10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

Publikované : 29.01.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5661

Archeológia sa v 21. storočí zmenila z dobrodružného hľadania pokladov na modernú vedu, ktorá si kladie zmysluplné otázky o vývoji človeka a jeho kultúry. Preto v rebríčku najväčších archeologických objavov nedominujú poklady mincí, ale zaujímavé vedecké zistenia.

 

Môj pravidelný rebríček najvýznamnejších archeologických objavov je každý rok subjektívny. Pochopiteľne, iný archeológ by mohol mať na niektoré z nich iný názor. Inšpiráciu tradične hľadám na najserióznejších popularizačných weboch o archeológii (Archaeology, Heritage Daily a Biblical Archaeology). Do rebríčka sa snažím zaradiť hlavne nálezy a objavy, ktoré posúvajú vedecké bádanie dopredu.

 

1. Homo sapiens je starší o 100 000 rokov!

V severnej Afrike na marockej lokalite Jebel Irhoud sa našli pozostatky Homo sapiens, čo by nebola nijako zvlášť zaujímavá správa. Lebka z nálezu však bola datovaná do obdobia pred 315 000 rokmi. V súčasnosti ide o otvorenú lokalitu, hoci v praveku bola jaskyňou. Počas ťažby v 60. rokoch minulého storočia, ktorá jaskyňu prakticky zrovnala so zemou, tu robotníci našli archaické ľudské kosti. Výskum pokračoval aj v 21. storočí, keď sa tu objavilo viac než 20 kostí, ktoré vedci (pod vedením profesora Jeana-Jacquesa Hublina z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku) nedávno podrobili početným analýzam. Nález posúva najstaršie doklady existencie Homo sapiens nielen v čase, ale i v priestore. Maroko sa doteraz nepovažovalo za kolísku Homo sapiens, uvažovalo sa skôr o lokalitách vo východnej Afrike, najmä v Keni a v Etiópii. Jebel Irhoud je od týchto klasických lokalít vzdialená 6000 km. Najväčšie prekvapenie predstavuje datovanie, keďže doterajšie najstaršie nálezy Homo sapiens ledva dosiahli vek 200 000 rokov. 

 

2. Kolaps civilizácie Aztékov a baktéria salmonela 

Aztékovia boli do príchodu Španielov takmer neporaziteľní dobyvatelia. Po vylodení Španielov drasticky poklesla populácia domorodých obyvateľov Ameriky. Španieli síce nepostupovali v rukavičkách, ale nie je možné, aby tak rýchlo spôsobili smrť miliónov, ako sa to stalo v Novom svee. Cortéz prišiel na územie dnešného Mexika len s niekoľkými stovkami vojakov. Ako mohol zničiť ríšu, ktorá mala milióny obyvateľov? Príčin bude pravdepodobne viac, ale jednou z nich budú aj európske choroby. Európania priniesli so sebou „skryté biologické zbrane“, proti ktorým neboli obyvatelia Nového sveta imúnni. Ako prvé sa mohli rozšíriť ovčie kiahne. Vedci z Inštitútu Maxa Plancka (pod vedením J. Krausa) však objavili aj ďalšiu biologickú zbraň. Po analýze genetického materiálu zo zubov 29 jedincov pochovaných na pohrebisku Teposcolula-Yucundaa (mexický štát Oxaca) sa podarilo izolovať DNA baktérie Salmonella enterica. Pohrebisko sa datovalo do obdobia medzi rokmi 1545 – 1550, keď je zaznamenané aj šírenie zhubnej nákazy v písomných prameňoch. Baktérie mohli šíriť paratýfus, ktorý mohol na obyvateľov pôsobiť zhubnejšie než na dobyvateľov.

 

3. Osídlenie džungle

Skupina bádateľov (Patrick Robert, Chris Hunt, Manuel Arroyo-Kalin, Damian Evan a Nicole Boivin) uverejnila zaujímavú štúdiu o využívaní džungle v praveku a v staroveku ľudstva. Mnoho ľudí má o džungli predstavu ako o nedostupnom mieste, kde sa dostane len Indiana Jones. Podobný názor mali aj mnohí vedci, ktorí považovali džungľu za nevhodnú pre trvalé osídlenie ľuďmi. Prostredie džungle sa však neustále vyvíjalo, a to často s prispením človeka. Spomínaná štúdia uvádza, že človek začal pôsobiť na prostredie džungle už pred 45-tisíc rokmi, napríklad na indonézskom Borneu a na ostrovoch Melanézie. Na ostrove Jáva sa v džungli objavil človek ešte skôr, možno už pred 125-tisíc rokmi. Podobné dôkazy máme aj z Číny spred 100-tisíc rokov, z  južnej Ázie spred 36-tisíc rokov a z Južnej Ameriky spred 13-tisíc rokov. Autori štúdie uvádzajú aktívne pôsobenie človeka v džungli zakladaním lesných požiarov, ktoré sa spájajú so snahou vytvoriť vhodné biotopy pre niektoré rastliny a zvieratá (napríklad ošípané).  V tejto forme sa dá hovoriť o akomsi „protopoľnohospodárstve“, ale ešte nie o klasickom poľnohospodárstve.


