Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2018

Publikované : 09.01.2019 | Zobrazení: 5421 | 6 minút čítania

Archeologické bádanie neustále napreduje a aj minulý rok priniesol veľa nových a zaujímavých objavov. Množstvo vedeckých informácií aj vďaka spolupráci archeológie s prírodnými vedami neustále rastie a vďaka tomu môžeme lepšie nahliadnuť do života našich predkov. Archeológia patrí medzi moderné a rozvíjajúce sa vedy, preto v rebríčku najväčších objavov nedominujú poklady mincí, ale zaujímavé vedecké zistenia.

 

Pravidelný rebríček najvýznamnejších archeologických objavov je každý rok subjektívny. Inšpiráciu pre jeho zostavenie tradične hľadám na najserióznejších popularizačných weboch o archeológii (Archaeology, Heritage Daily, Biblical Archaeology). Aj tento rok som uprednostnil objavy, ktoré posunuli archeologické poznanie vpred.

 

10. Hrobka faraónovho dôverníka

Českí egyptológovia z Karlovej univerzity sú už tradične súčasťou tohto rebríčka. Komplexný vedecký výskum, ktorý realizujú na ich koncesii v egyptskom Abúsíre, priniesol opäť zaujímavý nález. Podarilo sa im objaviť hrobku vysokého egyptského hodnostára, kráľovho dôverníka a kňaza – Kairesa. Hrobka sa nachádzala v srdci pyramídového poľa v Abúsíre. V tejto oblasti sa okrem panovníkov pochovávali aj významní členovia faraónovej rodiny a najvyšší predstavitelia štátu z obdobia 5. dynastie (25. až 24. storočie pred Kr.). Celý komplex pokrýva plochu viac než 500 m2. Pri stavbe hrobky sa použil čadič, čo činí jej vlastníka Kaisera ešte dôležitejším, pretože tento materiál bol vyhradený len faraónom. Hrobka bola, žiaľ, vykradnutá už v staroveku.

 

9. Ľudský hybrid

Pred 40 000 rokmi obývali Euráziu dva druhy hominidov – neandertálci na západe a denisovania na východe. O vyčlenení tzv. denisovanov (pomenovaných podľa nálezov v Denisovej jaskyni v pohorí Altaj) ako samostatného ľudského druhu sa stále vedú vedecké diskusie. V tomto roku sa do tejto diskusie zapojili aj vedci z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku. Už predtým sa predpokladalo, že medzi neandertálcami a denisovanmi mohlo dochádzať k vzájomnému kríženiu. Teraz sa vedcom podarilo identifikovať potomka takéhoto kríženia. V Inštitúte Maxa Plancka skúmali kosť, ktorá sa našla pri výskume spomínanej Denisovej jaskyne. Genetická analýza zistila, že mladý, maximálne 13-ročný jedinec mal neandertálsku matku a otca denisovana. Zistenia sú dôkazom, že interakcia medzi dvoma ľudskými druhmi mohla byť intenzívnejšia, ako sme si doteraz mysleli.

 

8. Potopená loď obchodníka

Pri pobreží Bulharska sa archeológom podarilo objaviť starovekú loď (jej vek odhadli na 2500 rokov) v stave, v akom bola po potopení. Ide pravdepodobne o najstarší nález kompletnej lode. Skoro 23 metrov dlhá loď sa dobre zachovala vo veľkej hĺbke (odhady hovoria aj o tisíc metroch). Na lodi stále stoja stožiare, kormidlo je na svojom mieste, v podpalubí sa nachádza náklad v amforách a na palube nástroje potrebné k plavbe. Objav výrazne prehovorí do dejín starovekého námorníctva.

 

7. Staroveké mesto

Archeológovia z univerzity v nemeckom Tübingene zverejnili výsledky svojich výskumov v irackom Kurdistane. Pri kurdskej dedine Bassetki sa podarilo identifikovať staroveké kráľovské mesto Mardaman. Toto mesto sa objavuje v mezopotámskych prameňoch medzi rokmi 2200 až 1200 pred Kr. V niektorých obdobiach bolo samostatné, v iných to bolo významné regionálne centrum. Archeológom sa podarilo objaviť 92 klinopisných tabuliek zo stredoasýrskeho obdobia – práve na základe ich prekladu mohli lokalitu stotožniť so spomínaným mestom Mardaman.

