Upálila ho inkvizícia, no jeho tajný denník prežil

Publikované : 03.07.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 14769

Luis de Carvajal mladší zomrel na hranici pred 400 rokmi. Predtým však stihol spísať záznam o svojich útrapách a živote v tajnom denníku z väzenia, ktorý sa zázrakom zachoval. V roku 1939 tento denník zmizol z múzea, kde bol uchovávaný, a predpokladalo sa, že ho už nikto nikdy neuvidí. No v roku 2015 sa za nejasných okolností vynoril v dražbe britského aukčného domu Bloomsbury. Inkvizičný denník tak neprestáva fascinovať aj storočia po svojom vzniku. Je to príbeh ako z nejakého dobrodružného románu.

 

Luisa de Carvajal mladšieho zadržala Španielska inkvizícia v Mexiku v roku 1590. Spolu so svojím strýkom, guvernérom mexickej provincie Nový León, a príbuznými bol obvinený z toho, že v tajnosti praktikujú judaizmus. V tomto prípade nešlo iba o politické intrigy nepriateľov vplyvnej rodiny de Carvajal. Luis bol skutočne konvertita, ktorý v tajnosti praktikoval svoju židovskú vieru, a bol dokonca jednou z vedúcich postáv tajnej židovskej komunity, ktorá vznikla v prísne katolíckom prostredí španielskeho Mexika. Počas mučenia inkvizíciou vyzradil mená 120 svojich súvercov vrátane svojej matky a sestier. Jeho strýko sa vyšmykol z rúk inkvizície len tak-tak. Mučenie a väzenie však Luisa úplne nezlomili. Vo väzení začal písať tajný denník, v ktorom dokumentoval všetko, čím prešiel a vyrozprával svoj dramatický príbeh. Tento denník bol menší než dnešný smartphone, takže ho Luis mohol ukryť pod klobúkom a tak ho udržať v tajnosti pred svojimi väzniteľmi. Tri tenké zošity boli v držbe Národného múzea v Mexico City do roku 1939, keď záhadne zmizli.

Luisa de Carvajal nakoniec inkvizícia zničila. V decembri 1596, šesť rokov po svojom prvom zatknutí, bol upálený na hranici za kacírstvo. Mal len tridsať rokov.

 

Ťažký osud konvertitov v Španielsku a v Mexiku

Luis de Carvajal mladší opustil Španielsko v roku 1580. Jeho rodina sa rozhodla vybudovať nový život v Mexiku, kde len o niekoľko desaťročí skôr conquistador Hernan Cortéz rozvrátil mocnú Aztécku ríšu a vyhlásil Mexiko za dŕžavu španielskej koruny. Prví španielski kolonizátori hľadali na novom kontinente bohatstvo, dobrodružstvo, slávu, alebo chceli za sebou zanechať starý život a začať odznova. Alebo utekali pred zákonom a pred všemocnou španielskou inkvizíciou.

To bol aj prípad rodiny de Carvajal. Táto rodina totiž patrila medzi tzv. conversos, židovských obyvateľov Španielska, ktorí boli nútení prestúpiť na kresťanstvo v 14. a 15. storočí. V tomto období vrcholila reconquista, ťaženie kresťanských kráľovstiev na Pyrenejskom polostrove proti moslimským emirom, ktorí ovládali časti polostrova od 8. storočia. Ako postupovali kresťanské sily na juh, získavali nielen cenné územie, ale stávali sa tiež vládcami početného moslimského a židovského obyvateľstva pôvodne moslimských dŕžav. Voči židom existovali v stredovekom kresťanskom svete po stáročia vyhranené postoje živené časťami kresťanskej hierarchie, ktoré viedli k nenávisti i k útokom. V Španielsku sa k nim navyše pridružili obavy z toho, či môžu byť Židia lojálnymi poddanými kresťanských veličenstiev a či nebudú mať záujem obnoviť vládu svojich starých moslimských pánov. V roku 1492, v tom istom roku, keď padla Granada, posledná bašta islamu na Pyrenejskom polostrove, a Krištof Kolumbus zhodou okolností podnikol svoju prvú cestu do Ameriky, vydala kráľovná Izabela Kastílska dekrét, ktorým prikázala všetkým židom opustiť Španielsko alebo konvertovať na kresťanstvo. Odhaduje sa, že počas protižidovských útokov v 14. storočí a v dôsledku dekrétu prestúpilo viac ako 200 000 židov na katolicizmus. Stali sa conversos, novými kresťanmi, ktorí mali tie isté práva ako iní kresťanskí obyvatelia Španielska, no zároveň voči nim naďalej existovali predsudky a nedôvera.

