Zákulisie skúmania Ježišovho hrobu

Publikované : 23.11.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5487

V médiách sme mohli zachytiť správy o stavebných úpravách na mieste Ježišovho hrobu. Dokonca sa tu objavili aj nové archeologické nálezy. Nikto so znalosťou histórie nemôže tvrdiť, že prebiehajúce práce nie sú ničím zaujímavé, alebo že si nezaslúžia veľkú pozornosť médií. Predsa však musíme trocha „spomaliť“ a pozrieť sa na celú situáciu s nadhľadom. Čo sa to teda deje? 

 

Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela má vo svojom centre historické jadro, takzvané Staré mesto. To je rozdelené do štyroch častí: kresťanskej, arménskej, moslimskej a židovskej (p. mapu vpravo hore).

V kresťanskej (severozápadnej) časti sa nachádza azda najvýznamnejší chrám kresťanstva –  Chrám Božieho hrobu. Vnútri ukrýva miesto údajného Ježišovho hrobu, a teda aj miesto jeho zmŕtvychvstania. 

Dnes sa do chrámu vstupuje len cez jeho južnú (bočnú) časť, ktorá vás privíta nie úplne reprezentatívnym vzhľadom.

História tohto kresťanského miesta je komplikovaná a zahŕňa mnoho stavebných štýlov a období: rímske, byzantské, križiacke a ďalšie (neskoršie). Stavba zastrešujúca Chrám Božieho hrobu sa nachádza v jeho západnej časti  a nazýva sa edikula („malý chrám“).

Jeho podobu od roku 1810 môžete vidieť vľavo hore. Podporná železná konštrukcia bola v záujme lepšej stability edikuly inštalovaná v prvej polovici 20. storočia. Stavba však nevyzerala vždy tak ako v súčasnosti. Rekonštrukciu (na základe dvoch historických artefaktov) jej možnej podoby v čase, keď bol chrám v 4. storočí postavený, ukazuje obrázok vpravo.

 

Budem pokračovať trochu netradične. Pozrite si teraz nasledujúce krátke video, kde archeologička Jodi Magnessová rozpráva o tomto mieste Morganovi Freemanovi:

Vo videu ste videli, ako Morgan vošiel do chrámu a za vstupom sa dostal najskôr do tzv. Kaplnky anjela, a cez ňu do menšej „hrobovej edikuly“. Pohodlne sa sem zmestí asi päť ľudí, ale pri slávení omše sa ich sem dokáže vtesnať aj desať.

Grécky nápis na obrázku nižšie znamená „Kristus je vzkriesený“ a  práve tu Ježiš údajne vstal z mŕtvych. Na obrázku nižšie si všimnite najmä plochú mramorovú dosku. Tá bola totiž v centre pozornosti všetkých nedávnych správ. Ešte sa k nej vrátime. Urobme však ešte malú odbočku a pozrime sa na historickosť tohto miesta.

 

 

 

 

 

 

Ide naozaj o Ježišov hrob?

Stručná odpoveď je jednoduchá – je to naozaj možné. Naisto sa to potvrdiť nedá, ale ak si máme vybrať z viacerých možných kandidátov len jedinú lokalitu, bola by to táto. Aj vo videu ste mohli počuť, ako archeologička Magnessová s takouto hypotézou súhlasí. Aké má pre to dôvody? Sú dvojakého typu – a hoci možno samy o sebe nie sú až tak presvedčivé, ich spoločná váha je väčšia. Stručne si teda o nich niečo povedzme.

Prvý dôvod je historický. Keď dal rímsky cisár Konštantín v 4. storočí na tomto mieste vybudovať pôvodný kresťanský chrám, musel najskôr zbúrať tu už stojaci rímsky pohanský chrám. Pod ním sa vraj našiel „posvätný pamätník Spasiteľovho zmŕtvychvstania“, t. j. údajné miesto Ježišovho hrobu. Opis pochádza od biskupa Eusébia, ktorý píše o týchto stavebných premenách. Podobu chrámu, ktorý dal postaviť Konštantín, ukazuje obrázok nižšie.

