11 okamihov, ktoré zmenili Veľkú vojnu

Publikované : 11.11.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 9320

Rok 2018 bol v slovenskej a českej historickej i laickej obci reflektovaný najmä v súvislosti s trojicou zlomových udalostí našich moderných dejín. Nezávislosť 1918, Mníchov 1938, okupácia 1968. Prvé z uvedených výročí však má omnoho ďalekosiahlejšie kontúry, než len vznik Československa. 11. novembra 2018 o 11. hodine uplynulo presne sto rokov od ukončenia konfliktu, aký dovtedy nemal obdobu. Pri príležitosti tejto významnej, hoci v našom priestore trošku opomínanej udalosti vám prinášame 11 vojenských momentov, ktoré ovplyvnili Veľkú vojnu.

 

1. Zázrak na rieke Marne

Začiatkom septembra 1914 sa zdalo, že vojna v západnej Európe skončí pomerne rýchlo. Nemecké armády sa prehnali cez Belgicko a cez severovýchod Francúzska, pričom svojim protivníkom uštedrili sériu porážok. Nemcom zostával už len posledný krok. Rozbiť zvyšky vojsk západných spojencov juhovýchodne od Paríža. Francúzi a Briti doslova čakali na zázrak.

Prenasledovaním spojeneckých jednotiek však nemecká armáda odhalila nepriateľovi slabinu. Pravé krídlo. V jeho tyle nemali Nemci žiadne bojové jednotky, len dôstojnícke štáby a zásobovacie oddiely. Ak by sem vpadol protivník, postupujúce nemecké vojsko by ochromil alebo úplne zničil.

Práve na toto miesto udreli 5. septembra 1914 Francúzi. V priebehu nasledujúcich dní sa boje rozhoreli aj na ďalších miestach. Keď sa bitka po piatich dňoch skončila, dovtedy neporazená nemecká armáda bola zastavená. Udial sa zázrak na rieke Marne. V priebehu ďalších mesiacov obidve znepriatelené strany manévrovali severne od Paríža, až sa dostali ku kanálu La Manche. Tým sa skončila pohyblivá fáza a začala sa tzv. zákopová vojna.

 

2. Prekvapenie pri Tannenbergu

Boje na východnom fronte boli plné prekvapení. Začalo sa to už tým, že Rusi zmobilizovali skôr, než ktokoľvek predpokladal. A tak v čase, keď mali Nemci väčšinu svojich vojakov vo Francúzsku, do Východného Pruska začali pochodovať dve veľké ruské armády. Postupovali však nezávisle od seba, čo ponúklo početne slabšiemu nemeckému vojsku šancu reagovať.

Nemecké velenie zúročilo najmä rozvinutú železničnú sieť. Narýchlo popresúvalo svoje jednotky tak, aby sa dostali do výhodných pozícií. Bitka pri Tannenbergu vypukla 26. augusta 1914 útokom cisárskych vojsk na obnažené krídla postupujúcej ruskej 2. armády. Skončila sa o štyri dni neskôr úplným nemeckým víťazstvom. Väčšina obkľúčených ruských vojakov padla v boji alebo do zajatia.

Nemecké víťazstvo pri Tannenbergu bolo obrovským prekvapením pre celý svet. Ukázalo sa, že cárska armáda je síce početnejšia, no pri stretoch s nemeckou armádou bude zrejme hrať druhé husle.

 

3. Chlórový oblak pri Ypres

Od roku 1915 si obidva bojujúce tábory sľubovali prielom a víťazstvo. Spôsob, akým chceli protivníci tento cieľ dosiahnuť, sa však výrazne odlišoval. Západní spojenci sa na jar pokúsili o niekoľko útokov so zámerom preraziť nemeckú obranu. Neúspešne.

Nemecko zvolilo iný prístup. Rozhodlo sa použiť zakázaný druh zbrane – bojový plyn. Voľba padla na chlór. Bol ľahko vyrobiteľný a nasadenie bolo jednoduché. Stačilo ho vypustiť z tlakových nádob, keď vial vietor správnym smerom.

