Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Publikované : 05.03.2019 | Zobrazení: 10975 |
6 minút čítania

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. Cestovanie bolo obľúbené aj u našich predkov, ktorí sa už v predminulom storočí dostali na nesmierne zaujímavé miesta. Precestovali nielen krajinu, z ktorej pochádzali, ale dostali sa aj na nesmierne neobvyklé miesta dobového sveta. Niektorí z nich unikátne cestovateľské dobrodružstvá aj literárne spracovali a my sme tak získali zaujímavý prameň o dobe a o fenoméne cestovania.

 

V druhej polovici „dlhého“ 19. storočia bolo cestovanie stále dostupnejšie pre čoraz širšie vrstvy dobovej spoločnosti. Rozvoj cestovania išiel ruka v ruke s postupnou modernizáciou spoločnosti. Aj ľudia ovplyvnení spoločenskými premenami väčšmi túžili po poznaní, s ktorým súviselo nielen čítanie, ale aj cestovanie. V tomto období nastal skutočný rozmach priestorovej mobility. S ním súvisel aj vzostup tvorby a publikovania diel opisujúcich putovanie jednotlivcov.

Potulovanie po svete lákalo už príslušníkov staršej generácie, žijúcich a tvoriacich prioritne v prvej polovici 19. storočia. Dokladajú to cestopisy Jána Kollára, ale aj viaceré podobné diela generácie štúrovcov. Tí podnikli viacero zaujímavých ciest po domovine, slovanskom svete i po nemeckých krajinách.

Napísať cestopis bolo v 19. storočí akousi „módnou“ záležitosťou, o čom svedčí jednoduchý pohľad do vtedajších literárnych časopisov a novín, ktoré uverejňovali dobovo nazývané „cestopisné črty“. V slovenských podmienkach vynikal predovšetkým literárny časopis Orol, v ktorom nájdeme desiatky uverejnených literárnych opisov ciest. Medzi novinami vyčnievali Národné noviny. V rubrike Besednica boli na pokračovanie publikované viaceré cestopisné črty slovenských autorov. Za týmto trendom nezaostávali ani iné slovenské periodiká.

 

Čo nám cestopisy prezrádzajú?

Cestopisy obsahujú široké spektrum informácií. Sú jedinečným prameňom o dobe, precestovanom a opísanom území, taktiež i o samotnom aktérovi púte. Cestopis je teda výnimočným zdrojom poznania aj o samotných cestovateľoch a o veciach, ktoré ich zaujímali, pretože tie v opisoch neraz neskutočne pútavo priblížili. Môžeme sa tak dozvedieť, že syn známeho národovca Karola Kuzmányho Karol Ladislav sa zaujímal o lode a o technický pokrok v moreplavbe. Z diela stolára Daniela Šusteka zistíme detaily, ako v minulosti postupovali pri stavbe amerických domov. Evanjelický farár, botanik a archeológ Jozef Ľudovít Holuby zase čitateľom, okrem zážitkov z cesty vlakom Považím, Turcom a Liptovom, sprístupňuje flóru týchto regiónov. Jeho cestopis približuje aj to, aké poznanie o svete a prírodnom bohatstve mohol mať priekopník botaniky na konci 19. storočia.

Obchodník Július Kožuch prostredníctvom svojej skúsenosti z egyptskej colnice v Alexandrii, keď „podstrčili [sme] niekoľko žltákov [zlatých] colným úradníkom a len potom mohli sme slobodne na voze do vnútorného mesta sa poberať, ilustruje, že fenomén korupcie, ktorý trápi súčasnú slovenskú spoločnosť, bol bežným aj v minulosti a postihoval rôzne kúty sveta.

Z cestopisov 19. storočia vieme, že na cestu sa vybralo viacero slovenských národovcov, ale aj obyčajných remeselníkov či obchodníkov. Tí verili, že to, čo si človek prečítal, mohol zabudnúť, ale to, čo videl a získal počas cestovania, nezabudne nikdy. Práve takéto zdôvodnenia pre rozvoj cestovania využil cestopisec Jozef Viktorin: „A preto máš prostriedky a čas; cestuj! Len necestuj samotný, lebo to je otupné [...] a necestuj výhradne pre zábavu, lež aby si známosti svoje rozšíril, a nadobudnuté skúsenosti k poučeniu druhých použiť mohol.“ Veľmi obdobne, ale o šestnásť rokov neskôr, zdôrazňoval význam a krásu cestovania v časopise Orol Juraj Kello-Petruškin. Tento učiteľ pôsobiaci na viacerých miestach prirovnával cestovanie k štúdiu: „Cestovať, študovať sú dve pekné nerozlučné sestry.“

 

Za čím cestovali?

