Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Absint – hon na víly

Publikované : 30.01.2017 | Zobrazení: 11582 |
5 minút čítania

Absint, alkoholický nápoj predstavený vo Francúzsku v roku 1840, si vypracoval dekadentnú a násilnú reputáciu. Pre niektorých tento nápoj symbolizoval, a dodnes symbolizuje kreativitu a oslobodenie, pre iných šialenstvo a zúfalstvo. Absint vyniká medzi alkoholmi na prvý pohľad zelenou farbou, na druhý pohľad svojskou históriou.

 

Alkohol získal meno podľa latinského názvu rastliny palina pravá (Artemisia absinthium). Krátka história nápoja, ktorého pôvod je v medicíne a koniec podľa mnohých vo vražde, patrí medzi nostalgické obdobia francúzskej histórie, podobne ako martini bolo symbolom zlatej éry amerického obchodu v 30. rokoch 20. storočia.

Absint je destilovaný alkohol ochutený anízom, ktorého primárnou úlohou bolo liečiť žalúdočné problémy. Aníz bol známy už v starovekom Egypte a Grécku. Prvenstvo pri výrobe absintu sa pripisuje madam Henriette Henirodovej zo švajčiarskej dedinky Couvet, ktorá žila približne v polovici 18. storočia. Iní si myslia, že vynálezcom bol doktor Pierre Ordinaire, ktorý nápoj všeobecne popularizoval ako všeliek.

 

Prvý recept 

Prvý zachovaný recept pochádza z roku 1794 a našiel sa v knihe záznamov liehovarníka Abrahama-Lousia Perrenouda, ktorý postavil jednu z najúspešnejších tovární na výrobu absintu a preslávil nápoj pod menom Pernod Fils.

V roku 1840 francúzska vláda dávala absint vojakom v Alžírsku na prídel, keďže sa verilo, že sterilizuje vodu a že môže slúžiť ako prevencia proti malárii. Podobná prax bola bežná do roku 1914. Obľuba nápoja rýchlo rástla a absint sa z nápoja pre vyššiu a strednú triedu zmenil na nápoj pre ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Stalo sa tak kvôli veľkým liehovarníkom, ktorí vyrábali lacné napodobeniny nápoja, v dôsledku zníženej produkcie vín v období 80. a 90. rokov 19. storočia. Vo Francúzsku sa absint preslávil pod menom zelená víla (la fée verte, the green fairy), a keď v Paríži nastala „zelená hodinka“, o piatej popoludní sa začínal veselý večer veľkomesta. Tak rýchlo ako rástla reputácia absintu, rástla aj jeho skrytá opozícia. Absint nízkej kvality podporoval klebety o tom, že spôsobuje halucinácie. Veľkovýrobcovia v záujme získania charakteristickej zelenej farby nechávali v nápoji toxíny, ako síran meďnatý. Francúzsky fyzik Valentin Magnan uskutočnil niekoľko pokusov na zvieratách, pri ktorých ich kŕmil izolovaným tujónom, alkaloidom s halucinogénnym účinkom, ktorý sa nachádza v paline, jednej z hlavných ingrediencií absintu. Poukázal na záchvaty zvierat, ktoré látka spôsobila, a potvrdzoval informáciu, že absint je zdraviu škodlivý.

 

Umelci a zelená víla

Zoznam umelcov, ktorí „podporili“ tento nápoj a on „podporil“ ich, obsahuje mená ako Pablo Picasso, Vincent Van Gogh, Henri Toulose-Lautrec, Edouard Manet, Edgar Degas, Oscar Wilde a tiež Ernest Hemingway, ktorý ho ochutnal počas pobytu v Španielsku a spomína ho aj v knihe Komu zvonia do hrobu, kde ho popíja hlavná postava Robert Jordan. Degas zvečnil nápoj v maľbe s názvom L´Absinthe. Tá sa neskôr stala symbolom hnutia proti nápoju, pretože kritici zdôrazňovali ošumelosť a schátralosť postáv ako príklad morálnej degradácie spôsobenej pitím absintu. Tento jav sa neskôr začal nazývať absintizmus.

Verejná mienka sa proti nápoju obrátila v roku 1905, keď robotník Jean Lanfray zavraždil svoju ženu a dve dcéry pod vplyvom alkoholu. Hoci vypil množstvo iného alkoholu (presne dva poháre absintu, sedem pohárov vína, kávu s brandy a ďalší liter vína po práci), vražda dostala v novinách titul Absintová vražda. Vo Švajčiarsku sa do obehu dostala petícia za zákaz nápoja v krajine, pod ktorú sa podpísalo až 82 000 ľudí. Vražda sa stala dôkazom, že absint spôsobuje šialenstvo a morálny úpadok. Okrem toho podobnú agendu podporoval oživujúci sa vinársky priemysel, zdecimovaný začiatkom 19. storočia. V dôsledku nízkej produkcie vína stúpal dopyt po tvrdom alkohole. Pálilo sa viac lacného a nekvalitného alkoholu, ktorý mal uspokojiť trh. Nedostatok kvality odsúdil absint k zániku.