4. Praveká katastrofa?

Výskumníci z Edinburskej univerzity skúmali vyobrazenia na tzv. supej stéle v známom starobylom kultovom stredisku v Göbekli Tepe v dnešnom Turecku. Náboženské stredisko vzniklo niekedy okolo roku 9000 pred Kr. Vedci vychádzali z hypotézy, že na supej stéle s vyobrazeniami zvierat a osoby bez hlavy sa nachádzajú starobylé astronomické symboly. Pomocou počítačového modelovania zistili, že by mohli zobrazovať nočnú oblohu okolo roku 10950 pred Kr. Niekedy v tomto období mohla planétu postihnúť katastrofa spôsobená kométou. Existenciu katastrofy potvrdil aj výskum grónskych ľadovcov. Práve v tomto období nastalo posledné výraznejšie ochladenie v rámci doby ľadovej, ktoré označujeme ako mladší dryas. Klíma sa mohla zmeniť až na tisíc rokov. V tomto čase sledujeme aj úbytok megafauny na území Ameriky. Podľa niektorých hypotéz mohla kométa spôsobiť aj vyhynutie mamutov a šabľozubých tigrov. Na lokalite bolo tento rok potvrdené aj praktizovanie kultu lebiek, keď sa našli lebky, ktoré bolo dokázateľne zavesené na kamenných stélach.

 

5. DNA odhaľuje pôvod Grékov

Kto boli a odkiaľ prišli obyvatelia starovekého Grécka? V staroveku osídlila Grécko minojská a mykénska kultúra, o ktorých sa dosiaľ neuvažovalo ako o etnicky príbuzných. Najnovší výskum starovekej DNA naznačuje, že príslušníci minojskej a mykénskej civilizácie majú svoje korene oveľa hlbšie v dejinách Európy. Ich predkami boli pravdepodobne ešte populácie neolitickej západnej Anatólie a Grécka a obe civilizácie boli príbuzné nielen navzájom, ale aj s modernými Grékmi. Medzinárodný tím vedcov z Washingtonskej univerzity, Harvardskej medicínskej fakulty a Inštitútu Maxa Plancka pre výskum ľudskej histórie spolu s archeológmi a s inými spolupracovníkmi z Grécka a z Turecka sa výskumu tejto problematiky venuje niekoľko rokov. Najnovšie bádatelia pod vedením Georgea Stamatoyannopoulosa analyzovali aDNA zo zubov pozostatkov 19 starovekých jedincov. Išlo o Minojčanov z Kréty, o Mykénčanov z pevninského Grécka a o obyvateľov juhozápadnej Anatólie, ktorí mohli byť bez pochýb identifikovaní na základe archeologických dokladov. Porovnával sa vzájomne minojský a mykénsky genóm s viac ako 330 inými starovekými vzorkami a s vyše 2600 genetickými informáciami súčasných ľudí po celom svete. Výsledok štúdie ukazuje, že Minojčania a Mykénčania boli geneticky veľmi podobní, nie však úplne identickí. Minimálne z troch štvrtín sú potomkami včasných neolitických poľnohospodárov, ktorí migrovali z Anatólie do Egeidy tisícky rokov pred dobou bronzovou.

 

6. Potopené mesto

Dlhoročný podmorský výskum pri tuniskom meste Nabeul objavil osídlenie z doby rímskej, ktoré zničila vlna tsunami. Názov rímskeho mesta bol Neapolis a zničila ho tsunami v 4. storočí po Kr. Rovnaká katastrofa poničila aj egyptskú Alexandriu a grécky ostrov Kréta. Správu o ničivom vodnom živle nám zanechal neskoroantický historik Ammianus Marcellinus. Objav potvrdzuje jeho správu. Mesto sa stálo známe vďaka spracovaniu rýb a výrobe obľúbenej rybacej omáčky garum. Archeológovia potvrdili túto skutočnosť objavom stovky nádrži na výrobu tejto ingerdiencie.

 

7. Hrob mayskeho kráľa

Džungľa Strednej Ameriky skrýva ešte mnohé archeologické poklady. V starobylom mayskom meste El Peru-Waká (Guatemala) objavili nový kráľovský hrob. Mesto ovládala jedna z najstarších známych mayských dynastií – Waká (voľný preklad – dynastia Stonožky). Novoobjavená hrobka by mala patriť mužskému príslušníkovi tejto dynastie. Archeológovia pod vedením Davida Freidela si myslia, že by mohlo ísť o panovníka menom Te’ Chan Ahk, ktorý vládol na začiatku 4. storočia po Kr. Hrob identifikovali ako kráľovský na základe nálezu jadeitovej masky, ktorá zobrazovala panovníka ako boha kukurice. Maska sa našla v blízkosti lebky. Medzi ďalšími prídavkami v hrobe bolo 22 keramických nádob, mušle (druh Spondylus), jadeitové ozdoby a prívesok v tvare krokodíla.

