Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Adolf Hitler

Publikované : 12.06.2015 | Zobrazení: 7381 |
7 minút čítania

Kníh o charizmatickom vodcovi a strojcovi najhroznejšieho globálneho konfliktu v histórii ľudstva – Adolfovi Hitlerovi – bolo z pohľadu čitateľa zainteresovaného v problematike dejín 20. storočia napísaných určite toľko, že asi nikto nikdy už neprečíta všetky.

 

Profesor Werner Maser, jeden z najväčších odborníkov na obdobie nacizmu a Tretej ríše, sa však na rozdiel od klasických biografických publikácií o Hitlerovi rozhodol pre hlbšiu psychologickú analýzu jeho osobnosti a zameral sa na priblíženie spôsobov, akými Hitler viedol a riadil. Ide o obsiahlu knihu s tromi nosnými časťami, početnými, čitateľnými a faktograficky bohatými krátkymi kapitolami, obrazovou prílohou, rozsiahlym poznámkovým aparátom a s menným registrom.

Sám autor v predslove uvádza: O Hitlerovi bylo napsáno tisíce a tisíce knih, více než dvě stě tisíc pak o druhé světové válce jako takové. Škála interpretací je široká. Různé výklady si navzájem protiřečí. Výtvory fantazie nahrazují skutečnost a schémata ji překrucují. ... Hitler samotný se zdál být ve svých rozhodnutích tak neskutočne jistý, rychlý a bezskrupulózní, že dělat výzkum a analýzu jeho mentality, záměrů a rozhodnutí a zkoumat opatření, která činil v rámci svého velení a vlády, bylo považováno za zbytečné. Maser ale fundovane a zároveň pútavo dokazuje, že opak je pravdou, a prezentuje viacero tajomstiev okolo Hitlerovej moci a o schopnosti ovládať okolie. Niekoľko kľúčových a zaujímavých myšlienok autora, prípadne pozorovaní a osobných skúseností súčasníkov Hitlera, z ktorých autor vychádza, priblížim.

V prvej časti knihy je osobnosť Hitlera analyzovaná vo svetle historických faktov, politických a vojenských míľnikov druhej svetovej vojny, teda v zásade zvonka. Začína sa kritikou J. Goebbelsa, ktorú vzniesol na Hitlera a jeho vodcovské schopnosti na jar 1945. Veľavravná je napríklad poznámka v jeho denníku z 28. 3. 1945, že „človek má niekedy pocit, ako by Hitler žil v oblakoch“ (kapitola 1). Hitler nerešpektoval právomoci iných, ale naopak oceňoval „bezohľadných ľudí vôle“, ktorí sa nezaoberali právnymi pochybnosťami (kapitola 2). Je evidentné, že kto chcel zostať vo funkcii, spravidla aj zostať mohol, ak zniesol, že s ním bude zaobchádzané pohŕdavo, že nebude rešpektovaný a že bude silno obmedzovaný vo svojej činnosti. Autor tvrdí, že len veľmi zriedka Hitler niekoho osobne prepustil (kapitola 3). Pravda, myslel si, že bude mať okolo seba viac „mäsiarov“ medzi najvyššími dôstojníkmi, aj preto často „vybuchoval“ a len s námahou skrýval svoj hnev a zlosť (kapitola 4). Pre čitateľa môže byť prekvapením konštatovanie, že Hitler často vyčkával, namiesto toho, aby udeľoval rozkazy. To malo negatívne dôsledky, najmä na frontoch. Faktom je, že Hitler ako hlava štátu a vlády, ale i vojvodca a stratég, neustále odkladal dôležité ofenzívne rozhodnutia (kapitola 5). To, aké dôsledky Hitler vyvodzoval z nesplnenia svojich rozhodnutí, občas záviselo i na jeho vlastných úspechoch a neúspechoch (kapitola 6).

