Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Publikované : 12.03.2019 | Zobrazení: 6077 |
3 minúty čítania

Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898.

 

V roku 1492 objavil Krištof Kolumbus Ameriku a položil tým základy španielskeho námorného impéria. Smola sa nevyhýba ani veľkým objaviteľom a aj v tomto prípade išla pri Haiti ku dnu Kolumbova vlajková loď Santa Maria. Tá sa tak stala prvou španielskou loďou stratenou v amerických vodách. V roku 1898 rozstrieľalo americké námorníctvo slabú eskadru španielskych vojnových lodí v bitke pri Santiago de Cuba. Rozhodlo tak nielen o celej bleskovej španielsko-americkej vojne, ale aj definitívne zatemnilo posledný odlesk námornej ríše, nad ktorou kedysi „slnko nezapadalo“.

 

„Neúspešní“ piráti

A práve na toto medziobdobie, keď bolo Španielsko istý čas – do krutej porážky svojej neporaziteľnej Armady pri anglických brehoch v roku 1588 – nespochybniteľnou svetovou superveľmocou, a zároveň po väčšinu tohto času jeho dobre strážené konvoje pokladov prepravovali rozprávkové bohatstvo z Nového sveta na starý kontinent, zameral svoju pozornosť tím španielskych odborníkov. Archeológovia Carlos León a Beatriz Domingová a námorná historička Genoveva Enríquezová pripravili z poverenia španielskeho ministerstva kultúry úvodný zoznam 681 stratených španielskych lodí, ktoré sa potopili pri východnom pobreží dnešných USA, pri pobreží Panamy, Dominikánskej republiky, Kuby, Haiti, pri Bermudách a Bahamách.

Aby tento zoznam mohol vôbec vzniknúť, bolo potrebné stráviť päť rokov v sevillských a madridských archívoch a trpezlivo zhromažďovať všetky dostupné a potrebné informácie. Výskumníci si zároveň stanovili dva základné ciele. Jedným bolo vytvorenie nástroja, ktorý by bolo možné použiť na identifikáciu a ochranu vrakov, a to najmä v oblastiach s ich vysokým výskytom. Tým druhým bolo oprášiť históriu nielen známych a slávnych vrakov, ale predovšetkým vyniesť na svetlo sveta tie zabudnuté, o ktorých sa nič bližšie nevie.

Výsledky výskumu pravdepodobne nepotešia romantikov vidiacich za každým potopeným vrakom pirátsky útok alebo námornú bitku.  Zistilo sa, že až za 91,2 %  potopených lodí mohlo nepriaznivé počasie, hlavne tropické búrky a hurikány. Ďalších 4,3 % lodí stroskotalo na útesoch, alebo malo iné navigačné problémy. Len 1,4 % lodí bolo stratených po bitkách s britskými, holandskými alebo americkými loďami. No a napokon útoky pirátov spôsobili iba 0,8 % z celkových skúmaných strát. Lokalizovaná je pritom doteraz len menej ako štvrtina zo skúmaných 681 vrakov.

 

Kde sú španielske vraky?

Ako pomerne prekvapujúci sa ukázal aj fakt, kde všade sa lode potopili. Vykryštalizovalo sa niekoľko oblastí s mimoriadne vysokou koncentráciou vrakov. Niektoré tieto oblasti sú pritom otvorené moria, ktoré v 16. či v 17. storočí boli ako dnešné diaľnice. Intenzívna námorná preprava si tu však pri nepriazni počasia často vybrala svoju krutú daň. Prekvapenie takisto priniesla analýza nákladu potopených lodí. Neboli to, prirodzene, len poklady, zlato, striebro a drahokamy,. Veľa lodí bolo naložených oblečením, zbraňami, náboženskými predmetmi, relikviami, dekoráciami, a dokonca kameňmi na stavbu kostolov.

Všetky tieto zistenia presahujú hranice vedeckého bádania i španielskeho teritória. Pomáhajú nielen vysvetliť, ako sa za tých niekoľko storočí obohacovalo Španielsko, ako mohlo vytvoriť námornú ríšu, nad ktorou slnko nezapadalo, i ako ju mohlo stratiť, ale prostredníctvom zdieľania takto vytvorenej databázy vrakov s krajinami, v ktorých vodách sa potopené vraky nachádzajú, ich následne aj účinne chrániť najmä pred bezohľadnými lovcami pokladov. Výskum pritom iba začal. Španielska námorná ríša sa skutočne rozprestierala po celom svete, takže práce majú archeológovia a historici v archívoch i na morskom dne ešte viac ako dosť.

 

 

Roman Mocpajchel študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami.

 

 

 

Použitá literatúra:

Chalupa, J.: Dějiny Španělska. Praha 2017.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.theguardian.com/science/2019/mar/01/spain-logs-shipwrecks-maritime-past-weather-pirates

b) https://www.archaeology.org/news/7445-190301-spain-shipwreck-list?fbclid=IwAR2q1OgwxgPszQfuksZ2Srob1_LaNPQ8hgpAMVpoItZ4tnbGwa5xPH41oWw

 

Obrazová príloha: M. Z. Diemer, S. Scott, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Henrich VIII. sa počas epidémie spoliehal na modlitby, lekárov a vlastné lieky

Henrich VIII. sa počas epidémie spoliehal na modlitby, lekárov a vlastné lieky

Anglický kráľ Henrich VIII. je známy predovšetkým svojimi šiestimi manželstvami a ich „kreatívnym“ ukončovaním. Milostné avantúry však neboli jeho jedinou záľubou. Vzdelaný panovník prejavoval napríklad hlboký záujem o poznatky dobovej medicíny a o výrobu liekov. celý článok

Prečo nosili moroví doktori masku so zobákom?

Prečo nosili moroví doktori masku so zobákom?

S morovými epidémiami je v populárnej kultúre úzko spojený obraz lekára v typickom čiernom kostýme s maskou so zobákom na hlave, s okuliarmi, s klobúkom a s dlhým plášťom. celý článok

Hodža z boja ušiel, ale v národnej práci za svojimi druhmi nezaostal

Hodža z boja ušiel, ale v národnej práci za svojimi druhmi nezaostal

26. marca 2020 uplynulo 150 rokov od smrti evanjelického kňaza, spisovateľa, národovca a jazykovedca Michala Miloslava Hodžu. V diskusiách stojí často až ako tretí za dvojicou Štúr a Hurban. Je to však opodstatnené? celý článok

Slávneho maliara Raffaela pochovali dva razy

Slávneho maliara Raffaela pochovali dva razy

Od smrti slávneho maliara, architekta, scénografa Raffaela Santiho uplynulo presne 500 rokov. Zomrel 6. apríla 1520 na Veľkonočný piatok, pravdepodobne v deň svojich 37. narodenín. celý článok

Katolíci a šíʼiti proti sunnitom? Habsburgovci a Safíjovci sa pokúsili o nezvyčajné spojenectvo

Katolíci a šíʼiti proti sunnitom? Habsburgovci a Safíjovci sa pokúsili o nezvyčajné spojenectvo

V súčasnosti sa často stretávame s definovaním dejín ako boja medzi dvoma kultúrnymi či náboženskými svetmi, v ktorom jedna civilizácia súperí s druhou. celý článok

Diskusia