 

Zákaz 

Absint bol v Belgicku zakázaný v roku 1905, vo Švajčiarsku a v Holandsku v roku 1910. Nasledovalo jeho postavenie mimo zákona v Spojených štátoch amerických v roku 1912, kde jeho popularita predtým rapídne narástla v mestách New Orleans a New York. Dokonca aj Francúzsko, ktoré ešte v roku 1910 vypilo 36 miliónov litrov absintu, podľahlo negatívnej mienke, a v roku 1915 nápoj zakázalo. V opozícii stálo Španielsko, kde absint nikdy nezakázali a liehovar Pernod Fils vyvážal svoj produkt cez Taragonu do krajiny až do roku 1960. Podobne ani Veľká Británia a Československo zákaz nepodporili. Absintové polia boli zaorané a veľkí producenti buď zavreli továrne, alebo sa preorientovali na iný druh alkoholu. Hnutia za striedmosť sa rozšírili v rôznej veľkosti po celom svete.

Zákaz absintu je zaujímavý tým, že bol zameraný voči konkrétnemu druhu alkoholu. Nemožno ho porovnávať s prohibíciou v Spojených štátoch, keďže cieľom zákazu a nenávisti bol jediný nápoj. Nie všetci boli o škodlivosti absintu presvedčení a isté pochybnosti vládli aj vo svete medicíny. Niektorí odborníci nedali dopustiť na jeho liečebné účinky, iní zákaz vnímali ako obmedzenie osobnej slobody. Fakty a chemické rozbory potvrdzujú, že absint nie je nebezpečný viac než iné druhy pálených nápojov. Skladá sa z troch hlavných bylinných prísad: palina pravá (Artemisia absinthium), zelený aníz alebo bedrovník anízový (Pimpinella anisum) a sladký fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare). Výroba absintu prebieha tak, že sa zmiešajú byliny, pridá sa alkohol a vznikne kaša, z ktorej sa v destilačnom zariadení kondenzuje konečný produkt – absint. Absint sa tradičným spôsobom pije z dvojitého pohára. Horná časť pohára je naplnená ľadom a istým množstvom cukru. Dolná časť obsahuje alkohol. Cez hornú časť sa nalieva studená voda, ktorá vytvára v nápoji dymové sfarbenie a zvýrazňuje chuť bylín.

Európska únia v roku 1988 implementovala zákon o jedlách a nápojoch, v ktorom zlegalizovala výrobu absintu s obmedzeným množstvom tujónu. Spojené štáty zrušili zákaz absintu v roku 2007, nasledovalo ich Francúzsko v roku 2011. Dnes zafarbujú absint na zeleno namiesto toxínov byliny. Liehovarníci vyhľadávajú staré recepty a v laboratóriách skúmajú zachované zvyšky absintu, aby napodobnili originálne recepty. Fľaše z obdobia zákazu sú vysoko cenené artefakty súkromných zberateľov. Zelená víla inkvizícii unikla. Pre zaujímavosť – pitie zapáleného absintu rozšíreného v našich zemepisných šírkach pochádza z Čiech a niektorí ho označujú ako barbarské.

 

Mgr. Mária Gaššová, absolventka magisterského štúdia v odbore história Filozofickej fakulte Univerzity Komenského so zameraním na dejiny rímskeho cisárstva. Momentálne pracuje ako operatívec námornej prepravy a vo voľnom čase sa venuje popularizovaniu histórie článkami a recenziami kníh o histórii.

 

Použitá literatúra

Adams, J.: Hideous Absinthe, a history of the devil in a bottle. Madison 2004.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.absinthe.se/absinthe-drinkers/

b) http://www.absinthe-cz.com/?str=ceskyabsinthe

c) http://www.absinth.com/links/history.html

d) http://absinthe-time.eu/EN/menu/history-of-absinthe

e) http://www.absinthefever.com/absinthe/history

 

Obrazová príloha: E. Degas, V. Oliva, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. celý článok

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Bol krásny letný deň roku 1782 a v prístavnom meste Portsmouth písala istá anglická dáma list svojej priateľke. Na chvíľu zdvihla zrak a pozrela von oknom na zhromaždenú flotilu, prichystanú vyplávať na pomoc strategicky dôležitému Gibraltaru. celý článok

Diskusia