Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Agnes bola prvou oficiálnou metresou

Publikované : 25.03.2020 | Zobrazení: 1898 |
5 minút čítania

Agnes prišla na kráľovský dvor ako prvá dáma kráľovnej. Postupne ju vytlačila z manželovej postele, a dokonca získala aj politickú kontrolu.

 

Agnes Sorelová (1422 – 1450) pochádzala zo šľachtického rodu z Touraine. Pôvodne slúžila na dvore Reného z Anjou a Izabely z Lorraine. Od roku 1444 bola dvornou dámou Márie z Anjou (netere Reného z Anjou), francúzskej kráľovnej. Zdá sa, že sa stala milenkou Karla VII. niekedy v roku 1443 – vtedy totiž kráľ vyslovil zámer odvrhnúť tehotnú manželku (!) pre Agnes. Kráľ jej daroval aj zámok Beauté (po francúzsky beauté znamená krása). Často ju potom nazývali „Dame de beauté“.

 

Karolov vzostup na trón

Život francúzskeho kráľa Karola VII. (1403 – 1461) bol od narodenia výrazne ovplyvňovaný ženami. Jeho otec Karol VI. Šialený mal dlhodobo duševné problémy, pravidelne upadal do záchvatov šialenstva. Jeho matka Izabela Bavorská necítila materskú lásku k žiadnemu z desiatich detí, ktoré porodila. Manžela nemilovala a vždy, keď mal záchvat, našla si milenca z akejkoľvek spoločenskej vrstvy. Krátko pred Karolovým narodením sa verejne stýkala so svojím švagrom vojvodom Orleánskym (povestný sukničkár), a po jeho narodení dokonca rozhlasovala, že Karol je vlastne vojvodov syn. Keď zomreli Karolovi starší bratia a on mal vládnuť v otcovom mene ako regent (1418), kráľovná zopakovala tvrdenie, že je nemanželský.

V tom čase anglický kráľ Henrich V. znovu vyhlásil svoj nárok na francúzsku korunu a po bitke pri Azincourte postupoval k Parížu. Karol VI. s ním uzavrel dohodu, podľa ktorej vyhlásil Henricha za svojho nástupcu a oženil ho so svojou dcérou Katarínou z Valois. Po Karolovej smrti bol za francúzskeho kráľa vyhlásený maličký Henrich VI. (jeho otec Henrich V. zomrel krátko pred Karolom VI.). Karola VII. uznávali len oblasti južne od rieky Loire (hanlivo bol označovaný ako „kráľ z Bourges“). Karol samotný nevedel, ako má postupovať, údajne nemanželský pôvod mu znižoval sebavedomie aj úctu poddaných.

Karola sa ujala titulárna sicílska kráľovná, vojvodkyňa z Anjou a grófka z Provence Jolanda Aragónska. V roku 1413 navrhla kráľovnej Izabele, že princa ožení so svojou dcérou Máriou. Matka súhlasila a s radosťou sa tak syna zbavila. Karol sa presťahoval do Angers a konečne bol vychovávaný v milujúcom prostredí. Keď Izabela odovzdala kráľovstvo Angličanom a Burgunďanom, Jolanda sa rázne ohradila a trvala na Karolovom práve na korunu. Ďalšou ženou, ktorá zmenila beh jeho osudu, bola Jana z Arku. Jej vyhlásenie, že Boh ho považuje za kráľovho syna a skutočného dediča Francúzska, mu zdvihlo sebavedomie. Pomohla mu tiež s úspešnou ofenzívou proti Angličanom a Burgunďanom.

V roku 1442 sa mu konečne podarilo dobyť Toulouse a rozhodol sa, že sa tam zdrží. 19. marca 1443 tu prijal návštevu syna svojej svokry Reného z Anjou („dobrý kráľ René“) a jeho manželky. Na usporiadaných oslavách sa zúčastňovali predovšetkým sicílske dvorné dámy. Najkrajšou z nich bola vtedy 20-ročná Agnes Sorelová. Mala plavé vlasy, modré oči a dokonalú postavu. Svojej krásy si bola vedomá, s mužmi flirtovala.

