Úvod čísla

Publikované : 04.09.2012 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3318

Na úvod

 

„Nikdy som nedovolil, aby škola stála v ceste môjmu vzdelaniu,“ zvykol tvrdiť Samuel Langhorne Clemens, známy pod pseudonymom Mark Twain (1835 – 1910). Vzdelanie pre neho nepredstavovala škola, ale šíry svet so všetkými možnosťami získavania nových poznatkov. Vedel, čo sú to hodiny strávené po večeroch v knižnici, ale aj dlhé plavby po Mississippi či prašné cesty Pony Expressu. Vďaka tomu pripravil nielen sebe, ale aj zástupu čitateľov množstvo dobrodružstiev. Tak stvoril Huckleberryho Finna a Toma Sawyera. Sú síce iba z písmen, ale paradoxne práve neživé veci prežijú živé. Na podobnom mieste sa ocitáte aj vy – so šírym svetom na dosah ruky. Tu sa môžete opýtať Sumerov na prvé písmená, Bruta, či sa naozaj pričinil o smrť Cézara, Johanky z Arku na jej prorocké sny, da Vinciho na tajomný úsmev Mony Lisy, Márie Terézie na jej deti a Gagarina, čo videl vo vesmíre, alebo si s labuťami zatancovať na labuťom jazere. Stačí len skočiť a plávať. V tomto prípade je dno naozaj nedosiahnuteľné.

Témy, ktoré otvárajú prvé číslo časopisu HistoryWeb, nás prevedú rôznymi zákutiami. Ak ste fanúšikmi technickej revolúcie, iste si viete predstaviť, aký dopad na ľudstvo malo objavenie výhod ozubeného kolesa. A ak si to predstaviť neviete, určite vás nadchne článok Mechanizmus z Antikythery. Aj ten stál pri zrode stroja, za ktorým dnes trávime toľké hodiny. Mnoho sa dnes hovorí o počiatkoch slovenských dejín. Ich významnou súčasťou sú dejiny Uhorského kráľovstva. O jeho začiatkoch rozpráva séria článkov, kde sú hlavnými postavami predstavitelia zakladateľskej dynastie Arpádovcov. Viac ako tri storočia trvali dejiny tejto viac či menej šťastnej rodiny, ktorá stredovýchodnú Európu zapojila do politiky západnej Európy, do križiackych výprav a svoju stopu natrvalo vyryla do dejín. Čo stojí za slávnym výrokom Galilea Galileiho „Eppur si muove! A predsa sa točí!“ si môžete prečítať v článku venovanom tomuto renesančnému vedcovi. V príbehu „vedeckého objavovania“ pokračuje článok Černoboh Bamberský o archeologickom náleze údajných slovanských modloslužobných sôch, z ktorých sa nakoniec vykľulo niečo celkom úplne iné. Občas sa stane, že ľudia nenachádzajú slová. Asi aj preto sa prvé tanky prirovnávali k hmyzu. O tom, že si tanky prerazili cestu nielen na bojisku, ale aj v dejinách, presvedčí článok Prvé tanky.

Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. Poďte sa preto porozprávať s ľuďmi, z ktorých jeden o dejinách píše a učí vedecky a druhý formou literatúry faktu. Vincent Múcska, medievalista, vysokoškolský pedagóg, prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, a Richard Blake, britský spisovateľ, autor noviel s neskoroantickou tematikou, najnovšie prekladaný do slovenčiny, rozprávajú o svojej práci a o pohľade na obdobie, ktorému sa venujú.

Úvodnou myšlienkou nám Mark Twain slávnostne prestrihol pásku k novému periodiku HistoryWeb.sk. Nezáleží na tom, čo vás priviedlo na jeho stránky. Dôležité je iba to, či sa chcete niečo dozvedieť, diskutovať, prijímať a zdieľať. Budú to hovory z minulosti, ktoré sú však neustále živé a živými ostanú v tomto a aj v ďalších číslach časopisu HistoryWeb.

 

Katarína Nádaská

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Úvod

Úvod

Vážení čitatelia, ak čítate tieto riadky, znamená to, že sa nám podarilo spustiť stránky nového internetového časopisu o histórii – mesačníka HistoryWeb.sk. celý článok

Zomrel kráľ, nech žije kráľ!

Zomrel kráľ, nech žije kráľ!

Kým mohli v Uhorskom kráľovstve po smrti posledného panovníka z rodu Arpádovcov Ondreja III. v roku 1301 volať na slávu nového kráľa, muselo prejsť strastiplné obdobie politickej nestability. celý článok

Panovník na prelome epoch

Panovník na prelome epoch

Uhorský kráľ Belo IV. je najčastejšie spájaný s vpádom Mongolov, nesprávne označovaných za Tatárov Aj keď táto udalosť zásadne ovplyvnila charakter a priebeh jeho vlády, jeho panovanie môžeme spojiť aj s mnohými ďalšími procesmi v Uhorsku. celý článok

Uhorský kráľ a krížová výprava (1. časť)

Uhorský kráľ a krížová výprava (1. časť)

Vládu uhorského kráľa Ondreja II. hodnotia historici všeobecne kriticky. Pre zlú hospodársku politiku, rozpredávanie kráľovských majetkov a slabú autoritu u šľachty sa považuje za jedného z najmenej schopných arpádovských panovníkov na uhorskom tróne. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.