Víťazný spánok Alexandra Veľkého

Publikované : 18.01.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5331

Vybojoval Alexander Veľký svoje najväčšie víťazstvo vďaka výdatnému spánku? Zdanlivo nesúvisiaci výskum vedcov zo švédskej univerzity v Uppsale naznačuje, že do istej miery k nemu mohol prispieť.

 

„Keď priatelia odišli, uložil sa vraj Alexander do stanu a zvyšok noci napriek svojmu zvyku prespal hlbokým spánkom, takže vodcovia ráno prišli a divili sa tomu a sami od seba vydali rozkaz, aby si vojaci najskôr prichystali raňajky. Keď už potom čas naliehal, vošiel vraj Parmenión do stanu, pristúpil k jeho lôžku a dvakrát či trikrát ho zavolal menom. A keď sa Alexander prebudil, opýtal sa ho, čo sa mu stalo, že spí spánkom toho, kto je už víťazom, a nie toho, kto má zviesť najväčší zo všetkých bojov.“ (Plutarchos, Životopisy)

Macedónsky kráľ Alexander III. (356 – 323 pred Kr.) patrí k najvýraznejším osobnostiam svetových dejín. Jeho dobytie Perzskej ríše a snaha o premenu sveta neprestávajú fascinovať, a cez závoj vyše dvoch tisícročí dodnes náš svet aj ovplyvňovať. Rozhodujúcim momentom na jeho ceste za nehynúcou slávou a bezkonkurenčnou veľkosťou sa stala bitka pri Gaugamelách (1. októbra 331 pred Kr.), pred ktorou si, ako nás o tom informujú niektoré antické pramene, schuti pospal.

Pozrime sa teraz na chvíľu na spomínaný švédsky výskum. Podľa švédskych výskumníkov vytvára nedostatok spánku v mozgu látky, ktoré môžu urýchliť jeho degeneráciu. Z analýzy vzorky krvi testovaných mladých mužov, z ktorých niektorí spali normálne osem hodín, a niektorí celú noc prebdeli, sa u tých druhých objavila zvýšená koncentrácia molekúl dvoch látok, ktoré obyčajne súvisia s nejakým poškodením mozgu. Nedostatok spánku tak môže podporovať neurodegeneratívne procesy a naopak tvrdo a dlho prespatá noc môže byť „zásadná pre udržiavanie zdravého mozgu“.

Teraz sa môžeme vrátiť na bojové pole pri Gaugamelách, kde sa 47-tisícová macedónska armáda práve chystá do boja s obrovskou perzskou presilou – podľa Arriana mal vraj perzský veľkokráľ Dareios III. milión pešiakov, 40-tisíc jazdcov, 200 kosami opatrených vozov a 15 slonov (dnešné reálnejšie odhady hovoria celkovo najviac o 100-tisícoch). Parmeniónovi sa teda nakoniec podarilo Alexandra prebudiť, ten vstal, usmial sa a starému otcovmu generálovi podľa Plutarcha povedal: „A čo, nezdá sa ti, že už sme víťazmi, keď sme už oslobodení od toho bludného potĺkania a nemusíme sa šírou spustošenou krajinou naháňať za Dareiom uhýbajúcim bitke?“

 

Ranné vtáča ďalej doskáče?

Pre Dareia to bol už tretí veľký pokus zastaviť a dať príučku drzému mladíkovi z barbarskej krajiny ďaleko za západným okrajom jeho obrovskej ríše a jeho nepríjemne pichľavej armáde pripomínajúcej v bojovom postavení skupinu gigantických ježkov. Krátko po vstupe na ázijskú pôdu v prvej bitke na rieke Granikos (máj 334 pred Kr.) rozdrvil Alexander narýchlo pozbieranú armádu jeho satrapov a pri Isse (november 333 pred Kr.) už zahnal na útek i samotného Dareia. Obidve armády sa teraz mali stretnúť na Peržanmi vhodne vybranom, a dokonca pre operácie jazdy a vozov zvlášť zarovnanom teréne pri dedine Gaugamely („ťaví dom“), symbolicky neďaleko rozvalín niekdajšieho centra mocnej Asýrskej ríše Ninive.

