Zo Židov urobili cudzincov vo vlastnej krajine

Publikované : 26.03.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3817

„Na začiatku roka 1939 môj otec, Ármin Kaufer, dostal od magistrátu list, že tam musí ísť a priniesť svoj certifikát štátnej príslušnosti. Pozreli sme sa na seba prekvapene. Čo to má znamenať? Pochopiteľne, môj otec nemal takéto potvrdenie, ale mal dokument o tom, že bol dôstojníkom počas prvej svetovej vojny. Dostal vyznamenanie,“ spomína Tibor Kaufer.

Monor

Ármin Kaufer bol jedným zo Židov žijúcich v Monore, mestečku blízko Budapešti, ktorí boli úradmi predvolaní, aby predložili svoje dokumenty. Tento postup bol súčasťou rozsiahleho „kontrolného procesu“. Ten bol spustený maďarským úradom KEOKH (Külföldieket Ellenőrző Országos Központi Hatóság – Národný centrálny úrad na kontrolu cudzincov), ktorého úlohou bolo monitorovať imigrantov a cudzincov. V tomto momente rodina Kauferovcov ešte netušila, že bude čeliť dlhému trojročnému procesu.

 

Úskalia Kauferovcov

Ármin Kaufer sa narodil v dedinke Nagymácséd (dnes Veľká Mača na Slovensku) v roku 1885. Jeho rodina sa presťahovala do Monoru, keď bol ešte dieťa. Po dovŕšení dospelosti si v roku 1921 zobral za manželku Ellu Weiszovú. Ich syn Tibor sa im narodil o dva roky neskôr. Ármin pracoval ako úradník v drevosklade maďarského podnikateľa Ignáca Polacseka – Ignác Polascek & son.

Armin KauferV 30. rokoch 20. storočia žilo v Monore už 450 asimilovaných Židov. Tamojšia židovská komunita si okrem synagógy otvorila aj školu, ktorú navštevovali tak židovské, ako aj kresťanské deti, ku ktorým patril aj Árminov syn Tibor Kaufer. Po skončení základnej školy pokračoval na ekonomickej škole v hlavnom meste Budapešti, kde sa mal vyučiť za účtovníka.

Od konca 30. rokov bol život rodiny Kauferovcov poznačený protižidovskými zákonmi, ktoré obmedzovali prítomnosť Židov v ekonomickej a intelektuálnej sfére. Vinou týchto zákonov stratil Ármin Kaufer v roku 1940 svoju pozíciu v práci. Bol síce stále zamestnancom drevoskladu, ale už len ako strážnik, neskôr ako pomocný robotník. Namiesto možnosti pracovať v profesii, v ktorej sa vyučil, bol aj syn Tibor najatý ako robotník v tej istej fabrike s drevom. Krátko nato bola rodina Kauferovcov donútená opustiť svoj dom a presťahovať sa do menšieho.

Nasledujúce mesiace a roky priniesli mnohé ďalšie ťažkosti. Ako väčšina dospelých židovských mužov, aj otec Ármin a syn Tibor boli odvedení do armády. Keďže boli Židia, slúžili v neozbrojených vojenských pracovných skupinách. Tie boli vytvorené s cieľom ponížiť židovských spoluobčanov, ktorí neboli považovaní za hodných riadnej vojenskej služby. Navyše museli nosiť žltú alebo bielu pásku na rukávoch. V tom období predstavovala služba v armáde stále menšie nebezpečenstvo ako domáci byrokratický aparát.

 

Nedosiahnuteľné občianstvo

Tibor KauferDruhé maďarské protižidovské zákony z roku 1939 znemožňovali Židom získať maďarské občianstvo. Do Monoru poslali inšpekcia s cieľom zistiť občiansku príslušnosť miestnych Židov. V apríli 1939 bol predvolaný aj Ármin Kaufer. Žiadali od neho certifikát o štátnej príslušnosti (obdoba dnešných občianskych preukazov), avšak v tom čase iba tí, ktorí požiadali o živnostenský list, museli vlastniť aj takéto osvedčenie. Prirodzene, „Kaufer nevedel preukázať svoje maďarské občianstvo,“ ako bolo uvedené v jeho spise. Aby mohol získať osvedčenie o svojej štátnej príslušnosti, musel najprv doložiť rodný list svojich rodičov a svoj sobášny list, a tiež musel dokázať, že žil na území Maďarska v roku 1921 – v roku, keď bola ratifikovaná Trianonská zmluva. V marci 1940 požiadal Ármin Kaufer o občianstvo na ministerstve vnútra, ale stále mu chýbali rodné listy jeho rodičov. Na základe archívnych dokumentov zo samosprávy v Monore vieme, že jeho prípad bol odkladaný v priebehu celého roka 1940.