K premiére nasadenia smrtiaceho bojového plynu došlo 22. apríla 1915 pri meste Ypres. Obrovský žltozelený chlórový mrak sa prevalil cez územie nikoho k francúzskym pozíciám. Kto nestihol ujsť, ten sa udusil.

Nemcov vlastný úspech prekvapil, a nedokázali vzniknutú situáciu náležite využiť. Prielom protivníkových postavení sa nekonal. Na druhej strane však nemecké velenie otvorilo Pandorinu skrinku. Od tej chvíle sa žiadna zo strán neštítila zdokonaľovať svoje chemické zbrane a nasadzovať ich v boji.

 

4. Garrosov vynález a začiatok leteckej vojny

Od začiatku vojny sa k slovu dostali aj letci. Zostreliť nepriateľské lietadlo však vôbec nebolo jednoduché. Spočiatku tvoril posádku pilot aj strelec, neskôr vznikli pokusy umožniť streľbu pilotovi, ale zlyhávali v momente synchronizácie otáčania vrtule a streľby. Všetko zmenil Roland Garros. Francúzsky pilot a vynálezca pripevnil na vrtuľu kus plechu, ktorý mal nepresné projektily odraziť. S takto upraveným lietadlom sa mu podarilo zostreliť niekoľko lietadiel a čoskoro sa stal leteckým esom. Keď následne padol do zajatia, jeho vynález sa stal inšpiráciou pre holandského vynálezcu A. Fokkera, ktorý zostrojil tzv. synchronizátor. Ten umožňoval streľbu guľometu v momente, keď nebol list vrtule pred ústím hlavne.

Obidva vynálezy odštartovali leteckú revolúciu. Význam lietadiel začal v priebehu vojny prudko stúpať a vo vzduchu sa čoraz častejšie odohrávali zúrivé letecké súboje.

 

5. Odvážne vylodenie pri Gallipoli

O smelé plány nebola vo Veľkej vojne núdza. K jedným z nich patrilo aj vylodenie dohodových vojsk na polostrove Gallipoli. Cieľ tejto operácie bol jednoduchý. Vylodiť vojakov v blízkosti Istanbulu, obsadiť ho a donútiť tak Osmanskú ríšu kapitulovať.

Čo vyzeralo nádejne na papieri, však v praxi úplne zlyhalo. Spojencom sa síce 25. apríla 1915podarilo  zachytiť sa na pevnine, no hlbšie do tureckého územia neprenikli. Veľká britsko-francúzska vyloďovacia flotila plaviaca sa Egejským morom totiž neunikla pozornosti Turkov. Tí sa na príchod protivníka dobre pripravili. Plánovaný postup tak rýchlo uviazol v zákopovej vojne.

Koncom roku 1915 sa dohodoví spojenci z polostrova Gallipoli stiahli bez väčšieho úspechu. Turecká armáda naďalej vzdorovala aj na Blízkom východe. Boje ukončilo až prímerie podpísané 30. októbra 1918.

 

6. Dvanásť bitiek na rieke Soča

Patová situácia čoskoro nastala aj na talianskom fronte, kde sa bojovalo od 23. mája 1915.  Taliani chceli rýchlym útokom preraziť rakúsko-uhorskú obranu smerom na Terst a otvoriť si cestu na Viedeň. V ceste im však stála rieka Soča. Prekonanie tohto vodného toku sa ukázalo ako nesmierne náročná úloha. Podarilo sa to až po dlhých mesiacoch boja a v opačnom smere, než si by si talianske velenie prialo.

Od 23. júna 1915 do 15. septembra 1917 sa odohralo jedenásť bitiek. Mali zväčša rovnaký priebeh. Talianska armáda sa zúfalo snažila prebiť sa cez rieku Soču a postúpiť do protivníkovho vnútrozemia. Výsledky boli mizivé, straty na oboch stranách skoro rovnaké.

Všetko zmenil až príchod Nemcov. Tí spustili 24. októbra 1917 ofenzívu v priestore Caporetta, čím sa začala dvanásta bitka na rieke Soča. Pre Talianov sa skončila katastrofou. Útok Centrálnych mocností trvali dvanásť dní a talianska armáda bola donútená ustúpiť vyše sto kilometrov do vnútrozemia k rieke Piava.