 

6. Najstarší zápis Homérovho eposu Odysea

Medzi stavebnou suťou v starobylom meste Olympia sa  gréckym archeológom podaril nečakaný objav – našli hlinenú tabuľku s 13 veršami z Homérovho eposu Odysea. Objavený kúsok eposu opisuje návrat Odysea domov na ostrov Ithaka. Tabuľka sa našla počas archeologického výskumu v blízkosti ruín Diovho chrámu v meste Olympia. Predpokladáme, že Homér napísal eposy Iliada a Odysea, ktoré opisujú staršie udalosti okolo tzv. trójskej vojny, niekedy v 8. storočí pred Kr. Nájdená hlinená tabuľka je zatiaľ datovaná najneskôr do 3. storočia po Kr.

 

5. Bronzová ruka

Ešte v roku 2017 ukradli hľadači pokladov z archeologickej lokality pri Bielskom jazere vo Švajčiarsku bronzový artefakt v tvare ľudskej ruky. Tento rok sa archeológom podarilo potvrdiť miesto nálezu a jeho datovanie. Pomocou dýky, ktorá sa našla pri ruke, datovali archeológovia nález do počiatkov strednej doby bronzovej. Rádiokarbónové datovanie zvyškov organického lepidla v mieste puzdra bronzovej ruky s datovaním dýky korešponduje a zaraďuje nález zhruba do 15. storočia pred Kr. Vlastník ruky aj dýky musel patriť k miestnej elite.

 

4. Najstarší chlieb

Dánski archeológovia pri skúmaní lokality Shubayqa v Jordánsku objavili najstarší doklad prípravy chleba na svete. Vedci analyzovali objavené ohnisko. Pred 14400 rokmi si skupina lovcov-zberačov piekla vlastný chlieb. Patrili k archeologickej kultúre natufien. Obyvatelia lokality zhromaždili plano rastúce obilniny a hľuzy, aby si mohli vyrobiť múku na chlieb, ktorý v tom čase pravdepodobne nebol základným jedlom, ale zriedkavým kulinárskym zážitkom vyhradeným pre zvláštne príležitosti.

 

3. Laser a Mayovia

V stredoamerickej džungli sa skrývalo obrovské množstvo neznámych starovekých miest a stavieb. Archeológovia začali skúmať kraj Petén v severnej Guatemale pomocou technológie Lidar. Veľmi zjednodušene povedané sa prostredníctvom tejto technológie vykonáva diaľkový prieskum Zeme laserovými lúčmi. Na spracovaní výsledkov sa vo významnej miere podieľajú aj slovenskí vedci z Centra mezoamerických štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej technickej univerzity. Už dlhšie sa v oblasti realizuje archeologický výskum na lokalite Uaxactún pod vedením profesora Milana Kováča. Okrem klasických obytných alebo kultových budov objavili slovenskí bádatelia aj doklady poľnohospodárstva, či už vo forme polí, alebo v podobe vodných rezervoárov, pri ktorých stavbe Mayovia vhodne využívali prirodzenú konfiguráciu terénu. Celkovo bolo objavených okolo 60-tisíc štruktúr.

 

2. Najstaršie ľudské kresby

Kresby a maľby, ktoré nachádzame na lokalitách zo staršej doby kamennej (paleolit), sú priamym indikátorom rozvoja abstraktného myslenia a moderného vnímania sveta človekom. V jaskyni Blombos v Južnej Afrike sa podarilo objaviť doteraz najstarší dôkaz o kresbe vytvorenej ľudskou rukou. Počas výskumu vrstiev zo stredného paleolitu narazili výskumníci na malý kameň so šrafovaným červeným vzorom. Chemické analýzy a mikroskopické pozorovania potvrdili, že červený okrový pigment bol na kameň nanášaný zámerne. Nález sa podarilo datovať do obdobia pred 73-tisíc rokmi, takže je od ostatných doteraz známych ľudských kresieb starší najmenej o 30-tisíc rokov.