 

8. Praveké Európanky mali ruky silnejšie ako špičkové veslárky

Nový výskum archeológov z Univerzity v Cambridgei odhalil veľkú telesnú silu pravekých Európanov. Porovnaním so súčasnou populáciou sa dokonca zistilo, že ženy v komunitách prvých stredoeurópskych poľnohospodárov mali ramenné kosti výrazne silnejšie ako špičkové veslárky. Anglickí archeológovia pomocou 3D laserov a silikónu vytvorili modely píšťal a ramenných kostí takmer stovky žien, datovaných do neolitu (konkrétne do rozmedzia rokov 5400 až 5000 pred Kr.), doby bronzovej (2200 až 1500 pred Kr.), doby železnej (800 pred Kr. až 130 po Kr.) a raného stredoveku (800 až 850 po Kr.). Nálezy pochádzali z Nemecka, Rakúska, Maďarska, Srbska, ale aj z Českej republiky a zo Slovenska, konkrétne z Nitry. Archeológovia nevedia s úplnou istotou určiť, aké aktivity viedli k zosilneniu ramenných kostí žien z pravekých poľnohospodárskych komunít. Poukazujú však, že veľmi pravdepodobnou príčinou bolo drvenie zrna na múku.

 

9. Megalitický štvorec

Pri výskume megalitických stavieb pri anglickom Averbury a podarilo objaviť nový zaujímavý objekt. Na lokalite sa nachádzali tri kamenné megalitické kruhy (typ henge). Jeden z kruhov patrí medzi najväčšie megalitické stavby v Európe. Vo vnútornom kruhu objavili archeológovia pomocou geofyzikálnych meraní staršiu štvorcovú štruktúru. Podľa tvaru by mohlo ísť o neolitický dom z obdobia pred rokom 3500 pred Kr. Mohlo by to naznačovať, že známu megalitickú stavbu nestavali cudzinci, ako sa doteraz myslelo, ale miestni ľudia. Dôkazom je aj pozícia a orientácia možnej stavby.

 

10. Najstarší rímsky akvadukt

Pri stavbe novej linky metra v Ríme objavili archeológovia najstarší doložený rímsky akvadukt. Nález datujú do 4. storočia pred Kr. Výskum sa uskutočnil neďaleko známeho Kolosea. Akvadukt postavili z kamenných blokov, ktoré sa našli v piatich radoch. Analýzy zistili absenciu vápenca, ktorý sa používal pri stavbe podobných diel, preto archeológovia predpokladajú, že akvadukt slúžil len dočasne.

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Ďakujem autorom príspevkov publikovaných na HistoryWeb.sk, menovite (v abecednom poradí) Veronike Dubcovej, Tomášovi Michalíkovi a Dušanovi Valentovi, za súhlas s použitím častí ich textov v mojom článku.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.nature.com/nature/journal/v546/n7657/full/nature22336.html

b) https://www.nature.com/articles/s41559-017-0446-6

c) https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/roman-city-discovered-underwater-ruins-tunisia-tsunami-neapolis-nabuel-cathage-a7924181.html

d) https://source.wustl.edu/2017/09/tomb-early-classic-maya-ruler-found-guatemala/

e) http://maajournal.com/Issues/2017/Vol17-1/Sweatman%20and%20Tsikritsis%2017%281%29.pdf

f) https://www.heritagedaily.com/2017/06/archaeological-detectives-discover-secret-square-beneath-world-famous-avebury-stone-circle/115715

g) http://www.cam.ac.uk/research/news/prehistoric-womens-manual-work-was-tougher-than-rowing-in-todays-elite-boat-crews

 

Obrazová príloha: Jean-Jacques Hublin, National Heritage Institute Tunisia, www.nature.com, www.phys.org, Proyecto Arqueológico Waka’ and the Ministry of Culture and Sports of Guatemala, A. Toensing, University of Sassari, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2015

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2015

Archeológovia majú na rozdiel od iných humanitných odborov to šťastie, že v zemi sa skrýva ešte veľa neprebádaného. Okrem toho sa archeológia neustále rozvíja, a to hlavne spoluprácou s prírodnými vedami. Vďaka tomu sú mnohé doterajšie objavy revidované a nanovo skúmané. celý článok

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2013

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2013

Archeológovia majú na rozdiel od svojich kolegov v iných humanitných odboroch trochu viac šťastia, pretože zem im neustále odhaľuje nové tajomstvá. Nie sme odkázaní len na dišputy okolo niekoľkých riadkov už veľa razy prečítaných kroník. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.