 

7. Verdunský mlynček na mäso

Keďže sa vojna na západnom fronte nevyvíjala výraznejšie v prospech žiadnej zo zúčastnených strán, oba generálne štáby hľadali nové spôsoby, ako získať výhodu na svoju stranu. Nemci zosnovali plán, v ktorom chceli nechať francúzsku armádu vykrvácať. Demoralizácia vysokými stratami by viedla k uzavretiu mieru.

Útok sa začal 21. februára 1916. V priebehu niekoľkých dní nemecké jednotky pomerne rýchlo postupovali vpred. Každým dobytým metrom však odpor protivníka narastal a s ním straty na oboch stranách. Pôvodný nemecký zámer sa tak opäť rozplynul v nedohľadne.

Na jeseň prevzali iniciatívu Francúzi a Nemcov vytláčali späť do ich pôvodných postavení. Keď sa bitka približne v polovici decembra skončila, zostalo na bojisku v okolí Verdunu ležať asi 300 000 mŕtvych vojakov. Rovnaký počet sa nachádzal v poľných lazaretoch.

 

8. Zrážka titanov pri Jutsku

Na začiatku Veľkej vojny sa nemecké loďstvo nemohlo merať s tým britským. Ak ho chcelo vyzvať na súboj, museli nemeckí admiráli vymyslieť dômyselný plán. Ten bol nakoniec vo svojej podstate jednoduchý. Nemci plánovali vylákať časť britskej flotily, ktorú mali svojou presilou zničiť. V prípade, že by zámer vyšiel, mohla by nastať rovnováha síl na mori.

V duchu týchto predpokladov došlo 31. mája 1916 k bitke pri Jutsku. Briti sa však nenechali nachytať a do boja nasadili oveľa viac plavidiel, než Nemci pôvodne dúfali. Zrážka titanov trvala niekoľko hodín a prakticky nepoznala víťaza. Britská flotila síce utrpela väčšie straty, no vzhľadom na svoju veľkosť boli menej citeľné než na strane nemeckej.

Po bitke pri Jutsku už nemecká flotila počas vojny nevyplávala v plnej sile. Naopak, Briti upevnili svoju námornú blokádu, ktorá vyhladovala Nemecko a prispela tak významnou mierou k jeho porážke.

 

9. Labutia pieseň cárskej armády

Ako na západnom, tak aj na talianskom fronte zúrili krvavé bitky, ktoré viazali obrovské masy vojakov. Uvoľniť nápor na bojiskách mala ruská ofenzíva. Prvý pokus vedený na jar 1916 nebol úspešný. Ten druhý sa zapísal do dejín vojenstva veľkými písmenami.

Jeho autorom bol generál Alexej Brusilov, ktorý navrhol ofenzívu na širokom fronte. Skeptikom, ktorých bolo nemálo, zatvoril ústa úspech dosiahnutý hneď v prvý deň ofenzívy 4. júna 1916. Útok zatlačil rakúsko-uhorskú armádu na takmer celej šírke frontu. Brusilovova ofenzíva trvala až do jesene a skončila sa víťazstvom ruských zbraní.

Pre cársku armádu to však bola labutia pieseň. Onedlho prišiel nepokojný rok 1917 a s ním súvisiaca revolúcia v Rusku. K podobne rozsiahlej ofenzíve sa ruská armáda vo Veľkej vojne už nevzchopila.

 

10. Premiéra tankov na rieke Somme

Prvý deň bitky na rieke Somme bol pre Britov katastrofou. Dvadsaťtisíc mŕtvych vojakov a ďalších štyridsaťtisíc ranených. Aj napriek tomuto neúspechu sa rozhodli v ofenzíve pokračovať. Postup bol však pomalý a vždy za cenu veľkých strát. Zmenu mal priniesť ich tajný vynález – tank.

Oceľové monštrá sa na bojisku prvýkrát ukázali 15. septembra 1916. Ich bojová premiéra však nedopadla celkom podľa predstáv. Nemcov síce spočiatku nezraniteľné tanky vydesili, no čoskoro sa na bojisku prejavili mechanické poruchy a smrteľne presné nemecké delostrelectvo. Útok tak čoskoro stroskotal.