Napriek tomu, že Arrianos – náš asi najdôležitejší zdroj o Alexandrovom ťažení, nepotvrdzuje Plutarchovu historku o tvrdom spánku mladého kráľa pred bitkou, zdá sa, že bitka začala v ten deň pomerne neskoro, keď už slnko stálo vysoko na obzore. Zrejme oveľa významnejším faktorom v nasledujúcej bitke bolo, že Alexandrova armáda pred bitkou štyri dni oddychovala v dobre opevnenom tábore a keď sa priblížila k protivníkovi, odpočívala aj noc pred bitkou. Naproti tomu stáli Peržania vo svojom neopevnenom tábore v obavách pred nočným útokom celú noc v pohotovosti, čo im na pohode na druhý deň určite nepridalo. Spomínaný švédsky výskum to nakoniec exaktne potvrdzuje.

Ostrieľaný generál Parmenión síce radil Alexandrovi prekvapujúci nočný útok podniknúť, ten to však s pohŕdaním odmietol. „Ukradnúť víťazstvo je hanebné: Alexander musí zvíťaziť otvorene a bez ľsti,“ znela podľa Arriana jeho pyšná odpoveď. Nebola to len namyslenosť mladého vojvodcu, ale aj chladný „kalkul“, keďže nočný útok by bol býval príliš riskantný. Alexander, jeho druhovia i celá jeho armáda sa teda uložili k spánku, aby sa na druhý deň zobudili do víťazného dňa. Nevedno, či Dareios, podobne ako jeho vojaci, celú noc bdel, alebo si stihol pospať, aj v tejto bitke to však bol on, kto ako prvý stratil nervy. Po skvelom krídelnom manévri a následnom drvivom útoku macedónskej ťažkej jazdy vedenej samotným Alexandrom na stred perzskej formácie, kde sa nachádzal aj kráľ kráľov, Dareios zoči-voči nebezpečenstvu radšej znovu volil útek z bojiska. Stratil tak bitku, ríšu, a nakoniec i vlastný život.  A z Alexandra sa stal pán sveta. Okrem iného sa mu  na to stačilo len dobre vyspať.

 

 

Roman Mocpajchel študoval odbory archeológia a história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskou históriou, zvlášť dejinami námorných vojen. Na túto tému publikoval už niekoľko článkov v časopise Historická revue.

 

 

 

Pramene:

Arriános: Tažení Alexandra Velikého. Prel. J. Bělský. Praha 1972.

Plútarchos: Životopiy slavných Řeků a Římanů II. Prel. V. Bahník, A. Hartmann, R. Mertlík, E. Svobodová a F. Stiebitz. Praha 2007.

 

Použitá literatúra

Bamm, P.: Alexander Veľký alebo premena sveta. Bratislava 1971.

Cartledge, P.: Alexandr Veliký. Historik lovcem nové minulosti. Praha 2007.

Habaj, M. a kol.: Alexander Veľký. Trnava 2015.

Mocpajchel, R.: Alexander Veľký. Najlepší vojvodca histórie? Historická revue 8/2015, 20 – 23.

Warry, J.: Alexandr Veliký 334 – 323 př. n . l. Dobytí perské říše. Bratislava 2010. 

 

Internetové odkazy:

a) http://www.uu.se/en/media/news/article/?id=3120

b) http://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/ziva-priroda-a-chemicke-vedy/biologia-a-chemia/4269-prebdena-noc-moze-mat-zly-vplyv-na-mozog

c) http://korzar.sme.sk/c/4679083/ranne-vtaca-dalej-nedoskace.html

 

Obrazová príloha: A. Castaigne, Warner BrosIntermedia FilmsPacifica Film, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo boli úspešní Alexander Veľký a Caesar?

Prečo boli úspešní Alexander Veľký a Caesar?

Ako dosiahnuť úspech? Sú úspešní ľudia vždy aj bohatí? Existujú nejaké pravidlá, ako byť úspešný? Aké vlastnosti majú úspešní ľudia? Môžeme byť úspešní aj my? A ako to bolo s úspechom a so slávou v dejinách? celý článok

Alexander Veľký a míľniky jeho života

Alexander Veľký a míľniky jeho života

Alexander Veľký sa na svojom slávnom ťažení do Ázie zastavil v desiatkach miest. Dnes sa mnohí cestovatelia či dobrodruhovia vydávajú po jeho stopách a navštevujú miesta, ktorými veľký dobyvateľ sveta kedysi kráčal. celý článok

Najkráľovskejší obraz na svete

Najkráľovskejší obraz na svete

Takmer teatrálna kulminácia stretu dvoch svetov s najvyšším emocionálnym vypätím na jednej strane a s chladnou surovosťou na strane druhej. Dráma, zobrazená na ploche osemnásť metrov štvorcových, ktorú slávny archeológ Ludwig Curtius označil za „najkráľovskejší obraz na svete“. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.