 

 

 

 

 

 

 

 

V tom čase umiestnili Ježišov hrob do okrúhlej stavby zvanej rotunda, ktorá dodnes tvorí západnú časť chrámu. Eusébius ďalej o spomenutom náleze píše, že šlo o „posvätnú jaskyňu, kde jasný anjel kedysi oznámil dobrú zvesť nového zrodenia pre všetkých“. Čokoľvek tu v 4. storočí našli, sa však dodnes nemohlo zachovať v pôvodnom stave. Budova vyhorela už v roku 614 vinou Peržanov. Miesto však čakal ešte horší osud.

V roku 1009 dal fatimovský (islamský) kalif al-Hakim systematicky krompáčmi a kladivami zdemolovať celú budovu vrátane Ježišovho hrobu. Ničitelia sa zastavili, až keď už nebolo čo ničiť. Rekonštrukcia sa začala hneď o tri roky nato, ale spáchaná škoda už bola nenávratná. Chrám zažil ešte požiar a pár zemetrasení. Súčasná edikula (stavba nad miestom Ježišovho hrobu) je prítomná od roku 1810.

Okrem historického dôvodu (ktorý nemusí byť úplne bezproblémový) existuje aj zhoda textovo-archeologická. Niektoré, hoci malé detaily v evanjeliách sú archeologicky konzistentné a súhlasia so židovskými zvykmi v tom období. Napríklad údaj o mieste Ježišovho hrobu za hradbami zodpovedá aj archeologickým zisteniam: dané miesto bolo v 1. storočí naozaj tesne za jeruzalemskými hradbami a ukrižovať ľudí pre výstrahu malo zmysel práve tu, pred jednou z brán do mesta. Nachádzal sa tu staroveký kameňolom, ktorý v 1. storočí slúžil ako židovský cintorín (s hrobmi vytesanými do vápenca). To, ako vyzerali židovské hroby pre ľudí z vyššej triedy v Ježišovej dobe (do tohto typu bol uložený aj Ježiš), si viete predstaviť z uvedeného videa. Alebo to skúste takto: pozrite sa na svoju otvorenú dlaň a prsty si predstavte ako miesta na uloženie zosnulých ľudí – tak nejako mohol vyzerať pôdorys hrobky pre príslušníkov vyššej triedy (obrázok pravo).

Tieto vytesané úložiská sa volajú loculi  (lat., singulár loculus) alebo kochim (hebr., singulár koch) a ich počet v hroboch sa rôznil. Kameň na uzatvorenie hrobky sa dal uložiť pred vchod celej hrobky a nemuselo sa neprakticky uzatvárať každé jedno úložisko. Ako ste mohli vidieť vo videu, niektoré z hrobov sú priamo dostupné v Chráme Božieho hrobu, v úplnej blízkosti edikuly. Rok čo rok zisťujem, že takmer nik z návštevníkov si tieto veľmi zaujímavé hroby vôbec nepozrie a ani o nich nevie.

 

Prebiehajúci výskum

A ako to všetko súvisí s nedávnymi správami? Spomínate si na našu plochú mramorovú dosku vnútri edikuly, kde malo byť pochované Ježišovo telo? Nuž, pri príležitosti prebiehajúcich opráv v edikule (prvýkrát po 200 rokoch) ju tím odborníkov z aténskej univerzity odstránil a mal 60 hodín na všetky povolené výskumné úkony. Odstránili ju prvý raz po mnohých storočiach, odkedy ju tam pravdepodobne v 16. storočí položili. Zaiste máme dôvod tešiť sa z prebiehajúceho výskumu. Vyplýva z toho, že po takmer po piatich storočiach budeme môcť nahliadnuť pod túto vrstvu a  na preskúmanie nájdeného materiálu využiť vedecké metódy. Ešte väčšie nadšenie pramení z nádeje, že by mohlo ísť o miesto, kde bol Ježiš v 1. storočí pochovaný.

Viac informácií či zverejnené analýzy zatiaľ nemáme. Zatiaľ by som však krotil prílišný optimizmus a radšej sa len opatrne tešil na nejaké pozitívne a zaujímavé výsledky.

 

Prečo som opatrný?