Philip Erlanger o Karolovi napísal, že „podľa okolností je zbabelý, alebo statočný, pôžitkársky, alebo pracovitý, nervózny, alebo chladne uvažujúci, šľachetný, alebo bezcitný. Jeho zbožnosť miestami hraničí až s mysticizmom, ale obratom ruky je schopný zachovať sa ako najhorší zvrhlík. Hneď koná tak, že ohrozuje aj svoje vlastné postavenie, hneď s neobyčajnou horlivosťou plní kráľovské povinnosti, z porazeného sa razom stáva takmer Boh.“

 

Metresa s politickou kontrolou

V roku 1444 porodila Agnes dcéru Máriu a Karol VII. ju následne menoval oficiálnou metresou (Maîtresse en titre). Dostávala od kráľa množstvo drahocenných darov a majetkov. Agnes sa preslávila svojím módnym vkusom, obliekala sa oveľa krajšie a luxusnejšie ako samotná kráľovná a veľmi vyzývavo. Jej šaty mali taký hlboký výstrih, že niekedy mala odhalené celé prsia. Podobný vkus prejavila aj pri šperkoch – iba členovia kráľovskej rodiny smeli nosiť diamanty, ale Agnes ich nosila. Vyvolala módnu vlnu a aj ďalšie ženy si obľúbili diamanty. Portrétovali ju význační umelci, napríklad Jean Fouquet – zrejme najznámejším obrazom je  Madona s dieťaťom obklopená anjelmi.

Zároveň však bola veľmi pobožná, bohato podporovala množstvo dobročinných ustanovizní. Napriek tomu sa necítila ako hriešnica, pretože mala pápežský dišpenz, ktorý jej odpúšťal každý hriech.

Bola inteligentná, pomáhala kráľovi udržať dvoranov na jeho strane, dokonca vznikla frakcia okolo jej osoby. Odporučila kráľovi Jacquesa Coeura za správcu mincovne. Neskôr sa stal správcom kráľovskej pokladne a kráľovým dôverníkom. Agnes bola prvou kráľovskou milenkou (vo Francúzsku), ktorá mala aj politickú kontrolu. Mala tiež pozitívny vplyv na kráľa – vďaka nej sa zbavil depresie a bol omnoho činorodejší, transformoval financie, súdnictvo aj správu kráľovstva.

Zároveň mala mnohých nepriateľov, kráľov syn dauphin Ľudovít ju nenávidel (údajne preto, že odmietla jeho dvorenie). Dvorania jej závideli vplyv a bohatstvo, vyčítali jej aj hriešny nemanželský pomer. Keď ju počas návštevy Paríža obyvatelia urážali a hanili, sťažovala sa kráľovi, že keby bola vedela, ako ju prijmú, nikdy by do Paríža nešla. Pohoršovala aj preto, že žila a obliekala sa oveľa nákladnejšie ako kráľovná.

 

Deti a smrť

Medzi rokmi 1444 a 1450 porodila tri dcéry (Máriu, Janu, Charlottu), ktoré kráľ uznal za svoje a mali prídomok „de Valois“. V roku 1450 cestovala v pokročilom štádiu tehotenstva za kráľom, ktorý sa vtedy snažil dobyť Normandiu. Údajne ho chcela varovať pred sprisahaním. Pri pôrode však zomrela spolu s novonarodeným synom Karolom (9. 2. 1450). Mala len 28 rokov. Posmrtne bola povýšená na vojvodkyňu, aby ju kráľ mohol čo najprepychovejšie pochovať – za jej pohreb zaplatil 4300 livrov. Agnesino srdce bolo pochované v Jumiéges, náhrobok mal podobu kľačiacej Agnes ponúkajúcej svoje srdce Panne Márii, počas Francúzskej revolúcie však bol zničený. Jej telo je pochované v Kostole sv. Oursa v Loches. Aj tento náhrobok bol počas revolúcie veľmi poškodený, ale na základe dochovaných vyobrazení bol zreštaurovaný. Predstavuje ležiacu Agnes so zopnutými rukami, pri nohách jej ležia barani a pri hlave jej kľačia anjeli. Na rozpustených vlasoch má korunu, oblečené má dvorské šaty.

