V „tradičnej rodine“ z praveku boli ženy zďaleka

Publikované : 27.09.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3413

Muži zostávali, ale väčšina žien bola cudzia. Pochádzali z osád vzdialených mnoho desiatok, až niekoľko stoviek kilometrov. Trvalo to 800 rokov. No zrejme oveľa dlhšie. 

 

„Osobná mobilita predstavovala jednu z hlavných charakteristík života ľudí v strednej Európe počas 3. a začiatkom 2. tisícročia pred n. l.,“ hovorí archeológ Philipp Stockhammer z Univerzity Ludwiga Maximiliana v Mníchove.

Interdisciplinárny výskum, ktorý viedol, priniesol dôkazy o stredoeurópskej tradícii partnerstiev mužov so ženami z odlišných regiónov koncom doby kamennej a začiatkom doby bronzovej. Podľa nemeckého výskumníka táto tzv. exogamia prispievala k výmene predmetov a ideí. A zároveň urýchlila vývoj technológií.

Nová štúdia zároveň pomáha pochopiť spôsob, akým sa šírila jedna z najpozoruhodnejších archeologických kultúr európskeho praveku, kultúra (resp. kultúrny komplex) zvoncovitých pohárov. „Zdá sa, že prinajmenšom časť z toho, čo sa predtým považovalo za migráciu skupín, možno vysvetliť inštitucionalizovanými presunmi jednotlivcov,“ konštatuje Stockhammer.

 

Ľud alebo kult? 

Nositelia kultúry zvoncovitých pohárov výraznou mierou prispeli k stavbe Stonehenge. Objavujú sa okolo r. 2700 pred n. l. na Pyrenejskom polostrove. A odtiaľ sa rýchlo šíria, hoci nesúvisle, naprieč Európou po Britské ostrovy na severe, Slovensko (náleziská v Skalici a Sládkovičove), resp. Poľsko na východe až po Maroko na juhu.

V archeologickom zázname sú nezameniteľní vďaka charakteristickej hrobovej výbave. Predovšetkým zdobeným pohárom v tvare prevráteného zvona a predmetmi spájanými s lukostreľbou – nátepnými doštičkami (pravdepodobne chrániče zápästia pred spätným úderom tetivy), hrotmi šípov, prípadne záveskami v tvare lukov z kostí alebo kančích klov.

Na základe hrobovej výbavy ich niektorí archeológovia pokladali za jedno z prvých bojovných etník v Európe. Iní sa domnievali, že povaha nálezov v hroboch, ako aj rýchle, nesúvislé rozšírenie nasvedčujú, že nešlo o etnikum, ale skôr o členov akéhosi prestížneho kultu. Zdieľali špecifické náboženské predstavy, rituály aj spôsob života. Vďaka tomu si napriek rozličnému pôvodu a nesúvislému areálu rozšírenia zachovali identitu po celé tisícročie.

 

Revolučné metódy

Otázku, či šírenie kultúry zvoncovitých pohárov reflektuje šírenie ľudí alebo ideí, pomohli zodpovedať nové výskumné metódy – izotopové analýzy a analýza DNA z archeologických nálezov.

Nedávna veľká archeogenetická štúdia (vyslúžila si prezývku „behemoth“) napríklad zistila, že najstaršie, pyrenejské komunity nositeľov kultúry zvoncovitých pohárov nie sú geneticky príbuzné tým stredoeurópskym. Po počiatočnom šírení ideí však nastali veľké presuny ľudí. Britskí nositelia tejto kultúry boli totiž geneticky blízko príbuzní stredoeurópskym.

Izotopové a archeogenetické zistenia výskumu Philippa Stockhammera a jeho kolegov pre zmenu pomáhajú pochopiť, akými spôsobmi mohlo zistené šírenie nositeľov kultúry zvoncovitých pohárov prebiehať.

Stockhammerov tím sa zameral na dobre preskúmanú oblasť údolia rieky Lech v južnom Bavorsku. Podarilo sa tu objaviť približne 400 hrobov a niekoľko sídel patriacich kultúre zvoncovitých pohárov aj komplexu kultúr zo staršej doby bronzovej. Datovanie nálezov navyše preukázalo kontinuálne osídlenie od záverečnej fázy doby kamennej (eneolitu) po dobu bronzovú, konkrétne v rozmedzí rokov 2500 až 1700 pred n. l.

 

Cudzie ženy neboli nápadné

Nemeckí výskumníci využili zvyšky 84 jedincov nájdené na malom území – na ploche 10 x 6 km. Skúmali pomer izotopov stroncia 87Sr a 88Sr v sklovine, pretože závisí od geologických podmienok oblasti, odkiaľ pochádzala strava v detstve. Pokiaľ sa nezhodujú s očakávanými hodnotami pre región náleziska, naznačujú, že skúmaný človek prežil detstvo inde. Analyzovali aj hodnoty izotopu kyslíka 18O. Odrážajú teplotu, nadmorskú výšku a vzdialenosť od mora počas detstva.