Hoci conversos sa museli formálne stať katolíkmi a zúčastňovať sa kresťanského verejného života, mnohí z nich v súkromí neprestali praktikovať judaizmus. V roku 1478 preto španielska monarchia vytvorila tzv. Španielsku inkvizíciu (ktorú si netreba mýliť s inkvizíciou ako takou). Táto inštitúcia mala bdieť nad pravovernosťou židovských konvertitov, úprimnosťou ich novej kresťanskej viery, a trestať tých, ktorí by sa vrátili k svojmu starému náboženstvu. Pod tlakom inkvizície sa mnohí conversos rozhodli Španielsko opustiť. Novovznikajúce španielske kolónie v Novom svete sa javili ako vhodné útočisko, kam by snáď ruka inkvizície nedosiahla.

 

Zabili ho politické intrigy

V prípade rodiny de Carvajal sa však nádeje nenaplnili. Osudnými sa im stali politické intrigy, ktorých cieľom bol Luis de Carvajal y de la Cueva, strýko Luisa mladšieho. Luis de Carvajal získal v roku 1579 od kráľa Filipa II. Leónskeho správu nad rozsiahlym územím v dnešnom severnom Mexiku. Práve vtedy zariadil, aby sa aj zvyšok jeho rodiny mohol presťahovať do Mexika. Jeho bohatstvo a politická kariéra sa však stali tŕňom v oku Álvara Manriquea de Zúñiga, vicekráľa Nového Španielska, ako sa v tom čase nazývalo územie dnešného Mexika a Strednej Ameriky, získané v španielskych výbojoch. De Zúñiga sa najprv pokúšal strýka Luisa mladšieho obviniť z nezákonného lovu indiánskych otrokov. Keď mu tento pokus nevyšiel, postaral sa o podplatenie jedného z Carvajalových dôstojníkov, ktorý zašepkal svoje pochybnosti o pravovernosti guvernéra de Carvajal do ucha inkvizície. To stačilo.

Hoci sa pôvodné obvinenie, ktoré dostalo Luisa de Carvajal na mučidlá inkvizície ukázalo ako falošné, kedysi mocný guvernér Nového Leónu už z väzenia neunikol. Vyšetrovanie totiž viedlo v roku 1590 k tomu, že sa do pozornosti inkvizície dostala celá rodina de Carvajal vrátane Luisa de Carvajal mladšieho, jeho brata Baltazára, sestry Mariany a ich matky. Ukázalo sa, že Luis mladší sa tajne vrátil k židovskej viere, hoci v nej nebol vychovaný, a presvedčil aj ďalších členov rodiny de Carvajal, aby potajomky dodržiavali židovské zvyklosti. Hoci sa judaizmu pred inkvizíciou zriekli a prisľúbili, že sa prinavrátia ku katolicizmu, čím si dočasne zachránili životy, Luis de Carvajal bol odsúdený za utajovanie skutočností o svojich príbuzných na vyhnanstvo. Jeho politická kariéra skončila a zakrátko mal vyhasnúť aj jeho život. Za nejasných okolností bol presunutý z inkvizičného väzenia do väzenia vicekráľa, kde zomrel v roku 1591.