Začiatkom roka 1941 vyzval miestny notár Ármina Kaufera, aby si zaregistroval trvalý pobyt. Samospráva v Monore nemala žiadne námietky, ale nebolo to také jednoduché. „Kiež by bol toto náš jediný problém. (Môj otec) tu žil od svojich piatich rokov, jeho brat tu bol štátnym úradníkom. Ale všetko to bolo na nič. Prípad patril pod úrad KEOKH, pretože kým sme nemali osvedčenie o občianstve, boli sme vedení ako cudzinci a bezdomovci,“ spomína Tibor, syn Ármina Kaufera. „A tak začal náš lov na dokumenty,“ dodáva. Snaha získať rodné listy bola po celý čas neúspešná. Na konci marca 1941, na základe výnosu miestnej samosprávy, bola celá rodina Kauferovcov „vyhostená so zákazom návratu; a je povinná opustiť krajinu do 60 dní od vydania tohto príkazu,“ stálo v liste.

 

Nechcení

Ella Kauferova, rod. WeiszovaÁrmin Kaufer sa proti rozhodnutiu samosprávy odvolal, avšak úrad KEOKH ho potvrdil. Od tohto momentu prevzal prípad namiesto miestneho úradu samotný KEOKH a rodina čelila mohutnej byrokratickej mašinérii štátnej inštitúcie, ktorej hlavným cieľom v tomto období bolo sledovať a kontrolovať osobitne židovských imigrantov a iných Nemaďarov.

Napriek snahám hlavy rodiny Kauferovcov bojovať s úradmi, na jeseň roku 1941 dostali list, v ktorom sa písalo: „Žiadosti cudzinca o posunutie konečného termínu odchodu nevyhovujem. Ak do 30 dní od doručenia tohto oznámenia neopustia územie Maďarska, alebo sa nepreukážu certifikátom o štátnom občianstve, prikazujem zatknutie cudzinca a jeho rodiny a odvedenie na Oddelenie väzby a deportácie Policajného ústredia v Budapešti.“

Kauferovci sa ocitli v beznádejnej situácii. K oddialeniu ich deportácie prispel miestny policajný komisár Béla Reviczky, pôvodom zo slovenskej obce Revišné na Orave. „Bol to veľmi láskavý muž. Keď im došiel príkaz na zatknutie z úradu KEOKH, uložil jeho vybavenie na spodok hromady papierov,“ hovorí Tibor Kaufer. Hneď nato kontaktoval komisár Reviczky rodinu Kauferovcov a varoval ich, že musia urýchlene riešiť vzniknutú situáciu, lebo ich zatknutie nebude vedieť odďaľovať donekonečna.

Zástup Židov prechádzajúci mestom Kamenec k miestu svojej popravyČo potom nasledovalo, opisuje syn Tibor Kaufer v rozhovore: „Jeden z bratrancov môjho otca, ktorý žil v Galánte (dnes Galanta na Slovensku), spravil nemožné, aby nám zohnal rodné listy. Konečne sme získali potrebné papiere. Podľa nich počas vlády cisára Jozefa II., keď sa uskutočnil cenzus židovského obyvateľstva, jeden z predkov môjho otca bol súčasťou tohto sčítania. Na základe tohto dôkazu sme získali potvrdenie o trvalom pobyte a potom aj osvedčenie o štátnom občianstve.“ V tomto ohľade mala rodina Kauferovcov obrovské šťastie oproti tisícom iných obyvateľov židovského pôvodu, ktorým sa svoje občianstvo preukázať nepodarilo.

