Vojna, o ktorej Indiáni mlčia

Publikované : 29.04.2015 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3041

 Ak sa vyberiete na výskumný pobyt do Guatemaly s cieľom zistiť čo-to o mayských mýtoch alebo sa naučiť jeden z mayských jazykov, budete po dlhšom čase viac či menej úspešní. Závisí to od miery prijatia miestnymi, od dobrého metodického plánu, ale aj od šťastia a náhody.

 

Medzi Maymi dodnes kolujú príbehy, ktoré vysvetľujú vznik sveta, objasňujú vzťah medzi človekom a svetom a vysvetľujú ľudskú úlohu v ňom. Úlomky mýtov sa u súčasníkov zachovali ako kolektívna spomienka prevzatá od starých rodičov a prarodičov. Guatemalskí Indiáni ale celkom určite nespomenú, že ich kolektívna pamäť pretrvala napriek občianskej vojne, ktorá trvala nepretržite 36 rokov (1960 – 1996) a pripísala ľudstvu na konto krutostí aj genocídu mayského obyvateľstva (Época de violencia; obdobie násilia; 1981 – 1983). Vplyv vojnových udalostí za značne podpísal na tom, ako mayská kultúra a vôbec situácia Mayov v Guatemale vyzerá dnes. Väčšina dospelej generácie vojnu zažila. Najbezpečnejšia nie je ani súčasná situácia v krajine – uzavretosť domácich, dostupnosť zbraní a zvýšený strach o vlastnú bezpečnosť sú jej dôsledkom.

Indiáni vojnu nespomenú, dokonca ani vtedy nie, ak sa ich na ňu priamo spýtate. Vojna a traumy s ňou spojené sú tabu, ticho, ktoré sa neprekračuje. Získanie dát, svedectiev a informácií z tohto obdobia je mimoriadne náročné.

 

Ničivá korporácia

Olga Vilímková sa vo svojej publikácii podrobne venuje práve týmto zamlčaným, nepopulárnym témam. Vychádza zo svojej dizertačnej práce (Guatemala: Conflicto aramdo 1960 – 1996 y situación actual con especial referencia a los mayas. /  Guatemala: Ozbrojemý konflikt v Guatemale 1960 – 1996 a současná situace se zaměřením na Maye) z roku 2009, ktorá je doplnená o dáta z rokov 2009 – 2013. Ide o publikáciu výsostne aktuálnu, prehľadne a jasne komponovanú podľa vedeckých parametrov (predmet výskumu, prehľad súčasného stavu danej problematiky, terénny výskum, rozsiahly poznámkový aparát, medzinárodný kontext situácie atď.).

Jadro práce tvorí analýza spomínaného ozbrojeného konfliktu. Autorka začína opisom pracovných podmienok Indiánov pred vypuknutím vojny (nútené práce), analyzuje silný deštruktívny vplyv americkej korporácie United Fruit Company, čo malo za následok odpor obyvateľstva voči represiám v každodennom živote. Zo všetkých strán mapuje sily vedúce k vypuknutiu konfliktu, venuje sa vtedajšej zahraničnej politike a priamej podpore guatemalskej štátnej armády zo strany USA.

Zásadnú a veľmi zaujímavú časť práce tvorí mapovanie vzniku gerily, hnutia povstalcov. Autorka sa obratne vyhla zjednodušenému zobrazeniu gerily ako „dobrej armády“ napriek tomu, že zjednodušenie sa priam ponúka. Gerilová armáda nebola od svojich začiatkov podporovaná Maymi a jej nekonzistentné a amatérske vedenie občas spôsobilo, ľudovo povedané, viac škody ako úžitku. Niet však pochýb o tom, kto bol agresorom a kto sa bránil.

Bádateľka sa venuje vnútornému vývoju gerily od prvopočiatkov, keď jej aktérmi boli príslušníci strednej (bielej) vrstvy v Guatemale, Indiáni sa k obrane pridali až neskôr. Povstalecká armáda sa transformovala postupne, spájala svoje záujmy so záujmami indiánskeho obyvateľstva, zvyšovala sa aj potreba Mayov participovať na osude svojej krajiny. Výpovede svedkov z tohto obdobia sú tým najvzácnejším, čo v publikácii nájdeme, a to práve pre tabuizovanie vojnových spomienok v mayských komunitách. Na získanie výpovedí z obdobia vojny musí antropológ preniknúť hlboko do miestneho spoločenstva a získať si plnú dôveru tamojších obyvateľov. Autorka ponúka výpovede a dáta z mnohých guatemalských oblastí postihnutých vojnou a obraz tejto epochy vyznieva veľmi komplexne.

 

Genocída Mayov

Špeciálnu pozornosť venuje obdobiu 1981 – 1983, v ktorom nastala genocída mayského obyvateľstva a presne opisuje vojenské operácie a vyhladzovanie mayských dedín.

