Vráťme humanitné vedy do diskusie!

Publikované : 30.09.2016 | Komentárov: 1 | Zobrazení: 5406

V Denníku N nedávno vyšiel článok Jozefa Bátoru, ktorý sa vyjadruje k stavu humanitných a spoločenských vied na Slovensku. Konštatuje, že stav vedy na Slovensku je žalostný a že sa to týka predovšetkým spoločenských a humanitných vied.

 

V prvom odseku sa odvoláva na štúdiu Akadémie vied ČR a Univerzity Karlovej, ktorá bola nedávno použitá aj denníkom SME v rámci debaty o stave slovenskej vedy. Z tejto štúdie vyplýva, že pokiaľ ide o vedecké časopisy zahrnuté v jednej z prestížnych svetových databáz (Web of Science), Slovensko výrazne zaostáva vo viacerých vedných oboroch v publikovaní vedeckých štúdií v kvalitných vedeckých časopisoch oproti iným krajinám ako Česko, Estónsko alebo Izrael. Bátorov článok má však malý háčik: zmienená štúdia sa k humanitným vedám vôbec nevyjadruje a nemožno z nej preto vyvodiť závery, ktoré by sa ich týkali. Nejde pritom o žiadnu anomáliu. Humanitné vedy jednoducho nie sú medzi reformátormi, kritikmi a analytikmi v kurze – možno nie sú vnímané ako dostatočne zaujímavé alebo podstatné. Napriek tomu radi tvrdia, že problém spočíva (čiastočne, či z veľkej miery) práve na ich pleciach. Ako to ale môžu vedieť?

Predtým, než budem pokračovať, je dôležité vysvetliť, že humanitné a spoločenské vedy nie sú zameniteľné a s výnimkou najvšeobecnejších porovnaní s prírodnými vedami ani podobné. Hoci na Slovensku sú napríklad súčasťou toho istého oddelenia Slovenskej akadémie vied, v zahraničí sa bežne chápu ako odlišné vedecké disciplíny, predovšetkým preto, že majú odlišné metodológie, predmety skúmania, vedecké tradície, formy publikácie a dokonca neraz aj citačné štandardy. Práve preto je potrebné sa nimi zaoberať ako samostatnou kategóriou. Tento článok sa týka iba ich (nie je teda kritikou toho, čo profesor Bátora píše o spoločenských vedách – ako spoločenský vedec o nich určite je dobre informovaný).

 

Tri nedostatky

Zmienený článok nie je zlý alebo škodlivý. Naopak, obsahuje dobré postrehy a perspektívy, ktorým, ak tak, možno vyčítať, že sú trochu naivné a písané „od stola“. Súhlasím s  mnohým, čo je v článku spomenuté, pokiaľ ide o vedu vo všeobecnosti alebo o niektoré príčiny, prečo sa na Slovensku humanitné a spoločenské vedy v minulosti nemohli zdravo rozvíjať. A aj keď oceňujem autorovu snahu o problémoch vedy na Slovensku hovoriť a približovať ich verejnosti, jeho článok zároveň odzrkadľuje tri veľké nedostatky, ktoré má súčasná debata o humanitných vedách a ich budúcnosti.

