Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Publikované : 23.11.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 644

Keď som pred takmer dvadsiatimi rokmi uvidel na pulte jedného kníhkupectva stáť knihu so zvláštnym názvom Osmičky v našich dejinách, ihneď ma zaujala. A to až tak, že som si ju kúpil a začal si z nej doma čítať. Mal som vtedy asi štrnásť rokov, chodil som do osemročného gymnázia a dejepis bol mojím najobľúbenejším predmetom.

 

Osmičky v našich dejinách neboli hrubou a vyčerpávajúcou monografiou s množstvom poznámkového aparátu, ale populárno-náučnou knihou, v ktorej autor stručným a jasným spôsobom priblížil vybrané kapitoly zo slovenských dejín. Tie sa týkali známych osmičkových rokov, a to nielen z 20. storočia, ale aj z raného stredoveku. Text bol miestami doplnený aj fotografiami. Nenachádzalo sa ich tam síce veľa a nemali ani dobrú kvalitu, ale zaujali ma. Práve pri čítaní tejto knihy som sa prvýkrát stretol s menom historika a archeológa Dušana Čaploviča, ktorého som dovtedy nepoznal.

 

Nová kniha

Z času na čas som potom Osmičky v našich dejinách využíval pri štúdiu na hodiny dejepisu alebo pri písaní seminárnych prác, ale hlavne som sa vďaka nim zoznamoval s niektorými medzníkmi našich dejín. Prešli dve desaťročia, zo mňa sa medzitým stal zhodou okolností historik a svetlo sveta uzrelo druhé vydanie tejto knižky. Priznám sa, keď som sa dozvedel o pripravovanom druhom vydaní, zostal som príjemne prekvapený. Tým väčšmi, že malo byť podstatne rozšírené a doplnené a Dušan Čaplovič ho spracoval spoločne so svojím synom, vojenským historikom Miloslavom Čaplovičom. Keď sa mi potom dostalo rúk, hneď mi bolo jasné, že v podstate ide o novú prácu, pretože s prvým vydaním sa nedá z viacerých hľadísk vôbec porovnať.

Formát, rozsah, čiastočne i obsah, grafické spracovanie, prehľadnosť, to všetko je do veľkej miery iné. Tieto zmeny však určite nie sú iba dôsledkom dvadsaťročného vekového rozdielu a lepších technických možností našich grafikov. Vidieť v nich predovšetkým rukopis oboch autorov, ktorí mali presnú koncepciu, ako má druhé vydanie vyzerať. Treba tiež povedať, že ho vhodne načasovali na ,,osmičkový rok“ 2018, ktorý bol charakterizovaný mnohými okrúhlymi výročiami spojenými s číslom 8.

Témy jednotlivých kapitol sú čiastočne podmienené subjektívnym výberom autorov (resp. Dušana Čaploviča, keďže základ pochádza z prvého vydania), ale publikácia, samozrejme, obsahuje aj tzv. povinné jazdy. Pretože ak sa spomenú osmičkové roky, väčšina ľudí si ich ihneď spojí s rokmi 1918, 1938, 1948, 1968 a 1989 a práve tieto medzníky tvoria jednotlivé kapitoly knihy. Nedá sa im jednoducho vyhnúť, pretože ide o zlomové udalosti našich, ale aj svetových dejín. Práca je teda do veľkej miery zameraná na 20. storočie, čo je prirodzené, vzhľadom na veľký počet súvisiacich dejinných zvratov.

Autor sa už v prvom vydaní snažil tento fakt vykompenzovať úvodnými tromi kapitolami. Prvá z nich má názov Na počiatku kresťanstva a venuje sa postupnej christianizácii nášho územia až po cyrilometodské obdobie v druhej polovici 9. storočia. Druhá kapitola sa venuje začleňovaniu územia Slovenska do Uhorského kráľovstva a končí smrťou kráľa Štefana I. Potom nasleduje veľký skok a zrazu sa čitateľ ocitne v revolučnom roku európskych národov 1848. Podľa môjho názoru je to škoda, pretože aj predchádzajúce storočia mali v sebe viacero osmičkových rokov, ktoré zásadným spôsobom zasiahli do našich i európskych dejín. Stačí len spomenúť začiatok tridsaťročnej vojny v roku 1618 a vlastne aj jej koniec v roku 1648. Z tejto témy, ako aj z období Matúša Čáka-Trenčianskeho či Mateja Korvína by preto mohli byť tiež zaujímavé kapitoly, ktoré by stáli za spracovanie. Navyše ide o témy, v ktorých by sa nestratili ani vojenské dejiny, ktoré sú doménou mladšieho z autorskej dvojice Čaplovičovcov.