Život Luisa de Carvajal mladšieho mal vďaka jeho priznaniu pred inkvizíciou trvať ešte niekoľko rokov. Namiesto hranice alebo vyhnanstva bolo jeho trestom doživotný pobyt v zariadení pre slabomyseľných v Mexico City (jeho bratovi Baltazárovi sa podarilo inkvizícii vykĺznuť). Práve tu začal vtedy 24-ročný Luis mladší písať svoj tajný denník. Vyznáva sa v ňom zo svojich pocitov, rozpráva o svojej rodine a o svojej silnejúcej židovskej viere, píše básne a modlitby, v ktorých nachádza útechu počas svojho väzenia. Rozpráva, ako sa o svojom židovskom pôvode dozvedel od svojho otca, ako sa sám obrezal starými nožnicami, a presvedčil aj svojich súrodencov, aby sa vrátili k viere svojich predkov. Predovšetkým však zaznamenáva posledné dni svojho života, ktoré predchádzali jeho upáleniu, vrátane toho, ako padol na kolená, keď počul z vedľajšej miestnosti krik svojej matky naťahovanej na škripec.

 

Stratil sa záhadne, aj sa záhadne našiel

Luisov denník sa našiel po jeho smrti zašitý v jeho šatách. Tri drobné zápisníky husto zapísané úhľadným písmom boli dlho jedným z pokladov Národného múzea v Mexico City. Prístup k nim mala iba hŕstka odborníkov na židovské dejiny Ameriky. Keď jedného dňa v roku 1939 denníky zmizli z archívu, kde boli uchovávané, padlo podozrenie prirodzene na jedného z troch výskumníkov, ktorí v tom období pracovali v rovnakých istých priestoroch. Jeden z nich, pracovník múzea, obvinil z krádeže profesora poľských a židovských dejín zo Spojených štátov, ktorý vtedy robil v múzeu výskum. Polícia ho zadržala, ale po troch mesiacoch musel byť prepustený pre nedostatok dôkazov. Nie je jasné, či bol profesor vinný, alebo či ho náhodou neobvinil skutočný zlodej, aby zahladil svoje stopy. Prípad nebol nikdy vyšetrený a po 70 rokoch sa zdalo, že denník Luisa de Carvajal mladšieho je nenávratne stratený.

V roku 2016 si zberateľ Leonard Millberg pri listovaní katalógu aukčného domu Swann v New Yorku všimol sériu troch drobných zápisníkov, ktoré boli označené ako kópia denníka Luisa de Carvajal. Millberg, ktorý sa špecializuje na židovské a írske pamiatky, sa rozhodol túto kópiu kúpiť, aby mohla byť vystavená v múzeu spoločne s ďalšími časťami jeho kolekcie. Keď však zakúpené zápisníky ukázal odborníkom, tí nemohli veriť svojim očiam. Nešlo totiž iba o kópiu. Millberg kúpil originály, ktoré sa považovali za stratené. Dôkaz – niektoré zo stránok údajných „kópii“ boli napísané fliačikmi zlata, ktoré podľa svojich vlastných slov Luis de Carvajal tajne zoškrabal z Biblie, ktorú mu priniesli jeho väznitelia. Tvorca žiadneho opisu by si nedal námahu zreprodukovať presne tento spôsob zápisu, keď mohol text prepísať jednoducho atramentom.

Keď Millberg pochopil, aký poklad drží v rukách, rozhodol sa, že ho vráti Mexiku. Ešte predtým však zariadil, aby boli rukopisy zdigitalizované Princetonskou univerzitou a stali sa tak voľne dostupné pre všetkých.

Asi sa už nikdy nedozvieme, akým spôsobom sa denníky Luisa de Carvajal dostali do aukčného domu Schwann. Stopa vedie nazad len do roku 2015 a do iného aukčného domu – Bloomsbury v Londýne. V jej katalógu možno nájsť záznam o troch rukopisoch drobného formátu s náboženským obsahom zo 17. alebo 18. storočia. Ako predajca je uvedená americká rodina z Michiganu, ktorá mala rukopisy v osobnom vlastníctve po niekoľko desaťročí. Aukčný dom však nemôže prezradiť viac o identite tejto rodiny kvôli kúpnemu tajomstvu. Išlo o príbuzných zlodeja? Alebo o náhodného kupca, ktorý sa domnieval, tak ako ďalší, že ide iba o kópie vzácneho mexického denníka?