V druhej polovici 19. storočia pribúdajú, v porovnaní s predchádzajúcim obdobiami, nové motívy cestovania. Začína sa skutočný rozvoj turistiky, tak ako ju poznáme dnes. Dielo katolíckeho kňaza a národovca Jozefa Viktorina nám ukazuje, ako prebiehali masové organizované výlety za pamiatkami a k moru. Cestovalo sa aj do hôr, čo dokladá viacero cestopisov opisujúcich cesty na tatranské končiare.

V tomto období sa cestovalo aj za zážitkami, predovšetkým na vtedy nesmierne populárne svetové výstavy. V roku 1862 navštívil už spomenutý Karol Ladislav Kuzmány svetovú výstavu v Londýne. Svetové výstavy, dnes známe pod názvom Expo, sa od roku 1851 pravidelne uskutočňovali na starom kontinente, preto sa stávali lukratívnym cieľom aj pre slovenských národovcov. Okrem Kuzmányho navštívili svetové výstavy napríklad aj maliar Jozef Božetech Klemens a spisovateľ a lekár Gustáv Zechenter Laskomerský.

Stále populárnymi boli aj náboženské púte, ktoré umožnili aj „obyčajným“ ľuďom dostať sa za hranice svojej domoviny, hoci zostali na území svojej krajiny. Aj pri rôznych náboženských výročiach, akým bol napríklad jubilejný rok 1863, sa uskutočňovali rozsiahle púte, ktoré podporovali mobilitu veriacich. V spomínanom roku sa uskutočnili veľké oslavy v moravskom Velehrade a podľa novinových správ tam vycestovalo mnoho Slovákov. Solventnejším, slobodnejším a zbožnejším sa podarilo dostať aj do centra katolicizmu, do Ríma. Príkladom je cestopis Lea Martina Čepku z roku 1853, uverejnený v katolíckom časopise Cyrill a Method.

 

Dobrodružstvo na ceste

Určite nikoho neprekvapí, že na cestách sa dá zažiť viacero dobrodružných situácií. Bolo to tak aj v minulosti a niekedy išlo skutočne o život. Cestovatelia z Horného Uhorska mali ako suchozemci najviac zážitkov počas plavby na mori. Prekonali viacero svetových morí a oceánov a niekedy bola plavba po rozbúrených vlnách ozajstným bojom o holý život. Najvýraznejšie to približuje Daniel Šustek: „V tomto strašnom boji o život a smrť nastalo na chvíľu malé utíšenie. Zjavne sme cítili, že loď zasa vyhodilo do výšky a že teda nie sme pod vodou. Lež táto útecha netrvala dlho. [...] voda sa liala do našej komôrky a my sme už vyše kolien stáli v nej. [...] každý tušil strašlivé položenie zvlášť v tých komôrkach, kde boli ženy. Každých päť minút sa vlny zrážali nad loďou a potom ju dočasne skryli pod vodou. Tak to trvalo asi štyri hodiny. Ešte veľké šťastie, že pri tom hroznom zmietaní lode na všetky strany, hore, dolu, daktoré jej brvno nepopustilo, a že sa neurobila diera; zaiste by bola so všetkým nákladom a cestujúcimi klesla na dno morskej priepasti a tento skromný cestopis nebol by mal kto, drahí rodáci, napísať. Dnes nedokážeme zistiť, do akej miery tieto slová z cestopisu Daniela Šusteka reálne zachytávajú jeho príhody a do akej miery sú beletrizované a prifarbené. Plavba loďou po mori určite predstavovala zaujímavú epizódu, ktorá dokázala čitateľov osloviť.