 

20. storočie

Zvyšných päť kapitol sa už venuje udalostiam odohrávajúcim sa v 20. storočí: Cesta Slovenska do Česko-Slovenska (1918), Slovensko v nacistickom súmraku Európy (1938), Slovensko od totality k totalite (1948), Pokus o demokratický socializmus a Slovensko (1968) a Zvrchované Slovensko v medzinárodných spoločenstvách (1989, 1998, 2008). Práve posledná kapitola je oproti prvému vydaniu podstatne doplnená, pretože siaha až do dnešných dní. Odzrkadľuje sa v nej aj osobná dlhoročná skúsenosť Dušana Čaploviča z politickej činnosti a jeho osobný pohľad na udalosti posledných 25 rokov.

Úplnou novinkou je záverečné a pomerne podrobné Kalendárium osmičkových rokov, ktoré zaberá takmer tretinu celej knihy a končí sa až aprílom 2018. Veľkým prínosom je bohatá fotografická príloha i samotné grafické spracovanie, ktoré robí prácu prehľadnejšou i príťažlivejšou. Vďaka tomu siahnu po knihe aj mladšie ročníky, čo bolo i cieľom tejto práce. Priznal to taktiež Dušan Čaplovič: „Predovšetkým sme to písali pre mladú generáciu. Robili sme to voľnejšou formou, nie mentorsky, násilne, hľadali sme príbehy, hľadali sme konkrétne nielen fakty, ale aj ľudí, lebo naše dejiny sú bohaté na osobnosti.“

Kniha skutočne nie je vedeckou monografiou, ktorá by vyčerpávala tematiku. Text je štruktúrovaný veľmi jasne, stručne a zároveň zrozumiteľne, takže aj laik pochopí domáce i medzinárodné súvislosti osmičkových rokov. Vďaka tomu môže byť kniha využitá ako pomôcka pri výučbe dejepisu zo strany pedagógov základných a stredných škôl. To je pri súčasnom nedostatku kvalitných učebníc veľké pozitívum. Grafické spracovanie posúva hodnotu diela o ďalší level vyššie, čomu napomáha veľké množstvo fotografií pochádzajúcich z mnohých archívov a múzeí. Záverom môžem preto iba konštatovať, že urobiť druhé vydanie ,,Osmičiek“ bolo správne rozhodnutie a skutočne to stálo za to.

 

Tomáš Černák

 

 

Dušan Čaplovič/Miloslav Čaplovič: Osmičky v našich dejinách. Bratislava : Perfekt, 2018. 224 strán, pevná väzba. ISBN 9788080468859.

 

 

 

Obrazová príloha: Perfekt, wikipedia.org

 

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Alexander Mach bol srdcom fašista

Alexander Mach bol srdcom fašista

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. celý článok

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Jeho meno je neodvratne späté s veľdielami poľskej beletrie. Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wolodyjowski či Quo Vadis sú tituly, ktoré hladili poľskú dušu v časoch, keď sa kedysi hrdý národ hrbil pod vládou cudzích mocností. celý článok

Prečo bola Caesarova dynastia úspešná?

Prečo bola Caesarova dynastia úspešná?

Gaius Iulius Caesar sa stal zakladateľom dynastie, ktorá zmenila dejiny Rímskej ríše. Medzi cisármi tejto dynastie boli schopní správcovia vecí verejných, ale aj netvori v ľudskej koži, ktorí boli schopní všetkého zla. Ich pôsobenie mapuje nová kniha od britského autora Toma Hollanda. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.