Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Aká bola veda v starom Egypte?

Publikované : 26.02.2016 | Zobrazení: 3439 |
4 minúty čítania

Českí egyptológovia patria medzi vedecké elitu. Český egyptologický ústav patrí medzi popredné, na celom svete uznávané inštitúcie. Platí to aj pre jeho publikačnú činnosť. Chvála sa týka aj recenzovanej knihy Moudrost svitků boha Thovta.

 

Moudrost svitků boha ThovtaAutori Hana Vymazalová a Filip Coppens napísali zaujímavú knihu o vede v starovekom Egypte. Ide o prácu, ktorá stojí na hranici vedy a popularizácie. Pre jej čítanie potrebujete poznať základné informácie o starovekom Egypte, ak ich však máte, čítanie knihy sa pre vás stane potešením.

Stredoeurópska veda je dnes na rázcestí –  jednak je stále finančne poddimenzovaná, a  zároveň rôzne pomýlené kruhy presadzujú rôznych šarlatánov, ktorí okupujú pulty kníhkupectiev, predvádzajú sa v bulvári, a dotujú ich aj niektoré rozpočtové inštitúcie. V starom Egypte bola veda prepojená so štátom a istým spôsobom sa podieľala na jeho riadení. Možno by sme tu mohli nájsť aj inšpiráciu pre naše stredoeurópske problémy.

Autori sa venujú najmä trom oblastiam egyptskej vedy: matematike, astronómii (a meraniu času) a medicíne. O nich totiž máme najbohatšie informácie v egyptských prameňoch. Staroegyptská veda sa rozvíjala pod patronátom boha Thovta, ktorý sa postupne premenil z boha Mesiaca na patróna učencov a autora vedeckých zvitkov. Jeho posvätnými zvieratami napodiv neboli sovy, ale ibis a paviány.

Znalosti starovekých egyptských učencov boli založené predovšetkým na pozorovaniach. Tie sa zaznamenávali a zhromažďovali. Rôzne odbory egyptskej vedy rozvinuli sofistikovanú odbornú terminológiu, ktorá by zniesla aj prísne kritériá 21. storočia.

Veda sa v Egypte spájala hlavne s vrstvou pisárov, ktorí často zastávali dôležité miesta v štátnej správe. Ich vzdBohyňa Nut sa spájala s nočnou oblohou.elávaním a prácou sa zaoberá jedna z úvodných častí knihy. Centrami vedy sa stali tzv. Domy života. Boli to inštitúcie, kde sa pravdepodobne vzdelávali budúci pisári-úradníci. Zároveň sa tu zhromažďovali vedomosti a slúžil kult.

Egyptskí vzdelávací systém počítal hlavne s chlapcami, ale ani vzdelané ženy a dievčatá nie sú v prameňoch výnimkami, čoho dôkazom sú mnohé vzdelané kráľovné.

 

Matematik egyptských úradníkov

Matematika predstavovala základ vzdelávania egyptských úradníkov, kiež by sme niečo podobné mohli povedať aj dnes. Zachovalo sa viacero egyptských textov, ktoré vysvetľovali konkrétny matematický problém alebo slúžili ako skriptá pre študentov. Autori si na kapitole o matematike dali mimoriadne záležať. Neobmedzili sa len na opisy, ale uviedli aj množstvo príkladov, ktoré starovekí študenti museli vedieť vyriešiť. Čitatelia by pri čítaní časti o matematike mohli mať pri sebe pero a papier, aby si preskúšali jednotlivé staroegyptské úlohy.Staroegyptská veda sa rozvíjala pod patronátom boha Thovta

Pre staroveké civilizácie bolo dôležité meranie času, často prepojené s pozorovaním dennej a nočnej oblohy. Egypťania potrebovali hlavne poznať obdobie dôležitých záplav Nílu, od ktorých záviselo ich živobytie. Určiť dátum záplav im pomáhali najmä pozorovania hviezdy Sírius.

Starí Egypťania nám zanechali mnohé vedomosti, ktoré využívame i dnes. Ako prví napríklad zaviedli 365-dňový rok. Vedeli o existencii Mliečnej cesty. V knihe sa objavila zaujímavá hypotéza zosobnenia Mliečnej cesty s bohyňou Nut. Z Egypta pochádzal aj slávny astronóm Klaudios Ptolemaios, ktorého geocentrický model dlho dominoval európskej vede, až kým ho nevyvrátil Mikuláš Koperník.

Kapitoly o medicíne poňali autori širšie, pretože sa z časti venujú aj životu starých Egypťanov, a to predovšetkým v oblasti výživy a hygieny. Egyptských lekárov si asi každý spojí s balzamovaním múmii, ale nemuselo to byť vždy tak, pretože išlo o dve odlišné povolania. Existovali však aj lekári, ktorí mali pôvod v rodinách balzamovačov. V tejto časti knihy sa okrem detailov o zdravotných problémoch, či už to boli zranenia alebo parazity, dozviete aj o radostiach bežného života – o deťoch.

Posledná časť knihy sa venuje vede za vlády Ptolemaiovcov a v rímskej dobe. Ide o obdobia, keď veda v starom Egypte dosiahla svoj vrchol. Staroveké vedomosti sa skombinovali s poznatkami starých Grékov, neskôr so synkretizmom Rimanov. V tomto období vzniklo mesto Alexandria, ktoré sa stalo intelektuálnym strediskom antiky. Tu vyrástla obrovská knižnica a vznikol slávny Museion.Egyptských lekárov si asi každý spojí s balzamovaním múmii.

Kniha patrí k tomu lepšiemu, čo si môžete prečítať o starovekých dejinách. Dokonca nie je v silách laika objaviť jej slabé miesto. Za dôležité plus považujem fakt, že nejde o dielo, ktoré sa po x-tý raz zaoberá politickými dejinami, ale o prácu, ktorej centrom záujmu je iná oblasť života.

 

Branislav Kovár

Moudrost svitků boha Thovta

Hana Vymazalová/Filip Coppens: Moudrost svitků boha Thovta. Vědecké poznání za vlády faraonů. Praha : Filozofická fakulta UK 2011. 352 strán, pevná väzba. ISBN 978-807308358-8.

 

 

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Od svätej Alžbety až po misionárku Veroniku Ráckovú – kniha o päťdesiatke výnimočných žien, ktoré spoluvytvárali naše dejiny. celý článok

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

HistoryWeb.sk v spolupráci s vydavateľstvom HADART Vám prináša ukážku z jedinečnej knihy Rozhovor s dejinami, ktorá odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. celý článok

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Od konca druhej svetovej vojny bola Európa baštou demokracie a liberálnych hodnôt. Teraz sa však podľa novinára Jamesa Kirchicka situácia začína meniť. Prichádzajú diktátori, demagógovia, antisemitizmus, populistický nacionalizmus, územná agresia a doba temna. celý článok

Impérium musí zomrieť

Impérium musí zomrieť

Na prelome storočí Rusko experimentovalo s liberálnosťou a otvorenosťou. Počas prvej svetovej vojny sa na chvíľu mohlo zdať, že idey demokracie v ťažko skúšanej krajine zvíťazia. Boľševická revolúcia však tieto nádeje rozdrvila. Známy novinár Michail Zygar pripravil zaujímavú dokumentárnu knihu. celý článok

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Obľúbená edícia Historica z produkcie českého vydavateľstva Vyšehrad získala minulý rok nový lákavý prírastok. Preklad popularizačnej knihy nemeckej autorky Claudie Banckovej nesie lakonický názov Vikingové... celý článok

Diskusia