Životy cisárov (knižná recenzia)

Publikované : 17.04.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1614

Keď raz v jednom dávno zabudnutom spore poznamenal cisár Hadrián, že „človek, za ktorým stojí tridsať légií má automaticky pravdu“, zhrnul tým takpovediac všetko, čím nás status kedysi najmocnejších mužov Západu fascinoval. Životopisy rímskych vládcov patria dodnes k tomu najčítanejšiemu, čo sa na stránkach pergamenov, kníh a displejoch čítačiek kedy objavilo.

Dejiny antického Ríma, zvlášť toho cisárskeho, sú v prvom rade dejinami tých, ktorí aktívne (či viac pasívne) stáli pri jeho kormidle. My – bádatelia, študenti, či nadšenci klasickej histórie – sme si z úryvkov ich biografií často odnášali to najmenej podstatné – informácie nesprávne označené slovom „pozoruhodnosti“. Dodnes si tak z prednášok pamätáme, že zlá výchova dostala Augustovu dcéru na pustý ostrov a že po smrti prvého cisára nebol Rím viac z tehál, ale z mramoru. Na výstrednostiach cisára Caligulu sme sa zabávali dovtedy, pokiaľ šlo len o udeľovanie senátorského kresla nepárnokopytníkom. O Claudiovi sme vedeli, že koktal, a Nero nám navždy utkvel v pamäti ako šialenec recitujúci k plameňom horiaceho Ríma. Vieme, že Vespasiánovi žiadne peniaze nesmrdeli, že Hadrián rád cestoval a že Marcus Aurelius radšej „premýšľal k sebe“, než viedol vyčerpávajúce vojny. Caracalla nás miatol, vždy keď sme sa snažili predstaviť si onen plášť, ktorý mu dal meno, a Dioklecián v nás vyvolával pocit hrozivého rešpektu a zároveň túžbu po lete v Chorvátsku. Konštantín bol zase rozporuplnou postavou hľadiacou k nebeským znameniam a v prípade cisára Justiniána sme za všetkým hľadali ženu.

A tak sa naše znalosti a názor na antický Rím (či Byzanciu) veľa ráz opierali o povahové črty tých, ktorým osud (či tisíc iných faktorov) nadelil vládu nad svetom. Ale Rím bol predsa len niečo viac než len Tibériov nedostatok zdravého zmyslu pre humor či Severova chronická poverčivosť.

Po nedávnom oprášení pôvodných Životopisov rímskych cisárov od Suetonia, dvoch monografií od Michaela Granta a popularizačných diel Philipa Matyszaka a Reinharda Raffalta prichádza české vydavateľstvo Academia s novým, a dovolím si tvrdiť zatiaľ najlepším spracovaním biografií rímskych imperátorov medzi spomenutými konkurentmi. Kniha „Životy císařů“, vytvorená kolektívom významných anglo-amerických bádateľov v odbore antických dejín, prináša životopisy dvanástich objektívne vybraných cisárov Rímskej ríše. Kapitoly z ich pozemských dní nie sú ani zďaleka suchopárnou nošou akademickej faktografie, ale, naopak, pútavým čítaním, ktoré Vás núti prevracať stránku za stránkou, podobne ako pri dobrom románe. Dĺžka textov je obmedzená povahou diela, ktoré má za cieľ priniesť to najlepšie, prípadne najnovšie, čo možno v danom odbore publikovať. Kniha nie je len vhodnou študijnou príručkou pre laikov, ale aj nadmieru uspokojivým materiálom pre pokročilejších znalcov témy. Súčasťou monografie je i zoznam odporúčanej literatúry nielen zahraničnej proveniencie, ale zahrňujúci i česko-slovenské tituly. V jednotlivých kapitolách sa autori pri opise rodinného prostredia a vplyvných ľudí v cisárovom okolí snažia poodhaliť príčiny povahových vlastností panovníkov. Nezabúdajú však ani na étos samotnej doby a na problémy, ktoré formovali či odrážali vládcove schopnosti. Keďže jednotlivé texty sú skutočne prácou odborníkov, ktorí už majú za sebou rad samostatných biografií rímskych panovníkov (v česko-slovenskom preklade, žiaľ, nedostupné), nie je o ich odbornosti pochýb. To isté platí aj o plynulom a dobre čitateľnom preklade Markéty Bauerovej a Ivana Prchlíka. Tak ako je už u podobných titulov dobrým zvykom, samotný záver knihy patrí grafickému zobrazeniu Rímskej ríše. Tu však pre porovnanie stojí vedľa seba ríša z doby Augusta a zvyšky toho, čo bránil Justinián v 6. stor. Okrem máp je čitateľ v skratke oboznámený aj s chronológiou rímskych dejín, so slovníkom vybraných odborných pojmov a s rodokmeňmi cisárskych dynastií.

Slovami editora a emeritného profesora Cambridgeskej univerzity Anthonyho Barretta je „máloktorá téma pre záujemcu o dejiny prospešnejšia než životy rímskych cisárov. Viac než čokoľvek iné nás poučujú o vzťahu človeka k moci, a tiež o tom, ako to obvykle končí – niekedy dobre, ale častejšie však zle – ak je moc presadzovaná svojvoľne. Kniha Životy císařů vydaná v edícii Historie je jednou z mála publikácií o antike, ktoré sa raz za čas v našom priestore objavia. Napriek tomu táto kniha výborne dopĺňa nedávne a súčasné tituly o staroveku, ku  ktorým patrí Alexander VelikýSparta od Paula Cartledgea.

 

 

František Hříbal

 

Anthony A. Barrett (ed.): Životy císařů. Prel. M. Bauerová a I. Prchlík. Praha : Academia 2012. 456 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-200-2082-6.

Obrazová príloha: Academia

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Spomienky Európana

Spomienky Európana

Najslávnejšia kniha rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga ponúka čitateľovi možnosť návratu do starých čias Habsburskej monarchie, obdobia prvej svetovej vojny a medzivojnovej Európy, zmietanej rozmachom diktátorských režimov. celý článok

Opevnenia na Liptove

Opevnenia na Liptove

Liptov patrí medzi archeologicky zaujímavé miesta. Horský región preťatý údolím Váhu poskytoval potrebný genius loci našim predkom v rôznych dejinných obdobiach. Nová kniha Martina Furmana sa snaží zachytiť aspoň časť bohatej histórie tohto priestoru. celý článok

Adolf Eichmann a banalita zla

Adolf Eichmann a banalita zla

Eichmann v Jeruzaleme, kniha, ktorá Arendtovej priniesla najviac pozornosti, vyšla 53 rokov od jej vydania prvýkrát v slovenskom preklade. Oplatí sa ju prečítať. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.