Hoci väčšina ľudí si myslela, že zomrela na dyzentériu, kráľ šípil vraždu. Predpokladal, že ju dal otráviť buď jeho minister Jacques Coeur, alebo dauphin Ľudovít, ktorí jej oponovali. V roku 2005 boli Agnesine ostatky exhumované a preskúmané. Je pravdepodobné, že zomrela na otravu ortuťou, nie je však jasné, či šlo o vraždu, pretože ortuť sa vtedy používala v kozmetike a proti parazitom. Po jej smrti sa kráľovou milenkou stala Agnesina sesternica Antoinette de Maignelais.

 

Mgr. Terézia Vangľová, PhD., vyštudovala odbor archeológia na UKF v Nitre, pracuje v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Zaujíma sa o históriu, predovšetkým o francúzske a anglické dejiny. Okrem toho je členkou historickej skupiny Psohlavci, ktorá sa venuje rekonštrukcii života Kumánov v Uhorsku.

 

Použitá literatúra

Adams, T.: Agnès Sorel: Political Martyr? Nepublikovaný text.

Dufresne, C.: Královny lásky. Praha 2003.

Merkel, K.: Agnès Sorel, das Schönheitsideal der Zeit und die Usurpation des königlichen Gewandes. In: A. Jendorff/A. Pühringe: Pars pro toto. Historische Miniaturen zum 75. Geburtstag von Heide Wunder. Neustadt an der Aisch 2014, 145 – 262.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.historyofroyalwomen.com/the-royal-mistresses-series/royal-mistress-series-agnes-sorel-first-official-mistress/

b) https://crimereads.com/poisoning-agnes-sorel/

Obrazová príloha: J. Fouquet, wikipedia

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo v stredoveku súdili mŕtveho pápeža?

Prečo v stredoveku súdili mŕtveho pápeža?

Začiatkom roku 897 n. l. sa v Lateránskej bazilike, sídelnom chráme rímskych biskupov, uskutočnil jeden z najbizarnejších právnych procesov európskych dejín. celý článok

Arcibiskup bránil svoje manželstvo

Arcibiskup bránil svoje manželstvo

„Biskup musí byť bezúhonný, muž jednej ženy, triezvy, uvážlivý, slušný, pohostinný, schopný učiť, nie pijan, nie bitkár, ale mierny, nie neznášanlivý ani lakomec; musí dobre viesť vlastnú domácnosť, deti učiť poslušnosti so všetkou dôstojnosťou. celý článok

Podarilo sa prelomiť jednu z najzáhadnejších šifier stredoveku?

Podarilo sa prelomiť jednu z najzáhadnejších šifier stredoveku?

Voynichov rukopis je pravdepodobne najzáhadnejším rukopisom v európskom prostredí. Tento zhruba 240-stranový kódex, pomenovaný podľa poľského obchodníka so starými knihami Wilfrida Voynicha, je zapísaný neznámym písmom a navyše aj neidentifikovateľným jazykom, respektíve sofistikovanou šifrou. celý článok

Kráľovná, ktorá sa stala šialenou

Kráľovná, ktorá sa stala šialenou

Súčasníci ju počastovali prívlastkom „Šialená“, ale vhodnejší by možno bol „Nešťastná“. Aj keď bola dedičkou Kastílie a Aragónska, manželkou burgundského vojvodu a matkou rímsko-nemeckého cisára, nič z toho jej neprinieslo šťastie. celý článok

Rytieri utrpeli pri Halmyre drvivú porážku

Rytieri utrpeli pri Halmyre drvivú porážku

Bitka pri Halmyre z 15. marca 1311 patrí medzi stredoveké bitky, ktoré znamenali začiatok konca slávy rytierskej jazdy a renesanciu pechoty zloženej z príslušníkov nižších vrstiev. celý článok

Diskusia