Akákoľvek je pravda o krádeži a znovuobjavení tohto fascinujúceho objektu, príbeh mladého Luisa de Carvajal aj jeho strýka zostáva fascinujúcou kapitolou židovských dejín a dejín španielskej prítomnosti v Amerike, v ktorej si môžete vďaka modernej digitalizácii dnes listovať aj vy.

 

Mgr. Evina Steinová, PhD., vyštudovala latinský jazyk na Masarykovej univerzite v Brne a medievistiku na Utrecht University v Holandsku. Na Kráľovskej holandskej akadémii vied (Koninklijke Nederlandse Akademie van Wetenschappen) dokončila doktorát o vedeckých komunitách v ranom stredoveku. Okrem HistoryWeb-u prispieva do viacerých blogov venujúcich sa histórii.

 

Použitá literatúra

Cohen, M. A.: The Martyr. Luis de Carvajal, a Secret Jew in Sixteenth-Century Mexico.  Albuquerque 2001.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.bbc.com/news/world-latin-america-40029453

b) http://www.timesofisrael.com/lost-diary-of-tortured-mexican-converso-features-in-early-american-jewish-exhibit/

c) https://www.nytimes.com/2017/01/01/arts/a-secret-jew-the-new-world-a-lost-book-mystery-solved.html

d) http://pudl.princeton.edu/objects/s7526g29j

 

Obrazová príloha: BBC.com, Mexická republika, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aké boli spomienky Slováka v Napoleonovej armáde?

Aké boli spomienky Slováka v Napoleonovej armáde?

„Keď sme nemohli prejsť cez most, s husármi z nášho regimentu sme chceli preplávať rieku. Nebolo nám to však možné. Vo vode som dostal ranu, koňa podo mnou zabilo a dostal som sa do rúk nepriateľom. Tretieho mája 1809 vzali ma do zajatia, z ktorého som sa vyslobodil až štrnásteho mája 1814.“ celý článok

Opitý garbiar záhadne zmizol v nočnom Dunaji

Opitý garbiar záhadne zmizol v nočnom Dunaji

In vino veritas, in aqua sanitas. Vo víne je pravda, vo vode je zdravie. Tento citát nemusí tak celkom platiť, najmä keď sa spojí nadmerná konzumácia vína s tečúcou vodou. A práve o tom je tento článok, ktorý vychádza z archívnych dokumentov uložených v Archíve mesta Bratislavy. Zároveň je aj mierny celý článok

Ako sa Darwin nestal farárom a zmenil náš svet

Ako sa Darwin nestal farárom a zmenil náš svet

Rovnako ako Mikuláš Koperník a Galileo Galilei otriasli predstavami o polohe Zeme vo vesmíre, Isaac Newton chápaním Zeme a nebeskej oblohy, tak aj Charles Darwin zalomcoval zaužívanými teóriami o vývoji zvierat a rastlín. celý článok

Napoleonov pád sa začal pri Bailéne

Napoleonov pád sa začal pri Bailéne

Joseph Bonaparte bol v nezávideniahodnej situácii. Vstupoval do hlavného mesta krajiny, v ktorej bol kráľom i klaunom zároveň, a možno v kútiku duše veril, že bratova neporaziteľná armáda dokáže situáciu stabilizovať a Španieli si na kráľa José I. navyknú. To však ešte netušil, že onedlho dostane sp celý článok

Priateľstvo, ktoré rozdelila až smrť...

Priateľstvo, ktoré rozdelila až smrť...

Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr, osobnosti, ktoré sa svojou aktivitou v službe národa navždy zapísali do slovenskej histórie. Mnoho historikov vyjadruje vzťah Štúra s Hurbanom rovnicou učiteľ – žiak, boli však i priatelia celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.