Prvým závažným nedostatkom je, že článok Jozefa Bátoru o humanitných vedách je napísaný na základe dohadov, hypotéz a jednotlivostí, ktoré sú spájané dokopy v súlade s presvedčením autora – neopiera sa o jedinú kritickú analýzu relevantných dát. Nie, to neznamená, že moje osobné dohady a presvedčenia (či dokonca obavy) sa zásadne líšia od tých, ktoré má autor. Ibaže nám v Slovenskom kontexte z dôvodov spomenutých vyššie takáto analýza stále chýba a dohady a subjektívny výklad ju nemôžu suplovať. Solidná kritika by nikdy nemala byť postavená na tom, že niekto predpokladá, že humanitné vedy sú na tom zle – tak zle, že nie je potrebné vydokladovať, čo, kde a ako je presne nevyhovujúce. Nemala by byť ani o tom, že pokiaľ nejaká štúdia ukázala podpriemerné výsledky spoločenských vied v rámci jednej databázy odborných časopisov, je možné tieto výsledky bez rozmyslu aplikovať na humanitné vedy. Presvedčenia, dohady, názory alebo anekdoty nemajú potrebnú váhu, akú ma jediná kvalitná analýza dát, z ktorej možno vychádzať pri diagnostike problémov a ich riešení. Je jedno, či takáto analýza potvrdí najčiernejšie obavy, alebo nám ukáže, že naše obavy boli, našťastie, prehnané. Zásadné na prístupe založenom na dátach je to, že umožňuje presnejšie stanoviť, ktoré odbory alebo inštitúcie sú na tom horšie a ktoré lepšie, a otvára východisko pre hľadanie konkrétnych problematických miest alebo procesov, ktoré je potrebné ozdraviť.

Z absencie kvalitnej analýzy stavu humanitných vied na Slovensku vyplýva aj druhý nedostatok, ktorý odzrkadľuje zmienený článok – riešenia, ktoré ponúka, sú také vágne, že obvykle nesiahajú ďalej než „niekto by s tým niekde mal niečo urobiť“. Profesor Bátora napríklad tvrdí, že „treba vytvoriť priestor perspektívnym tímom a vedeckým pracovníkom, aby sa začali medzinárodne vedecky profilovať“. Ale kto to má urobiť? A čo to vôbec znamená „vytvoriť priestor“? Koľko taký „priestor“ stojí? Koľko trvá tento „priestor“ vytvoriť? Či máme predpokladať, že sa tento priestor vytvorí sám, zadarmo a hneď? Kto sú vlastne tí MY, ktorým pán Bátora adresuje svoj článok a od ktorých očakáva, že budú internacionalizovať, nastavovať a tvoriť priestory?

Tretí nedostatok článku Jozefa Bátoru je pre mňa však najznepokojujúcejší a je takpovediac najväčším sklamaním. Píše o humanitných vedách z pozície outsidera: sám totiž nie je humanitný vedec (politológia patrí medzi spoločenskovedné disciplíny, čiže social sciences). To by nebolo také strašné, keby svoje nápady a perspektívy s humanitnými vedcami (alebo aspoň jedným humanitným vedcom) konzultoval. To je aj prístup ďalších reformátorov a inovátorov, ktorí radi hovoria o humanitných vedách a ich nedostatkoch bez toho, aby si prizvali do ringu jediného z nás. Nám nezostáva nič iné, než im odpisovať na blogoch a v komentárových sekciách novín (toho dôkazom je napríklad aj tento článok). Sme frustrovaní, že nie sme prizývaní do debát o stave humanitných vied na Slovensku, alebo aspoň nie ako rovnocenní partneri. Iným je daný priestor, aby humanitné vedy hodnotili bez toho, aby museli preukázať, že majú čo i len základné znalosti o tom, aké sú naše štandardné vedecké výstupy, aký objem financií je nám k dispozícii v porovnaní s našimi kolegami z iných vedných disciplín, ako sú na tom humanitné vedy v zahraničí, alebo aké sú súčasné výzvy, ktorým globálne čelíme.

 

Môžu prírodné vedy posudzovať humanitné?

Pretože nie som prírodný alebo spoločenský vedec, viem, že nemôžem kompetentne posudzovať odbory spadajúce pod túto hlavičku, a nikdy by som sa neodvažovala písať kritické články na ich adresu – čokoľvek si osobne myslím. Pretože som humanitný vedec, neodvažujem sa tiež z mojej špecifickej pozície zovšeobecňovať, čo je najlepšie pre vedeckú obec ako celok (ale môžem sa zapojiť do širšej debaty s mojimi kolegami). Nepredpokladám naivne, že existujú reformy, ktoré by bolo možné aplikovať celoplošne, bez potreby brať ohľad na rozdiely medzi vednými disciplínami a odbormi. Podobná miera sebareflexie, žiaľ, chýba mnohým slovenským „expertom“, ktorí sa radi vyjadrujú na adresu humanitných vied (či už špecificky, alebo v rámci širšej debaty o vede), bez potreby mať akékoľvek znalosti alebo skúsenosti relevantné k tejto časi vedeckého bádania (pokojne by stačilo i z druhej ruky – tým že sa opýtajú mňa alebo mojich kolegov, ako to u nás vlastne chodí).