Aj napriek nie príliš oslnivému úspechu dali Briti tankom druhú šancu. Pokračovali v ich vývoji a v neskorších fázach vojny ich nasadzovali už oveľa úspešnejšie. Obrnenci sa tak stali jednou z kľúčových zbraní, ktoré rozhodli Veľkú vojnu.

 

11. Posledná cisárska ofenzíva

Začiatkom roka 1918 nezostávalo Nemecku nič iné, než vsadiť všetko na jednu kartu. Námorná blokáda čoraz väčšmi sužovala nemecké obyvateľstvo a ekonomiku. Každý deň prúdili cez Atlantik do západnej Európy tony zásob a čerství americkí vojaci. Navyše sa po podpísaní Brestlitovského mieru mohlo Nemecké cisárstvo konečne plne sústrediť na jedného protivníka.

Definitívne víťazstvo mala priniesť operácia Michael. Po mohutnej delostreleckej príprave sa do útoku mali vyrútiť nemecké jednotky, obchádzajúc silný odpor mali postupovať vpred a vnášať tak chaos do protivníkových radov. Ak by bolo išlo všetko podľa plánu, bolo by sa podarilo vraziť klin medzi francúzsku a britskú armádu. Takto osamotené vojská by sa boli dali ľahšie zničiť.

Nemecká jednotky zaútočili 21. marca 1918 a do 5. apríla postúpili o 64 km. Bol to síce obrovský úspech, no nie rozhodujúce víťazstvo. Od apríla do júla sa Nemci ešte niekoľkokrát pokúsili nakloniť si vojenské šťastie na svoju stranu. Nakoniec sa však úplne vyčerpali a iniciatívu prevzali západní spojenci. Tí vyvinuli na svojho protivníka enormný tlak, ktorý skončil až 11. 11. o 11:00, keď vstúpilo do platnosti prímerie.

 

 

Mgr. Vladimír Koppan je interným doktorandom na Katedre histórie FF UKF v Nitre. Vo svojom výskume sa venuje vojenským dejinám 19. a prvej polovice 20. storočia so zreteľom na obidve svetové vojny.

 

 

 

Použitá literatúra

Hart, L.: Historie první světové války. Praha 2007.
Englund, P.: Válka a naděje: Osobní příběhy z 1. světové války. Brno 2014.
Warner, P.: První světová válka. Praha 2007.
Westwell, I.: I. svetová vojna. Bratislava 2009.
Westwell, I.: První světová válka den po dni. Praha 2013.

Obrazová príloha: wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Na krížniku Juneau zomrelo päť bratov

Na krížniku Juneau zomrelo päť bratov

Bolo presne 11 hodín piatok 13. novembra 1942. Veliteľ japonskej ponorky I-26, komandér Jokota Minoru, už nejaký čas sledoval periskopom päť amerických krížnikov a torpédoborcov. celý článok

Čo majú spoločné Doktor Živago, teroristi a CIA?

Čo majú spoločné Doktor Živago, teroristi a CIA?

V máji 1956 vystúpil istý Sergio D´Angelo, taliansky komunista a hľadač talentov milánskeho vydavateľstva Giangiacomo Feltrinelli Editore, z vlaku v dedine Peredelkino, v oáze ruských spisovateľov necelých dvadsať kilometrov od Moskvy. celý článok

Prvá tanková bitka mala prekvapivý výsledok

Prvá tanková bitka mala prekvapivý výsledok

Mala to byť bitka, akých vojaci Veľkej vojny zažili desiatky. Delostrelecká príprava, rázny útok a víťazstvo alebo porážka. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa stret pri Villers-Bretonneux bude vymykať zo zaužívaných skúseností. celý článok

Námorné bitky, ktoré zmenili 20. storočie

Námorné bitky, ktoré zmenili 20. storočie

Dvadsiate storočie prinieslo ľudstvu najväčší pokrok v dejinách, ale, žiaľ, aj tie najväčšie hrôzy. Jeho prvú polovicu poznačila dvojica úzko prepojených globálnych vojenských konfliktov a takmer celú druhú vyplnil tretí – studený. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.