Tri problémy s Umučením Krista

Publikované : 03.04.2015 | Komentárov: 5 | Zobrazení: 14621

Je to jedenásť rokov, čo sa do kín dostal mimoriadne populárny film Mela Gibsona Umučenie Krista. Jednotky sa však nachádzajú len v tomto čísle – pri známkovaní by totiž takéto dobré čísla za mnohé veci asi nedostal.

 

Na filme sa dá nájsť niekoľko dobrých vecí: hlboké zamyslenie nad Ježišovým utrpením a... asi nič viac. Aspoň nie pre informovanejšieho diváka. Čo je na ňom zlé? Zhruba všetko ostatné. Dokonca, podľa (ne)jedného kritika, aj Ježišovo utrpenie začína vo filme po istom čase pôsobiť veľmi lacno a nepresvedčivo. Rád by som našiel na filme niečo pozitívne, ale po prečítaní niekoľkých desiatok recenzií a článkov od ľudí venujúcich sa histórii či biblistike musím povedať, že problém s ním majú úplne všetci. Jedno reprezentatívne vyjadrenie vystihuje odborník na históriu Novej zmluvy Bruce Chilton, ktorý povedal, že ide o „hanlivú frašku, úbohé umenie a podnet pre dôverčivých divákov pomýliť si kresťanskú vieru s nenávisťou“. Tento článok má za cieľ pozrieť sa na to, prečo by to malo byť tak. Zameriam sa na tri problematické body, ktorých by si mal byť každý vedomý: 1. údajná vernosť filmu evanjeliám a histórii, 2. silný potenciál antisemitizmu a 3. násilie vo filme, zvlášť pri scéne s bičovaním.

 

Nehistorickosť

Podľa Gibsona je scenárom Nová zmluva (oficiálnymi scenáristom však bol on a Benedict Fitzgerald). On sám je len nástrojom, ktorý film spracoval, ale film „zrežíroval Duch Svätý“. Na plátno chcel priniesť dovtedy nevídanú vernosť príbehu: „Chcel som byť verný evanjeliám. Také niečo doteraz nik nespravil.“

Film však nie je verný ani evanjeliám, ani histórii. Ide pritom o dve odlišné veci: evanjeliá síce obsahujú históriu, ale nie sú to žiadne historické dokumenty. To znamená, že mnohokrát musíme „vydolovať“ históriu z textov sťaby detektívnymi metódami historika. Gibson, žiaľ, vykazuje nedostatočné chápanie tohto rozdielu, hoci opakovane tvrdil, že pôjde o tie najvernejšie zachytené posledné hodiny Ježiša. Raz sa napríklad vyjadril: „Prosím, povedzte mi, aký je ten rozdiel? Ján bol očitý svedok. Nie je to teda azda história? Aj Matúš tam bol. To nie je história?“

Problém je však dvojaký. Po prvé sa odborníci na Novú zmluvu takmer jednoznačne zhodnú, že Matúš ani Ján tam neboli. A po druhé, aj keby boli očitými svedkami, neznamená to, že výsledný písomný produkt, t. j. evanjeliá, zachytávajú tieto udalosti bez zmien spôsobených tradovaním. Ako sa vyjadril popredný biblický archeológ Gordon D. Young: „Film Mela Gibsona nie je verný ani Biblii, ani histórii, ani archeológii, ani desaťročiam výskumu vedcov zo širokého spektra oblastí. To, že mu to odobril tím odborných technických konzultantov a že mnohí ľudia naň reagovali tak pozitívne, je hrozivá skutočnosť.“

Navyše ak by niekto tvrdil, že vytvoril scenár verný evanjeliám, bude čeliť závažným metodologickým problémom: Ktoré evanjelium použije pre ktorú filmovú epizódu? A ktoré evanjelium pre konkrétne scény nepoužije? Keďže sa od seba v mnohých, menších a väčších, detailoch líšia, na základe čoho spraví selekciu a ich začlenenie? Ak platí, že nik nemôže byť verný dvom pánom, potom ani žiadny režisér nedokáže režírovať podľa dvoch, nieto ešte štyroch evanjelií.