Tieto tri nedostatky v článku Jozefa Bátoru nie sú drobnosťou, ktorú možno prehliadnuť preto, aby sme sa mohli sústrediť na jeho pozitívne posolostvo, hoci sa to tak môže javiť čitateľom, ktorí sa nepohybujú v akademickom prostredí. Naopak, je potrebné na ne poukázať a vážne sa im venovať, práve preto, že bežnému čitateľovi by mohla uniknúť ich implikácia. Sú totiž symptómom hlbšieho napätia medzi humanitnými vedami na jednej a inými vedeckými odbormi na druhej strane a medzi humanitnými vedcami a akademickými mocenskými štruktúrami, ktoré si plne uvedomí každý humanitný vedec skôr, než dokončí svoj doktorát. Tento tlak nie je slovenským fenoménom. Nie je ani dôsledkom politického alebo ekonomického vývoja v postkomunistickej východnej a strednej Európe. V našich končinách nanajvýš tak získava špecifický odtieň a politickú pachuť, keďže v prostredí tak finančne podvyživenom, aké je na Slovensku, vyvoláva boj o poslednú ohryzenú kosť financovania výskumu medzi tými, ktorí by mali byť partnermi v debate, a nie protivníkmi.

 

Situácia v zahraničí

Pokiaľ nie ste sami humanitní vedci, dovoľte mi ozrejmiť, že aj v krajinách ako USA, Veľká Británia, Francúzsko či Holandsko sú humanitné vedy predmetom kritiky zo strany iných vedných disciplín aj zo strany ďalších angažovaných strán. Je to podobná forma kritiky, aká sa skrýva v „papierovom podvedomí“ článku pána Bátoru. Píšu ju neodborníci alebo poloodborníci, humanitní vedci k nej nie sú prizývaní ako rovnocenní partneri, zriedkavo sa zakladá na analýze dát, je príliš vágna a všeobecná, aby sa priblížila k skutočným problémom humanitných vied a ich riešeniu. Neraz slúži na to, aby ospravedlnila zatváranie univerzitných oddelení a humanitných inštitútov (nie sú dosť rentabilné v porovnaní s inštitútmi, ktoré majú stovky alebo tisícky študentov), rozpredaj historických kolekcií (rýchle získanie financí na zahojenie výdavkov), a zastavenie profesúr na univerzitách, kde majú humanitné vedy dlhú tradíciu. Toto všetko živí predpojatosť voči humanitným vedám a ich významu a občas slúži na zakrytie finančných machinácií a politických bojov.

Dobrým príkladom je to, čo sa stalo v roku 2015 na Amsterdamskej univerzite. Po tom ako sa vedenie Amsterdamskej univerzity rozhodlo zavrieť všetky bakalárske odbory na fakulte humanitných vied a nahradiť ich jediným všeobecným bakalárskym programom (značka: z každého rožku trošku, ale hlavne tak, aby to platiaci študenti nemali príliš náročné), argumentujúc, že fakulta humanitných vied je stratová a univerzita takto získa prostriedky na jej údržbu, začali pracovníci tejto fakulty skúmať finančné pozadie tohto tlaku. Ukázalo sa, že fakulta svojimi aktivitami pokrývala svoj vlastný chod dostatočne.Pretože však univerzitné vedenie neuváženým investovaním do nehnuteľností a hedge fundov priviedlo Amsterdamskú univerzitu za posledných desať rokov do dlžôb, našlo vo fakulte humanitných vied ľahkú korisť žmýkania peňazí. Vedelo totiž, že na obranu humanitných vied sa takmer nikto nepostaví. Stačilo zahrať na starú dobrú strunu o nerentabilnosti humanitných vied, rozšíriť domnienky o tom, ako humanitné vedy ťahajú univerzitu nadol a ostatné fakulty sa s pritakaním pridali k zámeru vedenia. Bolo to napokon niečo, čo si v duchu dlho hovorili aj oni sami.