Stockhammer s kolegami zistil, že viac ako štvrtina (26,5 %) skúmaných jedincov vykazovala izotopové hodnoty indikujúce, že detstvo strávili mimo údolia rieky Lech. V skupine týchto „cudzincov“ prevažovali ženy, a to až šesťnásobne. Zistenie sa potvrdilo tak pre neskorú dobu kamennú, ako pre začiatok doby bronzovej.   

Čo je dôležité, zistený počet „cudzincov“ predstavuje ich minimálny počet. Izotopová analýza totiž nezachytí presuny medzi oblasťami s podobným geologickým podložím.

Podľa Stockhammera a jeho tímu zistenia naznačujú tradíciu exogamie, teda partnerské zväzky s osobami z inej spoločenskej skupiny. Keďže cudzieho pôvodu boli ženy, možno hovoriť o tzv. patrilokalite. Zistené pomery izotopov stroncia navyše indikujú, že ženy cudzieho pôvodu pochádzali zďaleka, a to prinajmenšom z dvoch odlišných lokalít. Podľa autorov štúdie zrejme z centrálneho Nemecka a z Čiech.

Nemeckí archeológovia pripomínajú, že osoby, pri ktorých zistili cudzí pôvod, sa na náleziskách neodlišovali od „domácich“. Ich poloha v hrobe a orientácia bola typická pre južné Nemecko. Neboli ani izolované, ani zoskupené. „Archeologické dôkazy naznačujú ich úplnú integráciu do nových komunít,“ konštatujú autori.

 

Rozmanitosť materských línií

Hypotézu o exogamii podporili aj analýzy mitochondriálnej DNA (mtDNA). Sekvencie mtDNA sa podarilo zrekonštruovať do dostatočnej miery u 80 osôb. A zistila sa u nich mimoriadna rozmanitosť – až 61 materských línií (mitochondriálna DNA sa dedí len od matky). Táto rozmanitosť sa začiatkom doby bronzovej oproti eneolitu zvýšila. „To zodpovedá scenáru, v ktorom na územie údolia postupne prichádza väčší počet žien odinakadiaľ,“ vysvetľuje Alissa Mittniková, spoluautorka štúdie.

Len u 13 jedincov sa podarilo identifikovať príbuzenský vzťah po matke. Až na jednu výnimku ležali na rovnakých pohrebiskách, vo viacerých prípadoch v susedných, v dvojitých či vo viacnásobných hroboch. „To indikuje spoločnosť, v ktorej sa príbuzenský vzťah s matkou považoval za veľmi významný typ spoločenského vzťahu, a vzdával sa mu hold aj po smrti prostredníctvom pochovávania,“ konštatujú výskumníci, podľa ktorých ide zároveň o dôkaz kontinuity osídlenia naprieč niekoľkými generáciami.

Čo je pozoruhodné, identifikácia jedincov vzájomne príbuzných po matke sa netýkala žien cudzieho pôvodu. Na žiadnom z pohrebísk sa nepodarilo zistiť ani jedného ich potomka, dospelého či nedospelého, ženu ani muža. Kam sa podeli? Podľa výskumníkov je jednou z možností ich presun mimo údolia.

Napriek celkovo nízkemu počtu jedincov, ktorí si boli vzájomne príbuzní po matke, sa podarilo ďalšie zaujímavé zistenie. Výskumníci identifikovali priamy príbuzenský vzťah medzi jedincom z archeologického kontextu kultúry zvoncovitých pohárov a jedincom z archeologického kontextu kultúr staršej doby bronzovej. To podľa nemeckých bádateľov potvrdzuje kontinuitu osídlenia trvajúcu možno až dvesto rokov (jedinci boli datovaní do rozmedzia rokov 2331 – 2150 pred n. l. respektíve 2111 – 1907 pred n. l.)

 

Hnací motor európskeho praveku?

Izotopové a genetické analýzy podľa nemeckých výskumníkov naznačujú, že práve systematický presun žien mohol predstavovať „hnací motor regionálnej a nadregionálnej komunikácie a toku poznatkov“. 

Výskum navyše potvrdil indície viacerých predchádzajúcich malých výskumov. Tie exogamiu  týkajúcu sa žien zistili na niektorých ďalších náleziskách kultúry zvoncovitých pohárov v Bavorsku, Rakúsku, Maďarsku, v Českej republike a vo Veľkej Británii.

