniť a tak sa otvorila nová kapitola slovenského športu. Slovenské športové organizácie sa postupne začlenili do medzinárodných asociácií.

 

 

 

Mgr. Katarína Stredáková študovala na Filozofickej fakulte UKF v Nitre odbor história. Tematicky sa zaujíma o 20. storočie.

 

 

Pramene

Slovák, 1939 – 1945.

 

Použitá literatúra

Baka, I.: Politický systém a režim Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1940. Bratislava 2010.

Mráz, I.: Najlepší v kopačkách SR. Bratislava 2000. In: E. Magda: Základný kameň slovenského futbalu. Košice 2009.

Mašlonka, Š./Kšiňan, J.: Zlatá kniha futbalu na Slovensku. Defilé generácií 1898 – 1987. Bratislava 1988.

 

Internetové odkazy:

a)      http://www.fifa.com/associations/association=svk/index.html

b)      http://www.sme.sk/c/2172105/ako-sa-stal-slovensky-futbal-samospravnym.html

 

Dobové dokumenty a názvy uvádzame aj s gramatickými a štylistickými chybami.

 

Obrazová príloha: E. Magda (Základný kameň slovenského futbalu), www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako chápať studenú vojnu?

Ako chápať studenú vojnu?

Studená vojna a jej horúce konflikty vytvorili svet, v ktorom žijeme dnes. Skončila sa však studená vojna naozaj? Prečo sa dnes hovorí o „novej studenej vojne“? Môžeme sa dnes zo súperenia USA a ZSSR poučiť? celý článok

Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps

Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps

Pred 100 rokmi 15. januára 1919 vojaci Freikorps konečne našli lídrov povstania Spartakovcov, Rosu Luxemburgovú a Karla Liebknechta. Odvliekli ich na svoje veliteľstvo, vypočúvali, potom pažbami pušiek zmlátili a nakoniec obidvoch zastrelili. Sny o komunistickej revolúcii v Nemecku sa rozplynuli. celý článok

Na krížniku Juneau zomrelo päť bratov

Na krížniku Juneau zomrelo päť bratov

Bolo presne 11 hodín piatok 13. novembra 1942. Veliteľ japonskej ponorky I-26, komandér Jokota Minoru, už nejaký čas sledoval periskopom päť amerických krížnikov a torpédoborcov. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.