Samozrejme, nesnažím sa naznačiť, že diskutovaný článok je súčasťou nejakého sprisahania na ostránenie humanitných vied z povrchu zemského. Nechcem dokonca ani naznačiť, že je odrazom nejakého cieleného zámeru. Je však reflexiou určitých rozšírených presvedčení a postojov, ktoré sa môžu v budúcnosti stať živnou pôdou pre netransparentné zámery a generujú zbytočné napätie tam, kde by mal existovať dialóg a snaha o porozumenie.

A tak chcem svojich kolegov, najmä tých, ktorí nie sú vedcami humanitnými, a novinárov, ktorí chcú informovať o kvalite (aj) humanitných vied na Slovensku, poprosiť, aby do debaty prizvali aspoň jednu či jedného z nás, humanitných vedcov. Priamo od nás si vypočujte, čo považujeme za dôležité pre reformu vedeckého hodnotenia, aby zahŕňala aj tie formy publikácií, ktoré sú v našich odboroch považované za hodnotné a kvalitné. Kritizujte humanitné vedy, ale, prosím, robte to konštruktívne, na základe systematicky pozbieraných dát, ktoré môžu ako jediné odhaliť a popísať problematické odbory a inštitúcie a odhaliť chyby v súčasnom systéme hodnotenia a prideľovania financií. Postarajte sa o to, aby boli takéto analýzy transparentné, metodologicky korektné, aby zohľadňovali rozdiely medzi rôznymi disciplínami a odbormi, snažili sa o objektívnosť, a tiež, aby boli prezentované verejnosti dôsledne a bez zbytočne zaujatých naratívov.

V tomto úsilí nie je hanbou oprieť sa o analytické postupy, ktoré sa ukázali ako efektívne v zahraničí, kde je scientometria, analýza vedeckej práce a jej hodnotenia, bežnou súčasťou akademického života. Ako príklad môžem opäť uviesť Holandsko, kde od roku 2012 existuje samostatný scientometrický inštitút, ktorého úlohou je radiť ministerstvám a jednotlivým vedeckým inštitúciam, ako zefektívniť a skvalitniť vedu a výskum. Minulý rok tento inštitút publikoval tzv. Leidenský manifest, desaťbodový návod na to, ako robiť kvalitnú analýzu vedy a výskumu. Tento dokument by mal byť základom pre posudzovanie humanitných vied i ďalších disciplín aj u nás.

 

Dr. Evina Steinová tento rok dokončila doktorát z histórie vedy na Utrechtskej univerzite v Holandsku, kde žila od roku 2009. Na Slovensku nikdy neštudovala ani tu nepracovala vo výskume. Nemá teda žiaden bytostný záujem chrániť si pracovné miesto na Slovensku, kde už mnoho rokov nežije. O problematiku humanitných vied, financovania výskumu a stavu vedy na Slovensku sa zaujíma už niekoľko rokov. Okrem výskumu sa venuje popularizácii histórie a vedy na Slovensku i v zahraničí.

 

Internetové odkazy:

a) https://dennikn.sk/565801/vratme-nase-spolocenske-a-humanitne-vedy-do-sveta/?ref=tit&utm_content=bufferf94ce&utm_medium=social&utm_source=facebook.com&utm_campaign=buffer

b) http://idea.cerge-ei.cz/files/IDEA_Studie_12_2016_Publikacny_vykon_Slovenska/mobile/index.html

c) http://idea.cerge-ei.cz/files/IDEA_Studie_12_2016_Publikacny_vykon_Slovenska/mobile/index.html

d) http://plus.sme.sk/c/20246111/slovenska-veda-chradne-a-prachnivie.html#peniaze

e) http://www.nrc.nl/nieuws/2015/02/28/arrogante-bestuurders-en-zwakke-studenten-worden-u-1470259-a872100