Exogamia tohto typu sa zistila aj v prípade pohrebísk kultúry so šnúrovou keramikou. To je dôležité zistenie. Nositelia kultúry so šnúrovou keramikou (2800 – 2200 pred n. l.), ktorí osídľovali rozsiahle územie strednej, severnej a východnej Európy, boli oddávna mnohými archeológmi považovaní za prvých Indoeurópanov v strednej a západnej Európe, potomkov kočovníkov z eurázijských stepí. Potvrdili to početné archeogenentické výskumy, podľa ktorých stredoeurópski nositelia kultúry so šnúrovou keramikou odvodzujú až 75 % DNA od kočovníkov jamovej kultúry zo stepí severne od Čierneho mora (u stredoeurópskych nositeľov kultúry zvoncovitých pohárov to bolo v priemere okolo 60 %). 

„Exogamia je múdre, ak nie nevyhnutné riešenie, pokiaľ nové migrujúce skupiny tvoria prevažne muži,“ píše v syntéze nových izotopových a genetických poznatkov o kultúre so šnúrovou keramikou dánsky archeológ Kristian Kristiansen s kolegami. Migrujúce skupiny tvorené prevažne mužmi sú podľa neho pravdepodobným vzorcom pre pastiersku ekonómiou, akou boli nositelia kultúry so šnúrovou keramikou. A tento záver podporujú aj najstaršie pohrebiská, tvorené z veľkej časti (až 90 %) mužmi.  

Kristiansen s kolegami predpokladá, že len čo sa bojovní indoeurópski pastieri presunuli do novej oblasti, vďaka domorodým ženám z okolia sa ich kultúra obohatila o rôzne prvky. Predovšetkým o poľnohospodárstvo a o keramické napodobeniny dovtedy tkaných a drevených nádob, aké používali stepní kočovníci.

Inými slovami, to, čo sa v prípade kultúr so šnúrovou keramikou a kultúry zvoncovitých pohárov môže javiť ako migrácia celej populácie, mohlo najprv predstavovať presuny menších skupín tvorených prevažne mužmi. A následne systematické presuny žien zo širšieho okolia oblasti, kde sa títo cudzinci usadili.

Pravda, exogamia očividne nebola v eneolite a v starej dobe bronzovej univerzálnym pravidlom. Zistenia izotopových analýz nálezov z kontextu únětickej kultúry v poľskom Sliezsku sa síce interpretovali ako „hypermobilita“, no menšie pohrebiská komunít únětickej kultúry v centrálnom Nemecku charakterizuje hŕstka „cudzincov“. A na nálezisku zo staršej doby bronzovej v juhovýchodonemeckom Singene sa nezistila prítomnosť žiadnych ľudí cudzieho pôvodu.

 

Dušan Valent vyštudoval geológiu a paleontológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa vedeckej publicistike a popularizačným prednáškam pre deti a mládež. Je vedeckým redaktorom portálu Zive.sk a vedie popularizačný web In Vivo magazín

 

Použitá literatúra

Kristiansen, K. et al.: Re-theorising mobility and the formation of culture and language among the Corded Ware Culture in Europe. Antiquity 91/356,2017,  334 – 347.

Stockhammer, P. et al.: Female exogamy and gene pool diversification at the transition from the Final Neolithic to the Early Bronze Age in central Europe. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America  114/38, 2017, 10083 – 10088.

 

Internetové zdroje:

a) The Max Planck Institute for the Science of Human History: Mobile women were key to cultural exchange in Stone Age and Bronze Age Europe. Tlačová správa 4. 9. 2017.

 

Obrazová príloha: M. H. Cuesta, M. De Stefano/MUSE, Stadtarchäologie Augsburg, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Skaza megafauny – odohrala sa praveká Blitzkrieg?

Skaza megafauny – odohrala sa praveká Blitzkrieg?

Pred približne 20-tisíc rokmi sa ľadovce priblížili takpovediac na dohľad dnešného Slovenska. Vrcholila posledná doba ľadová, čiže glaciál. Nasledovné tisícročia však nepriniesli iba zánik šírych más ľadu. Vytratili sa aj mnohé veľké živočíchy. celý článok

Prišlo poľnohospodárstvo z pralesa?

Prišlo poľnohospodárstvo z pralesa?

Poľnohospodárska „revolúcia“ sa začala o tisíce rokov skôr, tvrdia niektoré seriózne médiá. Pestovanie rastlín a chov zvierat sa objavili už oveľa skôr. „Neolitická revolúcia“ tak ako ju poznáme, neexistovala, hlásia titulky. Všetko je však napokon úplne inak. celý článok

Ako sa obliekali keltské ženy?

Ako sa obliekali keltské ženy?

Gwinver sa natiahla na lôžku a tušila, že je najvyšší čas vstať. Dnes ráno ju čaká dôležité stretnutie o dodávke vlnených látok s posolstvom z východu, ktorým ju poveril jej otec, jeden z najmocnejších mužov na celom oppide. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.