 

Smutný koniec „šťastného“ príbehu

Rodina Kauferovcov sa včasnou registráciou vyhla prvej veľkej deportácii organizovanej úradom KEOKH. Takmer 18-tisíc maďarských a nemaďarských Židov, ktorým sa nepodarilo doložiť maďarské štátne občianstvo, naložili do nákladných vozov a vyviezli na Nemcami okupované územie dnešnej západnej Ukrajiny. Jednotky Einsatzgruppen pod vedením SS- und Polizeiführera Friedricha Jeckelna tu v lete 1941 zavraždili 23 600 Židov, vrátane 15-tisíc dovezených z Maďarska. Toto vraždenie vošlo do dejín ako masaker v Kamenci Podolskom.

Židovská synagóga v meste MonorPríbeh rodiny Kauferovcov však nemá šťastný koniec. Ešte v roku 1940 dostal Ármin Kaufer povolávací rozkaz. Ako Žid slúžil v neozbrojených pracovných jednotkách maďarskej armády. Predtým než Maďarsko vstúpilo do druhej svetovej vojny po boku nacistického Nemecka v roku 1941, služba vo vojenských pracovných oddieloch trvala zvyčajne niekoľko mesiacov. Po návrate domov pokračoval v práci pomocného robotníka v miestnej fabrike s drevom. Krátko na to zomrela jeho manželka Ella Weiszová a Ármin sa znova oženil za Emmu Pollákovú, ktorá mala taktiež židovský pôvod.

17. apríla 1944 bol do vojska povolaný aj Tibor Kaufer. Pracovné útvary tvorené Židmi boli poslané na front spolu s nežidovskými vojakmi. Spojenie syna Tibora s rodinou sa prerušilo. Tibor Kaufer slúžil na rôznych bojiskách vrátane východného frontu. Na konci marca 1945 ho spolu s ďalšími židovskými vojakmi uväznili a poslali do pracovného tábora v rakúskom Mauthausene. Z Mauthausenu bol krátko nato prevezený do blízkeho Gunskirchenu, kde ho 4. mája 1945 oslobodili americkí vojaci. Do maďarského Monoru sa vrátil už v júli toho roku, kde zistil, že medzitým jeho otca Ármina Kaufera a jeho manželku Emmu Pollákovú deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde obaja našli svoju smrť.

 

Borbála KlacsmannBorbála Klacsmann získala MA titul v odbore história v roku 2008 a BA titul v odbore etnografia v roku 2010 na univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Ďalší MA titul získala v odbore komparatívna história so zameraním na židovské štúdiá v roku 2012 na CEU v Budapešti. V rokoch 2007 až 2012 pracovala ako sprievodkyňa a programová koordinátorka v Holocaust Memorial Center v Budapešti a v rokoch 2012 až 2015 ako programová koordinátorka v Anne Frank House. Od septembra 2015 je internou doktorandkou na Inštitúte histórie na Univerzite v Szegede. Zároveň je členkou maďarského výskumného tímu Yad Vashem.

 

Pramene:

USC – VHA rozhovor s Tiborom Koltaiom, 51720 (v maďarčine)

MNL-PML [Maďarský národný archív – Archív Peštianskej župy] V.1075 Cb Monor dokumenty samosprávy, 3442/1942: prípad Ármin Kaufer

Tibor Kaufer’s recollections, 1998: http://mozsa.hu/dynamic/visszaemlekezesek_elem_pdfhu_1.pdf

 

Použitá literatúra:

Mesterházi Paczolay, C.: Monor és a Holocaust. Magisterská práca. Monor 2000.

The First Massacre: Kamenets-Podolsky: http://degob.org/index.php?showarticle=2019.  

 

Obrazová príloha: Maďarský národný archív – Archív Peštianskej župy, www.mozsa.hu, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Moskva chystala inváziu do ČSR už v máji 1968

Moskva chystala inváziu do ČSR už v máji 1968

Začiatkom mája 1968 si ešte Česi a Slováci užívali uvoľnenie Pražskej jari a chystali oslavy konca druhej svetovej vojny. V pozadí sa však odohrával nekompromisný politický boj. Moskva chystala ozbrojenú intervenciu... celý článok

Futbalové ihriská vymenili za bojiská

Futbalové ihriská vymenili za bojiská

Vybojoval pre Manchester United prvý ligový titul aj prvé víťazstvo v pohári FA Cup. Strelil vôbec prvý gól na legendárnom štadióne Old Trafford. A predsa nemá ani vlastný hrob. Ako je to možné v Anglicku, ktoré si potrpí na svojich futbalových hrdinov? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.