 

Obrazová príloha: wikipedia.org, feelgrafix.com, kurld.com, Rafael


Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Keď budhisti tiahnu do vojny

Keď budhisti tiahnu do vojny

Medzi najrozšírenejšie mýty o náboženstvách v slovenskej spoločnosti patrí myšlienka, že budhizmus znamená mier a bez výnimky vylučuje akékoľvek násilie. Ľudia si myslia, že budhisti nikdy v dejinách nekonali násilne a neviedli vojny. celý článok

Apológia násilia v budhizme

Apológia násilia v budhizme

Existuje množstvo interpretácií v rámci budhistických tradícií, ktoré vysvetľujú, ospravedlňujú či schvaľujú použitie násilia za istých podmienok. celý článok

Testament ruského cára Petra Veľkého je podvrh

Testament ruského cára Petra Veľkého je podvrh

Revolučné udalosti prelomu 18. a 19. storočia zasiahli takmer každú oblasť ľudskej spoločnosti. Politické, vojenské, ale i ekonomické či sociálne zmeny priniesli transformáciu zažitých i vznik úplne nových fenoménov. Jedným z nich bol výrazný rozvoj publikačnej činnosti naprieč celou Európou. celý článok

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Nájsť miesto pochovania Metoda, veľkomoravského arcibiskupa, sa pokúšali už mnohí, laici aj profesionálni archeológovia. Mohli by sme povedať, že Metod sa stal akousi archeologickou celebritou. celý článok

Diskusia (1)

pridať

  • #301 | Sustek | 11.10.2016 13:19

    Rád by som pri diskusii o postavení humanitných vied pripomenul dve, podľa mňa, veľmi významné skúsenosti.
    Spoločenské vedy, azda s výnimkou psychológie či sociológie? nemajú univerzálny predmet bádania ale sú vždy zamerané viac menej regionálne. preto ich citačné odozvy a tzv. impact nemožno nikdy porovnávať s niektorými prírodnými vedami a podľa toho na ne nazerať s istým dešpektom, aký v prístupoch vševedúcich hodnotiteľov vedy výrazne prevažuje.
    Okrem toho podľa mňa neexistuje ostrá hranica medzi spoločenskými a prírodnými vedami ale medzi spoločenskými a environmentálne zameranými prírodnými vedami na jednej strane a zvyškom prírodných vied (medicína, chémia, fyzika, matematika). Spoločenské a environmentálne zamerané prírodné vedy spája jedna výrazná vlastnosť a tou je práve vyššie spomínaná regionálna povaha ich predmetov bádania, ktorá sa v oboch prípadoch prejavuje nižšou porovnateľnosťou a tým aj citovanosťou výsledkov.
    Ďalej aspoň medzi environmentálne zameranými prírodnými vedami, t.j. tzv. zelenými vedami, a vedami "bielymi" (podľa farby laboratórnych plášťov existuje veľmi podstatný rozdiel v časovej platnosti získaných údajov. V zelených vedách je platnosť dlhá a cirkulácia informácií relatívne pomalá. Naopak v "bielych" vedách je platnosť poznatkov veľmi rýchla a prekonávaná novými poznatkami. Výpočet Impact factoru však ako tak vyhovuje len "bielym" vedám a "zelené" i spoločenské vedy výrazne znevýhodňuje.
    Paradoxom je, že nesprávnosť používania "scientometrických " kritérií už začína byť zrejmá aj niektorým predstaviteľom tzv. bielych vied.
    Záverom by som rád pripomenul dávnejšiu besedu bývalého predsedu AV ČR Zahradníka v relácii ČT Hyde park. Hoci sám je chemik, teda "biely" vedec, dokonale dokázal pochopiť úplne iný štýl práce a publikovania v spoločenských vedách.
    .

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.