Žena, ktorá milovala anglického kráľa

Publikované : 13.07.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1432

Alica Perrersová bola prvou kráľovskou milenkou, ktorá ovplyvňovala súdne dvory a správu krajiny. Hoci s kráľom začala pomer, keď bola ešte mladá, bola dostatočne inteligentná, aby využila všetky z neho vyplývajúce výhody.

 

Alica sa narodila niekedy v druhej polovici 40-tych rokov 14. storočia. Bola dcérou Richarda Perrersa, ktorý vlastnil pozemky v Hertfordshire a bol šerifom aj členom parlamentu za svoje grófstvo. Niekedy pred rokom 1363 vstúpila do domácnosti kráľovnej Filipy z Hainault, manželky anglického kráľa Eduarda III., a začala milostný pomer s kráľom (nie je jasné, či sa poznali už pred jej príchodom ku kráľovnej, je možné, že toto miesto jej zabezpečil kráľ). Zdá sa, že chorľavá kráľovná proti pomeru nič nemala, možno ho dokonca schvaľovala.

Kráľovský milenec Eduard III. (1312 – 1377) bol synom Eduarda II. a Izabely Francúzskej. Na trón nastúpil v roku 1327, keď jeho matka s pomocou svojho milenca lorda Mortimera zosadila manžela a vládla za syna ako regentka. Po troch rokoch Eduard III. Mortimera úspešne odstránil a začal vládnuť samostatne. Je známy predovšetkým svojimi výbojmi v Škótsku a po vymretí hlavnej vetvy Kapetovcov vyhlásil nárok na francúzsky trón a začal tak storočnú vojnu. Jeho finančne náročné hlavne vojenské aktivity spôsobili, že parlament mu obmedzil príjmy. Eduard založil Podväzkový rád (asi 1348). Existujú náznaky, že Eduard mal nemanželské pomery už aj predtým, no pravdepodobne boli krátkodobé a veľmi diskrétne.

V roku 1364/1365 Alica na istý čas opustila dvor, aby porodila Eduardovo prvé nemanželské dieťa – syna Johna. Neskôr sa narodili ešte dve dcéry – Joan a Jane. V roku 1366 bola Alica menovaná prvou dvornou dámou kráľovnej. Eduard mal vo zvyku obdarovávať všetky kráľovnine dvorné dámy, ale dary pre Alicu boli zvlášť extravagantné.

Po kráľovninej smrti (1369) stúpol význam kráľovej favoritky. Eduard III. bol v tej dobe už pomerne starý, chorý, strácal úsudok a v mnohom sa spoliehal na svoju milenku. Aj preto Alicu obviňovali zo všetkých neúspechov a z finančných škandálov, ku ktorým došlo hlavne v posledných rokoch Eduardovej vlády. Je pravda, že spolu s lordom Latimerom a lordom Nevilleom sa angažovala v domácej aj zahraničnej politike a úrady obsadzovala svojimi priateľmi. V roku 1371 jej bolo udelené panstvo Wendover. V roku 1375 sa na jej počesť konal veľký turnaj v Smithfielde, kde jej prezentácia vyvolala veľkú nevôľu.

Alica bola prefíkaná a uvedomovala si, že kráľ je už starý a po jeho smrti ju nebude mať kto chrániť. Preto sa tajne vydala za Williama Windsora a presvedčila Eduarda, aby Williama menoval správcom Írska.

 

Roztržka s parlamentom

Krátko po smrti Eduardovho syna, Čierneho princa (1376), sa vlády dočasne ujal tzv. Dobrý parlament. Zástupcovia parlamentu obvinili Alicu z obohacovania sa na úkor kráľovstva a mnohých ďalších zločinov a požadovali jej vyhnanie. Vtedy bol odhalený aj jej sobáš, čo znamenalo, že kráľ sa dopustil cudzoložstva (to, že sa s ňou stýkal ešte za života jeho ženy, nebolo, paradoxne, až také dôležité). Eduard odprisahal, že o jej sobáši nevedel. Požiadal parlament o milosť pre Alicu, ten súhlasil pod podmienkou, že Alica sa už nikdy nestretne s kráľom. Ak by podmienku porušila, potrestali by ju doživotným vyhnanstvom. Len čo sa však parlament rozišiel, kráľ povolal Alicu späť a zostali spolu až do Eduardovej smrti (21. 6. 1377).

Po kráľovej smrti parlament opätovne potvrdil jej doživotné vyhnanstvo, ktoré však bolo v roku 1379 na žiadosť jej manžela zrušené. William Windsor zomrel v roku 1384 a  majetok odkázal svojim trom sestrám. Alica testament súdne napadla, hoci majetok, ktorý získala od kráľa, jej zostal. Zomrela v roku 1400. 

Alica Perresová je negatívne opisovaná najmä v kronike z opátstva St. Albans. Alicin otec Richard Perrers sa dostal v minulosti do právneho sporu s opátstvom St. Albans, následkom čoho bol dočasne uväznený. Do tohto sporu sa zapojila aj Alica a to je zrejme jeden z dôvodov jej negatívneho obrazu, ktorý sa neskôr preniesol aj do ďalších prameňov. Podľa kroniky zo St. Albans boli Alicinými rodičmi pokrývač z Essexu a bývalá slúžka. Kráľova milenka bola údajne veľmi škaredá a panovníka ovládala svojím zvodným hlasom a čarami. Kronikár Thomas Walsingham ju dokonca obvinil aj z toho, že okamžite po kráľovej smrti mu z prstov stiahla všetky prstene.

Alica Perresová bola určite ambiciózna a prefíkaná žena, ktorá sa pre svoje plány neštítila použiť ani svoje telo. Napriek tomu možno tvrdiť, že k vytvoreniu jej negatívneho obrazu čiastočne prispeli aj jej oponenti.

 

Mgr. Terézia Vangľová vyštudovala odbor archeológia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, pracuje v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Vo voľnom čase sa zaujíma o históriu, predovšetkým o francúzske a anglické dejiny. Okrem toho je členkou historickej skupiny Psohlavci, ktorá sa venuje rekonštrukcii života Kumánov v Uhorsku.

 

Použitá literatúra

Maurois, A.: Dějiny Anglie. Praha 2000.

 

Internetové odkazy:

a) https://historytheinterestingbits.com/2015/07/31/alice-perrers-mistress-of-the-king/

b) http://www.historyinanhour.com/2012/08/18/alice-perrers-royal-mistress-and-notorious-woman/

 

Obrazová príloha: F. M. Brown, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Blanka Kastílska zachránila kráľovstvo

Blanka Kastílska zachránila kráľovstvo

Blanka Kastílska dva razy vládla francúzskemu kráľovstvu (najprv v mene neplnoletého syna a neskôr počas jeho neprítomnosti) a vždy ríšu ochránila, či už pred odbojnou šľachtou, alebo pred útokmi anglického kráľa. Jej súčasníci jej pripisovali „mužskú odvahu v ženskom tele“. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.