Nie je tajomstvom, ako prehnane zdôrazňoval svoju „železnú vôľu“, čo sa postupne skĺbilo s perverzným uvedomovaním si vlastného poslania a výnimočnosti vlastnej osoby. Svojej „železnej vôli“ podriaďoval všetko a niekedy sa to dialo skutočne zlým spôsobom; napríklad tam, kde by bolo bývalo treba kompromisov a nových rozhodnutí, Hitler obvykle reagoval vášnivo a podráždene. Autor sa oprávnene domnieva, že záchvaty zlosti potláčali Hitlerove frustrácie a pod. Aj v tomto prípade je namieste Goebbelsova poznámka z apríla 1945: „Vodca uvažuje ... v podstate celkom správne, ale nečiní žiadne závery“ (kapitoly 7 a 8). Podľa dôstojníka generálneho štábu O. Wagnera Hitler sám totiž nikdy nevydal záväzné nariadenia ohľadne nejakej záležitosti (kapitola 9).

Vzhľadom na historický kontext čitateľa zrejme až tak veľmi neprekvapí, že rivalita (boj o prestíž v jeho blízkosti) a improvizácia boli z Hitlerovho pohľadu nanajvýš potrebné a cenené. Zároveň mával vo zvyku nejasne a neostro vymedzovať kompetencie v dôležitých správnych oblastiach. Autor je presvedčený, že Hitlerova štruktúra charakteru a jeho mentalita boli príčinou toho, že ho iritoval nielen nesúhlas, ale dokonca i verejný súhlas, ktorý v ňom vzbudzoval pocit, že je vystavený opozícii. Charakterová štruktúra a mentalita Vodcu potom bránili rýchlym, prehľadným a logickým inováciám (kapitoly 10 a 11). Je všeobecne známe, že Hitler pri velení a riadení využíval pobočníkov a sprostredkovateľov. Pravda, ako pomaly a zdĺhavo nechával veľakrát svoje rozkazy a smernice dozrievať a kryštalizovať, tak tvrdohlavý, neúprosný a celkom rozhodný bol, keď tieto rozkazy raz ležali na stoloch tých, ktorí ich mali predať ďalej, presadiť a uskutočniť (kapitola 12). Hitlerove rozhodnutia bolo možné v princípe ovplyvniť až do doby, keď použil svoju obľúbenú formulku „... už som sa rozhodol.“. Dovtedy mával vo zvyku zvažovať argumenty, veľmi rôznorodo argumentovať, otáľať, prípadne odkladať konečné rozhodnutie. Samozrejme, vždy nutne rozhodujúce bolo jeho posledné slovo (kapitoly 13 a 14). Toto všetko Maser dokumentuje a ilustruje na konkrétnych politických a vojenských udalostiach, text vystužuje historickými faktami. Skutočnosť, že časť tradičných dôstojníkov, zvyknutých na jednoznačné rozkazy, sa nikdy nevyrovnala s Hitlerovým spôsobom velenia, zachytávajú tiež denníkové záznamy G. Engela. Ten si 8. 8. 1941 poznamenal: „(Hitlerove) názory a ciele sa neustále menia. Človek neodchádza z porád o nič múdrejší, ako bol pred nimi“. Ďalej autor zdôrazňuje Hitlerove účelové využívanie slabosti blízkych. Preto vôbec neprekvapuje, že na margo niektorých spolupracovníkov sa vyjadril: „Je to hlupák, ale potrebujem ho.“ Hitler, ktorý bol rovnako ako J. Stalin od začiatku svojej politickej činnosti hlboko presvedčený, že „spoločnosť sa dá vytvoriť len pomocou násilia“, sledoval Stalina a jeho metódy riadenia a vlády s rešpektom, aj keď si to len nerád pripúšťal. Tiež otvorene priznal, že sa „nad metódami, ktoré Stalin použil ... na ruskom ľude, nemá lámať palica“ (kapitola 22). Hitler bol síce iný ako Stalin, ale určite namieste je autorova paralela, že obaja nechali od stola bez milosti zlikvidovať milióny ľudí, a bez toho, aby oni sami osobne zabili niektorého zo svojich protivníkov (kapitola 23).

