Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Publikované : 25.06.2019 | Zobrazení: 1382 |
2 minúty čítania

Koho považujete za najväčšieho Slováka? Podľa celoslovenskej ankety je ním pre väčšinu z nás generál Milan Rastislav Štefánik. V roku 2019 si navyše pripomíname jeho 100. výročie úmrtia. Júnové Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou však odhalia jednu z najvýznamnejších postáv slovenských dejín v novom svetle. V stredu 26. júna 2019 o 17.00 hod. v Thurzovom dome sa s historikom Michalom Kšiňanom môžete vydať po stopách Štefánikovej cesty zo slovenských kopaníc medzi najvýznamnejších svetových politikov.

 

Milana Rastislava Štefánika, astronóma, fotografa, vojenského letca, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska, diplomata a politika nie je na Slovensku ani vo svete treba obzvlášť predstavovať. Práve v uplynulých dňoch sa v Paríži začali prípravy na slávnostné otvorenie prvého múzea M. R. Štefánika mimo Slovenska, ktoré by mali vyvrcholiť približne o dva roky. Michal Kšiňan, ktorý o ňom prednáša aj na parížskej univerzite Sorbonne, je mnohými považovaný za najväčšieho odborníka na generála Štefánika. Na prednáške v Thurzovom dome bude spolu s návštevníkmi hľadať odpoveď na otázku, ako sa stal zo Štefánika národný hrdina. Poukáže nielen na jeho úspechy či posmrtný život – tzv. historickú pamäť, ale aj na spôsoby a taktiky, akými si Štefánik budoval a vytváral vlastnú legendu už počas života.

 

„Aj Stredoslovenské múzeum, popri mnohých iných významných inštitúciách na Slovensku, chce v tomto roku vzdať hold M. R. Štefánikovi. Je pre nás veľkou cťou, že pozvanie prijal práve Michal Kšiňan, naslovovzatý odborník, ktorý aj priamo na slávnej parížskej Sorbonne šíri povedomie nielen o tomto slávnom Slovákovi,“ dodal riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

 

Mgr. Michal Kšiňan, MAS, PhD. obhájil dizertačnú prácu na parížskej Sorbonne a v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde aj v súčasnosti pôsobí. Okrem toho externe prednáša na parížskej univerzite, je autorom mnohých článkov a niekoľkých kníh. Naposledy vydal vo francúzštine prvý vedecký životopis Štefánika (L'homme qui parlait avec les étoiles Milan Rastislav Štefánik, héros franco-slovaque de la Grande Guerre), ktorého slovenská verzia vyjde v septembri tohto roku.

 

Na ďalšie rande s minulosťou sa môžete tešiť:

24. 7. 2019 o 17.00 hod. s archeológom Jozefom Labudom na tému

Stredoslovenský banský región vo vrcholnom stredoveku z pohľadu archeológie.

 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Alexandriu si zapamätáte aj vďaka výnimočným osobnostiam

Alexandriu si zapamätáte aj vďaka výnimočným osobnostiam

Alexandria bola v minulosti pojmom. Nielen vďaka stavbám ako Alexandrijský maják a Alexandrijská knižnica, ale aj vďaka výnimočným osobnostiam, ktoré v nej pôsobili. Aké kultúrne bohatstvo je prítomné v tomto meste? Čo všetko vieme o jeho dejinách v antickom období? celý článok

Ako a kam sa cestovalo v stredoveku?

Ako a kam sa cestovalo v stredoveku?

Cestovanie za letnými zážitkami už má väčšina z nás za sebou, no na zaujímavú cestu sa môžete vydať aj na poslednej tohtoročnej prednáške z cyklu Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou. celý článok

Ako Slováci odhaľujú tajomstvá Mayov v Guatemale?

Ako Slováci odhaľujú tajomstvá Mayov v Guatemale?

Mayská civilizácia bola najvyspelejšou kultúrou Nového sveta, ktorá sa rozprestierala na území viacerých subtropických stredoamerických štátov. V Guatemale sa slovenskí vedci už 10 rokov podieľajú na výskume tejto fascinujúcej civilizácie, ktorá existovala dva a pol tisíc rokov. celý článok

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Zo staroegyptských papyrusov vieme mnohé o názoroch a praktikách antického ľudu. Egypťania boli známi vierou v božstvá, no o čosi menej sa vie o ich okultných praktikách. celý článok

V Sade Janka Kráľa sa opäť strhne boj o Prešporok

V Sade Janka Kráľa sa opäť strhne boj o Prešporok

Rok 1619 v Európe nebol idylický. Vojnová vrava zasiahla väčšinu kontinentu a výnimkou nebolo ani kráľovské mesto Prešporok. celý článok

Diskusia