Po prvé v 11. storočí bolo toto miesto úplne zdemolované. Preto netreba mať veľké oči ohľadom toho, čo sa môže nájsť. Ak to však bude niečo dôležité, o to väčšie nech je naše prekvapenie a archeologická radosť.

Po druhé správy o realizovaných úkonoch hovoria, že vedci odstránili mramorový kryt, aby sa potenciálne mohli dostať k Ježišovmu hrobu. Novinári však o ňom hovoria ako o kryte nejakej vnútri uloženej rakvy. To však nedáva zmysel, keďže, ako sme videli, hroby v Ježišovej dobe (loculi/kochim) fungovali tak, že zosnulého do nich zasunuli zo strany, a nie uložili zhora. Ak teda mramor naozaj zakrýval Ježišov hrob, nemôže to byť jeho pôvodná (nezničená) forma.

Po tretie ak by sme aj našli pod mramorom materiál z 1. storočia, mali by sme byť prekvapení? Vieme, že blízke okolie edikuly slúžilo v 1. storočí ako cintorín, preto by sme materiál z tohto obdobia mohli v edikule očakávať. Prekvapenie by nastalo, ak by sme našli zachovalé úložisko pre pozostalého, alebo aspoň jeho pozostatky. Pesimistickejší archeológ by mohol svoje námietky rozvíjať ešte ďalej, ale myslím, že mnou ponúknuté varovania zatiaľ postačia. A zároveň asi sklamem všetkých fanúšikov, ktorí dúfajú v nález Ježišových kostí. To, prečo neexistuje šanca na ich nájdenie, ponechávam na vašom archeologicko-logickom uvažovaní.

Dobrou správou vzbudzujúcou nádej zostáva informácia starovekého historika Eusébia. Práve on totiž v 4. storočí označil toto miesto ako miesto Ježišovho hrobu. Ostáva nám teda len veriť, že mal na to nejaký ozaj dobrý dôvod. Kocky sú hodené, údaje zozbierané. Azda sa pravdu dozvieme.

 

Andrej Zeman, MA, vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterský titul z biblistiky (Biblical Studies) na University of London. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli. Zameriava sa na obdobie druhého chrámu, historického Ježiša, rané kresťanstvo, históriu biblickej interpretácie, ako aj na dialóg a konflikty vedy a náboženstva. Je spoluzakladateľom blogu ReLit venujúcemu sa religionistickej gramotnosti.

 

Použitá literatúra

Murphy-O’Connor, J.: The Holy Land: An Oxford Archaeological Guide. New York – Oxford 2008.

Magness, J.: Stone and Dung, Oil and Spit: Jewish Daily Life in the Time of Jesus. Grand Rapids – Eerdmans 2011.

 

Internetové odkazy:

a) http://news.nationalgeographic.com/2016/10/jesus-christ-tomb-burial-church-holy-sepulchre/

b) http://members.bib-arch.org/publication.asp?PubID=BSBA&Volume=12&Issue=3&ArticleID=1

c) http://www.ebaf.info/topographie/wp-content/uploads/93129_04_Murphy.pdf

 

Obrazová príloha: media4.s-nbcnews.comimages.natgeomaps.comwww.voxtempli.orgs13.postimg.orgwww.ebaf.info, news.nationalgeographic.com, J. Murphy-O’Connor

 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Papyrus o Ježišovej manželke bol falošný

Papyrus o Ježišovej manželke bol falošný

Mal Ježiš manželku? Už sme písali, že najskôr nie. V roku 2012 oživil fantázie mnohých, ktorí by Ježišovi nejakú tú spoločníčku dopriali, nález, médiami označený ako Evanjelium Ježišovej manželky (EJM). celý článok

Ako vyzeral Ježiš?

Ako vyzeral Ježiš?

Ako vyzeral Ježiš? Keby sme to vedeli, mohli by som sem dať namiesto článku jeho podobizeň a bolo by po probléme. celý článok

Kde sa narodil Ježiš?

Kde sa narodil Ježiš?

Všetci vieme, čo sa stalo v tú tichú a svätú noc. Potom ako Máriu navštívil anjel, začala sa pre jej rodinu „neočakávaná cesta“ (ak si môžeme pomôcť názvom prvej časti hobitovskej trilógie). celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.