Olga Vilímková sleduje všetky spoločenské pohyby, ktoré v tých časoch vďaka samotným Mayom nastali a pokračujú doteraz – všíma si rodovú rovnosť a vývoj emancipácie (ktorá má celkom inú podobu ako tá európska), miesto ženy v mayskej spoločnosti, dopad vojny na štruktúru rodiny i na mayské jazyky a mayskú kultúru, rozvoj školstva a vzdelanosti mayského obyvateľstva či mayský aktivizmus. Sleduje prácu významných bojovníkov a bojovníčok za práva Mayov, špeciálne nám predstavuje nositeľku Nobelovej ceny za mier Rigobertu Menchú Tum. Skúma vplyv týchto spoločenských pohybov ako na vnútroštátnu politiku Guatemaly, tak aj na privátny život mayskej rodiny.

Kniha Mayové je v našich končinách jedinečná šírkou faktov, témou, hĺbkou preniknutia do mayskej kultúry a svojím feministickým zameraním. Vilímková sa nevenuje mayskej žene „len“ ako tej, ktorá udržiava harmóniu a neprekračuje hranice (aj doslovne – komunity, aj metaforicky), ale programovo spomína práve tie ženy, ktoré hranice „ženskosti“ v mayskom svete výrazne prehĺbili, posunuli alebo im dali nový rozmer.

Vilímkovej literárny štýl je príťažlivý, naratívny až beletristický, na druhej strane často úsečný, vedecky presný a obsažný. Nevyhýba sa ani literárne kvalitnému citovo zafarbenému opisu, pričom neskĺzne k sentimentu ani k neobjektívnosti, skôr naopak. Kontrast týchto dvoch literárnych prístupov ešte viac podčiarkuje zverskosť a násilnosť vojnových udalostí.

Okrem pohľadu dovnútra mayských komunít nás Olga Vilímková dôkladne zorientuje aj v zahranično-politickej situácii, odvoláva sa na dokumenty o vojenských operáciách, približuje nám politické vzťahy USA, Guatemaly, Kuby, Nikaraguy a iných krajín. Publikácia je atraktívna aj rozsiahlou obrazovou prílohou. V záverečnej časti nájdeme zoznam mayských jazykov a ich teritoriálne rozmiestnenie v Guatemale. Vilímková sa dlhodobo venuje aj peruánskej kultúre Quechuov a v poslednej kapitole tieto dve kultúry usúvzťažňuje a porovnáva.

Autorka nás zaviedla do najkontroverznejších momentov histórie Strednej Ameriky, pozbierala fakty a spomienky, ktoré by sa do našich končín inak vôbec nedostali. Mnoho publikovaných skutočností by zostalo utajených alebo by sa postupom času stratilo. Kniha nie je len záznamom a analýzou pohnutých udalostí, ale (latentne) aj obžalobou politickej moci, ktorá nedokáže potrestať vinníkov a zastať sa slabších. Alebo, hádam, obžalobou spoločnosti, ktorá nie je pre všetkých.

 

 Veronika Dianišková

 

 

Olga Vilímková: Mayové : Guatemala: Transformace indiánské společnosti od 60. let 20. století do současnosti. 1. vydanie. Praha : Česká rozvojová organizace, o.p.s., a Smart Press 2014. ISBN 978-80-87049-77-8.

 

 

 

Obrazová príloha: Smart Press, V. Dianišková

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aký bol skutočný Gustáv Husák?

Aký bol skutočný Gustáv Husák?

Keď sa v roku 1968 v Moskve diskutovalo o budúcom generálnom tajomníkovi KSČ, meno Gustáva Husáka rozhodne nebolo v hre. Niet sa čo čudovať – už od roku 1936 bol v Ústrednom výbore KSSS evidovaný ako nedisciplinovaný člen strany s možnými sklonmi k trockizmu. celý článok

Prečo padla Hradba západu?

Prečo padla Hradba západu?

Stopäťdesiat rokov trvajúci tieň osmanského polmesiaca nad naším územím dosiahol svoj vrchol v roku 1663. Vtedy totiž padla do rúk Turkov supermoderná pevnosť a mesto Nové Zámky (Újvár). celý článok

Aký bol Alexander Dubček?

Aký bol Alexander Dubček?

Alexander Dubček. Meno už asi navždy symbolizujúce udalosti roka 1968 a personifikujúce pojem socializmus s ľudskou tvárou. Jeden z najznámejších Slovákov vo svete, ktorý sa už za svojho života stal legendou a táto legenda ho sprevádza a pravdepodobne i bude sprevádzať aj v ďalších desaťročiach po j celý článok

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Československo by tento rok oslávilo 100 rokov svojej existencie. HistoryWeb.sk sa preto opýtal piatich popredných českých a slovenských odborníkov na to, aké knihy by našim čitateľom odporučili k dejinám 1. ČSR, 1918 – 1938. Pozrite si ich výber. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.