Objavovanie ďalších faktov spojených s povahovými črtami Hitlera v prvej časti publikácie nechávam na čitateľa, ale žiada sa mi ešte dotknúť doposiaľ nespomenutého holokaustu. Plody antisemitskej nenávisti, ktoré Hitler po dlhé roky starostlivo sial v židovskej otázke, sa prejavili v najpregnantnejšej podobe. Maser pripomína, že hocikedy sa odvážlivci alebo nezasvätení Hitlera opýtali, či sú pravdivé „občas šírené zvesti“ o „systematickej likvidácii Židov“, odpovedal Vodca vyhýbavo. Nikdy nepovedal ani áno, ani nie (kapitoly 29 a 30). Aj to bolo, žiaľ, súčasťou Hitlerovej taktiky a perverzného presvedčenia o tom, že je jednou z výnimočných osobností a že „vytvára veľké dejiny“ (kapitola 32).

Druhá časť knihy ukazuje, ako Hitler mohol urobiť kariéru, aká nemá v dejinách obdobu. Autor sleduje jeho cestu od školských rokov až po prevzatie moci a zachytáva Hitlerove správanie na kľúčových zastávkach tejto kariéry. Vo vzťahu k samotnému Hitlerovi, na rozdiel od prvej časti, je osobnejšia. Je pritom známe, že na mnohé „kardinálne“ udalosti svojho života poukázal Hitler v diele „Mein Kampf“ v roku 1925 (kapitola 1). Maser je presvedčený o tom, že v Hitlerovom prípade, ešte v mladosti, pred vstupom do politiky, bol jeho zmysel pre realitu narušený, jeho kontakt s realitou bol buď defektný, alebo nedostatočný, jeho fantázia mu stavala vzdušné zámky a pod. (kapitola 2). Pravda, do roku 1914, t. j. do vypuknutia prvej svetovej vojny, viedol viac-menej bezstarostný život (kapitola 3). Až následné okolnosti prinútili Hitlera zmeniť životný kurz a vstúpiť do politiky (kapitola 4). Od začiatku správne chápal najmä svoj rečnícky talent, ktorý bol jeho najväčším kapitálom pre rolu Vodcu (kapitola 5). Hitler rozprával, fascinoval svoje okolie a rozpútaval emócie. Vytváral náladu, ktorá ho samotného opäť stimulovala a nabíjala. Je evidentné, že dokázal ovplyvňovať ľudí i davy (kapitola 7). Viesť znamenalo pre Hitlera „hýbať“ masami. Ako vodca si dokázal pripísať na účet tak výnimočné výkony, že jeho slabiny ušli pozornosti obyvateľstvu i širšiemu okruhu okolo neho. Jeho užšie okolie, ako autor dokazuje, ich však skoro zaznamenalo, najmä v krízových situáciách, keď bolo treba rýchlych a konkrétnych rozhodnutí (kapitola 9). Pozoruhodné je i zistenie, že ako dobre Hitler premyslel teórie vedenia ľudí a ovládal ich, tak málo bol schopný ich konzekventne využívať (kapitola 11). Zaujímavé sú state o rečníckom talente Hitlera a jeho hodinách rétoriky a herectva. Maser napríklad konštatuje: „Nikdy by nemohol existovať politik a štátnik Hitler bez Hitlera rečníka“ (kapitoly 14 a 18). Menej uveriteľná je skutočnosť, no rozličné príklady ju dosvedčujú, že ten istý Hitler prichádzal o šarm, charizmu, prevahu a istotu, keď sa stretol s osobnosťami, pred ktorými sa cítil, z akýchkoľvek dôvodov, slabší alebo čo i len rovnocenný (kapitola 20). Spravidla však Hitler nadobúdal presvedčenie a už vopred vycítil, čo bude nasledovať, čakal „ako pavúk v sieti“ na ďalší vývoj udalostí, do ktorého nezasahoval. Tak to bolo aj v januári 1933, keď bol menovaný ríšskym kancelárom (kapitola 22), dávno predtým, ako priviedol Tretiu ríšu ku kolapsu.