 

1. Najstaršie morové epidémie

Archeológovia až doteraz nedokázali v hmotných prameňoch zachytiť epidémie, ktoré by mohli vysvetľovať mnohé vzostupy a pády pravekých a starovekých kultúr. Na konci roka 2018 sa podarilo identifikovať doteraz najstarší dôkaz o existencii epidémie čiernej smrti – moru. Na pohrebisku  na lokalite Frälsegården (farnosť Gökhem, mesto Falköping) v západnom Švédsku bolo pochovaných 78 ľudí. Vedci odobrali vzorku DNA zo zuba jednej z pochovaných žien a zistili, že bola nakazená morom. Baktéria moru Yersinia pestis sa našla aj u ďalšieho človeka na rovnakom pohrebisku. Objav môžeme datovať približne do obdobia pred 5500 rokmi. Epidémia moru v tomto období by mohla vysvetľovať vtedajší pokles obyvateľstva Európy a aj príchod migrantov z euroázijských stepí. Nejde o ojedinelý objav v minulom roku, pretože aj neďaleko ruského mesta Samara sa našli dôkazy o morovej epidémii v dvojhrobe muža a ženy. Tento nález je datovaný do obdobia pred 3800 rokmi.

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Použitá literatúra

Arranz-Otaegui, A. et al.: Archaeobotanical evidence reveals the origins of bread 14,400 years ago in northeastern Jordan. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, July 2018, 115 (31), 7925 – 7930; Dostupné na internete: https://www.pnas.org/content/115/31/7925.

Rascovan, N. et al.: Emergence and Spread of Basal Lineages of Yersinia pestis during the Neolithic Decline. Cell, December 6, 2018. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1016/j.cell.2018.11.005.

Slon, V. et al.: The genome of the offspring of a Neanderthal mother and a Denisovan father. Nature 561, 2018, 113 – 116. Dostupné na internete: https://www.nature.com/articles/s41586-018-0455-x.

 

Internetové odkazy:

a) https://cegu.ff.cuni.cz/cs/2018/10/02/objev-hrobky-kneze-kairese/

b) https://www.mpg.de/12208106/neandertals-denisovans-daughter

c) http://cma.soton.ac.uk/research/black-sea-map/2500-years-sea-faring-history-revealed-deep-black-sea/

d) https://uni-tuebingen.de/en/newsfullview-landingpage/article/cuneiform-tablets-from-bassetki-reveal-location-of-ancient-royal-city-of-mardaman.html

e) https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/v-alpach-nasli-bronzovu-ludsku-ruku

f) https://www.pnas.org/content/115/31/7925

g) https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/laser-odhalil-velkost-starovekej-civilizacie

h) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/30209394

i) https://www.cell.com/cell/fulltext/S0092-8674(18)31464-8

 

Obrazová príloha: Archaeological Receipta Fund & Ephorate of Antiquities of Olympia, A. Arranz-Otaegui, Black Sea Maritime Archaeological Project, Český egyptologický ústav FF UK, C. Foster, Hellenic Ministry of Culture and Sports, T. Higham, ithaca.edu, P. Joner, V. V. Kondrashin, Peter Pfälzner, Service archéologique du canton de Berne, V. A. Tsybin, University of Oxford, University of Tübingen Bassetki

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

V Alpách našli bronzovú ľudskú ruku

V Alpách našli bronzovú ľudskú ruku

V Alpách našli „hľadači pokladov“ vzácny bronzový artefakt v tvare ruky. Vedci zistili, že pochádzal z výnimočného hrobu z doby bronzovej. celý článok

Princezná z Vix mala od detstva poškodenú tvár

Princezná z Vix mala od detstva poškodenú tvár

Pochovali ju s poctami prináležiacimi mužovi. Dnes by sa neradila medzi krásne ženy, napriek tomu sa zdá, že pred dvetisíc rokmi bola uctievaná a patrila medzi elitu. celý článok

Ako zbaliť študentku archeológie?

Ako zbaliť študentku archeológie?

Každý študent archeológie a zrejme i časť konšpirátorov pozná útlu brožúrku Paula Bahna Jak blufovat o archeologii. celý článok

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Hoci ľudia staršej doby železnej v strednej Európe (približne 800 – 480 pred Kr.) mali obmedzenejší sortiment potravín ako my a nepoznali mnohé kulinárske vymoženosti súčasnosti, z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy dokladov vína a šúľancov. celý článok

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Okolie dedinky Aržan v Tuve v južnej Sibíri znova vzbudilo pozornosť svetových archeológov. Minulý rok tam bola identifikovaná zrejme dosiaľ najstaršia a najväčšia známa mohyla jedného prvých skýtskych „kráľov“. celý článok

Diskusia