Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Ako pracovali baníci v stredoveku?

Publikované : 23.07.2019 | Zobrazení: 1257 |
2 minúty čítania

Obľúbený prednáškový cyklus stretnutí s osobnosťami z vedeckého, kultúrneho, ale aj spoločenského života o vybraných kapitolách nielen z našej histórie pokračuje v Thurzovom dome aj v letných mesiacoch. V stredu 24. júla 2019 o 17.00 hod. predstaví archeológ a riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda banícku tradíciu na strednom Slovensku. Ak vás zaujíma, prečo sú Bystrica či Štiavnica „Banské“, nenechajte si ujsť prednášku Stredoslovenský banský región vo vrcholnom stredoveku z pohľadu archeológie.

 

Stredné Slovensko je späté s baníctvom už vyše 2300 rokov

Stredoslovenský región je najvýznamnejším banským regiónom Slovenska. Ide o oblasť najstaršieho dobývania medi na Slovensku v dobe bronzovej (Špania Dolina a Staré Hory). Zároveň sa v tejto oblasti vyskytovali prví prospektori – baníci, ktorými boli Kelti už v 3. storočí pred Kristom. Práve na strednom Slovensku bolo začiatkom 13. storočia založené najstaršie banícke mesto na Slovensku – Banská Štiavnica a v 14. storočí vznikla v regióne i prvá slovenská mincovňa v Kremnici, ktorá dnes patrí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete. Oblasť je mimoriadne zaujímavá aj z hľadiska geologických pomerov. Bohaté ložiská zlata, striebra či medi v katastroch stredoslovenských miest boli zdrojom ich neskoršieho bohatstva. Od 80. rokov 20. storočia sa v týchto miestach realizujú mnohé archeologické výskumy, ktoré prispievajú k poznaniu ich histórie. Materiálna kultúra z výskumov poukazuje na špecifickosť osídlenia komunít v týchto lokalitách.

 

PhDr. Jozef Labuda, CSc. patrí k priekopníkom samostatného vedného odboru montánnej archeológie zameraného na poznanie najstarších počiatkov banských regiónov Slovenska. Archeológiu vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci prednáškovej činnosti a štúdia materiálnej kultúry navštívil Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Srbsko, Slovinsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Kanadu či Mexiko. Po štúdiách začal pracovať v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1992 – 1995 a od roku 2001 je riaditeľom múzea. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je držiteľom množstva ocenení, medailí a čestných uznaní za prínos v starostlivosti o životné prostredie, záchranu kultúrneho dedičstva a rozvoj slovenského múzejníctva.

 

 

Na ďalšie rande s minulosťou sa môžete tešiť:

21. 8. 2019 o 17.00 hod. s reštaurátorom Štefanom Kockom na tému

Reštaurovanie mortuárií zo zbierok Stredoslovenského múzea

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Alexandriu si zapamätáte aj vďaka výnimočným osobnostiam

Alexandriu si zapamätáte aj vďaka výnimočným osobnostiam

Alexandria bola v minulosti pojmom. Nielen vďaka stavbám ako Alexandrijský maják a Alexandrijská knižnica, ale aj vďaka výnimočným osobnostiam, ktoré v nej pôsobili. Aké kultúrne bohatstvo je prítomné v tomto meste? Čo všetko vieme o jeho dejinách v antickom období? celý článok

Ako a kam sa cestovalo v stredoveku?

Ako a kam sa cestovalo v stredoveku?

Cestovanie za letnými zážitkami už má väčšina z nás za sebou, no na zaujímavú cestu sa môžete vydať aj na poslednej tohtoročnej prednáške z cyklu Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou. celý článok

Ako Slováci odhaľujú tajomstvá Mayov v Guatemale?

Ako Slováci odhaľujú tajomstvá Mayov v Guatemale?

Mayská civilizácia bola najvyspelejšou kultúrou Nového sveta, ktorá sa rozprestierala na území viacerých subtropických stredoamerických štátov. V Guatemale sa slovenskí vedci už 10 rokov podieľajú na výskume tejto fascinujúcej civilizácie, ktorá existovala dva a pol tisíc rokov. celý článok

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Zo staroegyptských papyrusov vieme mnohé o názoroch a praktikách antického ľudu. Egypťania boli známi vierou v božstvá, no o čosi menej sa vie o ich okultných praktikách. celý článok

V Sade Janka Kráľa sa opäť strhne boj o Prešporok

V Sade Janka Kráľa sa opäť strhne boj o Prešporok

Rok 1619 v Európe nebol idylický. Vojnová vrava zasiahla väčšinu kontinentu a výnimkou nebolo ani kráľovské mesto Prešporok. celý článok

Diskusia