Namiesto doslovu, v tretej časti knihy, Maser zhromaždil viacero interpretácií Hitlerovho života a konania. Veľaznačná je príhoda, ktorú reprodukoval jeden z vyšších nacistických pohlavárov a týkala sa Hitlerovho názoru na spôsob riadenia, vedenia a spolupráce. „Príliš veľa kuchárov,“ povedal, „presolí polievku. Najlepšie hlavy majú svoje vlastné stanoviská, vlastnú vôľu a vlastné ciele.“ Napriek tomu, že príhoda má v doslove pokračovanie, čo k nej treba dodať?

Prečo odporúčam prečítať si knihu Wernera Masera, ktorá už bola preložená do viac než 50 jazykov? Rukolapných dôvodov by sa našlo hneď niekoľko. Jedným z nich je možnosť preniknúť dovnútra osobnosti strojcu druhej svetovej vojny, a to priamo v roku, keď si pripomíname 70. výročie jej ukončenia. Táto publikácia zaiste nenechá nikoho s vážnejším záujmom o dejiny 20. storočia chladným, pretože v pozoruhodnej analýze osobnosti Adolfa Hitlera prekvapivo nájde mnohé charakterové črty, spôsoby vedenia a riadenia, poprípade aspoň ich náznaky, paralelné so súčasnými politikmi, funkcionármi, a prekvapivo možno aj s osobami z najbližšieho okolia.

 

Vladimír Mitáš

 

 

Werner Maser: Adolf Hitler. Tak vedl a řídil. Preložila Monika Stančová. Praha : Grada Publishing (Grada.sk) 2014. 400 strán, tvrdá väzba. ISBN 978-80-247-4654-8.

 

 

 

Obrazová príloha: Grada.sk, Bundesarchiv

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Adolf Hitler mal len jeden semenník

Adolf Hitler mal len jeden semenník

O tom, že vodca Tretej ríše Adolf Hitler mal len jeden semenník, sa povrávalo dlho. Teraz to zrejme definitívne potvrdil nemecký historik. celý článok

Kde sa ukrýva nacistický vlak plný zlata?

Kde sa ukrýva nacistický vlak plný zlata?

Naozaj našli nacistický poklad? Asi pred dvoma týždňami, 13. augusta, oznámili prostredníctvom svojho právnika úradom v Sliezsku dvaja muži, Poliak a Nemec, že našli nacistický vlak plný zlata, po ktorom sa pátra už od konca druhej svetovej vojny. celý článok

Ako mladí milovníci swingu nahnevali nacistov

Ako mladí milovníci swingu nahnevali nacistov

„...O niečo neskôr prešli po ulici dvaja tunajší mládenci s nalakovanými vlasmi a červenými kravatami, obaja v priliehavom saku, s vyšívanou vreckovkou v hornom vrecku a v topánkach s hranatými špičkami. Pomyslel som si, že idú do niektorého kina v centre.“ celý článok

Kráľ Artuš a Adolf Hitler vo Hviezdnych vojnách

Kráľ Artuš a Adolf Hitler vo Hviezdnych vojnách

Môže mať niečo spoločné sci-fi film a dejiny stredoveku? Z histórie sa ľudia nikdy nepoučili, na druhej strane bola neustálou inšpiráciou pre umelcov alebo pre zábavný priemysel. celý článok

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Kniha Karola Kulašíka s lákavým titulom „M. R. Štefánik 04. 05. 1919“ dáva zdanlivo prísľub nových faktov k záhade Štefánikovej tragédie, ktorej 100. výročie si tento rok pripomíname. celý článok

Diskusia