Cestopisy patrili v 19. storočí k nesmierne populárnym žánrom. O ich obľúbenosti u širokého spektra čitateľov vypovedá aj fakt, že samotní editori kníh a vydavatelia časopisov vyzývali k písaniu cestopisov. Reprezentatívnym príkladom môžu byť slová známeho katolíckeho farára a neskoršieho predsedu Slovenskej muzeálnej spoločnosti Andreja Kmeťa. Ten v roku 1874 pripravil knižné vydanie vybraných cestopisných zážitkov Daniela Šusteka, ktoré pôvodne vyšli v časopise Obzor. Kmeť v predhovore diela píše: „Rozumní ľudia, aby takto [neboli v cudzine okradnutí, alebo inak poškodení, poznámka autorov] neobišli v cudzom svete, keď majú ísť do cesty, čítajú takéto knihy, ľa, jako je táto, takéto cestopisy [...] To sú veľmi užitoční ľudia, ktorí píšu cestopisy, t. j. ktorí opisujú cesty a svoje skúsenosti. Aj tento fakt nás upozorňuje na pozitívne vnímanie cestopisov a ich význam v dobovej spoločnosti. Kniha, ktorú Kmeť pripravil, bola určená čitateľovi s nižším vzdelaním. Zaujímavá je informácia, že spis mal byť distribuovaný každému, kto zaplatí ročné členstvo do spolku Matica slovenská vo výške 50 grajciarov. Išlo o nízku sumu, ktorú si mohol dovoliť zaplatiť aj chudobnejší roľník, čo predpokladá vysoký náklad vydaného spisu.   V danej dobe síce v porovnaní s inými titulmi, ktoré vyšli pod hlavičkou Matice, nebol ojedinelým, ale máloktoré literárne dielo z tohto obdobia sa mohlo popýšiť takýmto nákladom. To, že cestopisy boli čítané a dokázali ovplyvniť dobovú spoločnosť, nám neraz prezrádza aj ich samotný obsah, keď sa autor prihovára svojmu čitateľovi.

 

Viac si o cestovaní v minulosti môžete prečítať v knihe Cestopisné denníky : Zblízka i zďaleka, z monarchie i republiky, v ktorej je uverejnených aj dvanásť dobrodružných, pútavých, zaujímavých a poučných cestopisov slovenských autorov z 19. a začiatku 20. storočia.

 

Mgr. Ján Golian, PhD., sa výskumne venuje vybraným procesom slovenského národného hnutia v závere „dlhého“ 19. storočia, dejinám populácie, dejinám každodennosti a historickej antropológii. V súčasnosti pracuje ako historik a archivár v Diecéznom archíve v Banskej Bystrici a externe prednáša na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Je spoluautorom a spoluzostavovateľom niekoľkých vedeckých monografií a autorom viacerých odborných štúdií a časopiseckých článkov na Slovensku i v zahraničí.

 

 

Mgr. Rastislav Molda, PhD., je absolventom Katolíckej univerzity v Ružomberku. Študoval a vedecký pobyt absolvoval aj na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V súčasnosti pracuje v Liptovskom múzeu v Ružomberku a externe prednáša na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Venuje sa výskumu dejín „dlhého” 19. storočia s dôrazom na formovanie slovenského národného hnutia, analýze etnických stereotypov, a skúma i vplyv školstva a umenia na utváranie národnej identity. Je autorom dvoch monografií, viacerých vedeckých štúdií a popularizačných článkov.

 

Pramene:

Cyrill a Method, 1853.

Lipa – Národní Zábavník, 1864.

Pešťbudínske vedomosti, 1862.

Obzor, 1873.

Orol, 1875.

Slovenské pohľady, 1890.

 

Použitá literatúra:

Golian, J./Molda, R.: Cestopisné denníky. Zblízka i zďaleka, z monarchie i republiky. Banská Bystrica 2018.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Bol krásny letný deň roku 1782 a v prístavnom meste Portsmouth písala istá anglická dáma list svojej priateľke. Na chvíľu zdvihla zrak a pozrela von oknom na zhromaždenú flotilu, prichystanú vyplávať na pomoc strategicky dôležitému Gibraltaru. celý článok

Rakúsky princ mohol byť lídrom poľskej revolúcie

Rakúsky princ mohol byť lídrom poľskej revolúcie

Arcivojvoda Karol sa napokon nestal biskupom, lež generálom, ktorý uštedril Napoleonovi jeho prvú porážku. Už menej známym faktom je, že, aspoň hypoteticky, dokonca ašpiroval aj na poľský trón. celý článok

Diskusia