Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Publikované : 12.03.2019 | Komentárov: 2 | Zobrazení: 3539

Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898.

 

V roku 1492 objavil Krištof Kolumbus Ameriku a položil tým základy španielskeho námorného impéria. Smola sa nevyhýba ani veľkým objaviteľom a aj v tomto prípade išla pri Haiti ku dnu Kolumbova vlajková loď Santa Maria. Tá sa tak stala prvou španielskou loďou stratenou v amerických vodách. V roku 1898 rozstrieľalo americké námorníctvo slabú eskadru španielskych vojnových lodí v bitke pri Santiago de Cuba. Rozhodlo tak nielen o celej bleskovej španielsko-americkej vojne, ale aj definitívne zatemnilo posledný odlesk námornej ríše, nad ktorou kedysi „slnko nezapadalo“.

 

„Neúspešní“ piráti

A práve na toto medziobdobie, keď bolo Španielsko istý čas – do krutej porážky svojej neporaziteľnej Armady pri anglických brehoch v roku 1588 – nespochybniteľnou svetovou superveľmocou, a zároveň po väčšinu tohto času jeho dobre strážené konvoje pokladov prepravovali rozprávkové bohatstvo z Nového sveta na starý kontinent, zameral svoju pozornosť tím španielskych odborníkov. Archeológovia Carlos León a Beatriz Domingová a námorná historička Genoveva Enríquezová pripravili z poverenia španielskeho ministerstva kultúry úvodný zoznam 681 stratených španielskych lodí, ktoré sa potopili pri východnom pobreží dnešných USA, pri pobreží Panamy, Dominikánskej republiky, Kuby, Haiti, pri Bermudách a Bahamách.

Aby tento zoznam mohol vôbec vzniknúť, bolo potrebné stráviť päť rokov v sevillských a madridských archívoch a trpezlivo zhromažďovať všetky dostupné a potrebné informácie. Výskumníci si zároveň stanovili dva základné ciele. Jedným bolo vytvorenie nástroja, ktorý by bolo možné použiť na identifikáciu a ochranu vrakov, a to najmä v oblastiach s ich vysokým výskytom. Tým druhým bolo oprášiť históriu nielen známych a slávnych vrakov, ale predovšetkým vyniesť na svetlo sveta tie zabudnuté, o ktorých sa nič bližšie nevie.

Výsledky výskumu pravdepodobne nepotešia romantikov vidiacich za každým potopeným vrakom pirátsky útok alebo námornú bitku.  Zistilo sa, že až za 91,2 %  potopených lodí mohlo nepriaznivé počasie, hlavne tropické búrky a hurikány. Ďalších 4,3 % lodí stroskotalo na útesoch, alebo malo iné navigačné problémy. Len 1,4 % lodí bolo stratených po bitkách s britskými, holandskými alebo americkými loďami. No a napokon útoky pirátov spôsobili iba 0,8 % z celkových skúmaných strát. Lokalizovaná je pritom doteraz len menej ako štvrtina zo skúmaných 681 vrakov.

 

Kde sú španielske vraky?

Ako pomerne prekvapujúci sa ukázal aj fakt, kde všade sa lode potopili. Vykryštalizovalo sa niekoľko oblastí s mimoriadne vysokou koncentráciou vrakov. Niektoré tieto oblasti sú pritom otvorené moria, ktoré v 16. či v 17. storočí boli ako dnešné diaľnice. Intenzívna námorná preprava si tu však pri nepriazni počasia často vybrala svoju krutú daň. Prekvapenie takisto priniesla analýza nákladu potopených lodí. Neboli to, prirodzene, len poklady, zlato, striebro a drahokamy,. Veľa lodí bolo naložených oblečením, zbraňami, náboženskými predmetmi, relikviami, dekoráciami, a dokonca kameňmi na stavbu kostolov.

Všetky tieto zistenia presahujú hranice vedeckého bádania i španielskeho teritória. Pomáhajú nielen vysvetliť, ako sa za tých niekoľko storočí obohacovalo Španielsko, ako mohlo vytvoriť námornú ríšu, nad ktorou slnko nezapadalo, i ako ju mohlo stratiť, ale prostredníctvom zdieľania takto vytvorenej databázy vrakov s krajinami, v ktorých vodách sa potopené vraky nachádzajú, ich následne aj účinne chrániť najmä pred bezohľadnými lovcami pokladov. Výskum pritom iba začal. Španielska námorná ríša sa skutočne rozprestierala po celom svete, takže práce majú archeológovia a historici v archívoch i na morskom dne ešte viac ako dosť.

 

Roman Mocpajchel študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami.

 

 

 

Použitá literatúra:

Chalupa, J.: Dějiny Španělska. Praha 2017.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.theguardian.com/science/2019/mar/01/spain-logs-shipwrecks-maritime-past-weather-pirates

b) https://www.archaeology.org/news/7445-190301-spain-shipwreck-list?fbclid=IwAR2q1OgwxgPszQfuksZ2Srob1_LaNPQ8hgpAMVpoItZ4tnbGwa5xPH41oWw

 

Obrazová príloha: M. Z. Diemer, S. Scott, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. celý článok

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Bol krásny letný deň roku 1782 a v prístavnom meste Portsmouth písala istá anglická dáma list svojej priateľke. Na chvíľu zdvihla zrak a pozrela von oknom na zhromaždenú flotilu, prichystanú vyplávať na pomoc strategicky dôležitému Gibraltaru. celý článok

V Sevastopole zaplatili obe strany vysokú cenu

V Sevastopole zaplatili obe strany vysokú cenu

Rok 1855. Krymská vojna zúrila už tretí rok, no nič nenasvedčovalo, že Rusi, skoro rok uväznení v Sevastopole, strácajú obranyschopnosť. Odolali štyrom veľkým bombardovaniam a začali plánovať ďalšiu ofenzívu. Nikto nevedel, že týmto útokom si zabili príslovečný posledný klinec do rakvy celý článok

Padli pri Waterloo, ale ich zuby žili ďalej

Padli pri Waterloo, ale ich zuby žili ďalej

Zubárske kreslo je pre mnohých ľudí zhmotnením ich najhorších nočných môr. Nevábny zvuk vŕtačky a predstava od krvi zašpineného sadistu spôsobuje traumy, napriek faktu, že z hľadiska starostlivosti o ľudský chrup (a miery bolesti, ktorú musí pacient podstúpiť) žijeme zatiaľ v najlepšej ére dejín. celý článok

Diskusia (2)

pridať

  • #507 | jj284b | 12.03.2019 10:11

    tak ono tym piratom primarne neslo o to lod potopit... ale vykradnut.. takze skumat vraky a z toho dedukovat kolko ich padlo za obet piratstva, je ako exhumovat cintoriny a podla toho dedukovat pocet lupeznych prepadnuti...

    Reagovať
    • #508 | Roman | 12.03.2019 10:30 (odpoveď na #507)

      Samozrejme. Ale aj vďaka populárnej kultúre (filmom, knihám) je pomerne rozšírená predstava, že piráti po vylúpení lode ju aj potopili. Podobne mylná premisa platí aj v prípade námorných bitiek. Väčšinou nebolo cieľom protivníka potopiť, ale zajať. Kvôli koristi, z ktorej mala podiel aj posádka, i kvôli tomu, že zajaté nepriateľské lode, ak boli vo vyhovujúcom stave, boli následne zaradené do stavu vlastného loďstva, kde potom často slúžili ešte dlhé roky (a boli aj prípady, že lode takto zmenili strany aj viackrát).

      Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.