Ba čo viac, film nemôže byť verný evanjeliám, lebo ich dejovú líniu v ňom nachádzame len minimálne. Svoj model našiel nie v evanjeliách, ale v diele augustínskej mníšky a mystičky Anny Kataríny Emmerichovej (1774 – 1824), ktorej vízie boli vydané aj na Slovensku pod názvom Umučenie Pána Ježiša vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. John D. Crossan, odborník na historického Ježiša, poznamenal, že ak by mal film dostať Oscara za scenár, mal by pripadnúť práve Emmerichovej. Zároveň vypočítal, že 80 percent deja je prevzatých od nej, 15 percent je z Gibsonovej predstavivosti a len 5 percent z Novej zmluvy. Tieto čísla v kontraste s Gibsonovými vyjadreniami o vernosti evanjeliám hovoria samé za seba.

Emmerichová je mníška, ktorá vo svojich víziách detailne opisuje Ježišovo bičovanie (c. na 5 stranách), čo sa na filme zásadne podpísalo (pozri ďalej časť o brutalite). Jej vízie sú presne tým, čím sú: mystickou predstavivosťou, a nie vizualizovanou históriou. Aj vatikánski predstavitelia sa, mimochodom, vyjadrili, že nie je jasné, či dané vízie pochádzajú od nej a že „existuje vážny problém s ich autenticitou“.

 

Antisemitizmus

Hoci by bolo silné tvrdiť, že film ako celok je antisemitský, mnoho jeho scén majú minimálne potenciál byť takto interpretované. Gibsona na to upozornila aj katolícko-židovská komisia (väčšinou odborníci na novozmluvné štúdiá), ktorá mu desať mesiacov pred uvedením do kín na 18 stranách podala výhrady k jeho scenáru.

Medzi prvkami, ktoré môžu poľahky vzbudiť protižidovské nálady, sú tieto: Kajfáš je hlavná postava stojaca za Ježišovým súdnym procesom a rímsky Pilát pôsobí ako bábka v jeho rukách. Pilát je šokovaný násilím páchaným na Ježišovi, ale Židia ho opakovane a spontánne trýznia; nie však Rimania, ktorí na to potrebujú popud diabla. Zhotovenie kríža prebieha v priestoroch chrámu. Židia sa snažia podplatiť zástup ľudí, aby boli proti Ježišovi.

Mohlo by sa zdať, že ide len o necitlivé témy, ktoré sú však súčasťou histórie. Zdanie by nás však klamalo aj v tomto prípade. Kajfáš bol zaiste úplne pod Pilátovou mocou a milosťou. Od Jozefusa navyše poznáme Pilátovu dominantnú povahu a správanie, ktoré je úplne nekonzistentné s filmovým zobrazením. Pilát by mal v područí Kajfáša, nie naopak, a fiktívne (a nebiblické) tvrdenie, že Kajfáš plánoval prevrat nie je ničím podložené a šlo by z jeho strany o jeho najväčší kariérny prešľap, ktorý by mu určite neumožnil ostať na svojom poste až do roku 36 n. l. Za svojho pôsobenia sa, naopak, musel naučiť ako slúžiť záujmom Ríma, keďže vládol celých 18 rokov (pred ním sa za 22 rokov vystriedalo 17 veľkňazov). Poznáme históriu toho, ako bol Pilát v ranokresťanských spisoch postupom času zbavovaný zodpovednosti a vina sa  čoraz viac hádzala na Židov (jeho krutá povaha je skôr správne zachytená v Lukášovi 13,1).

Ďalej je archeologicky nemožné, že sa Židia zišli na súde v akejsi rozsiahlej miestnosti pri chrámovej veľsvätyni, a nie vo veľkňazovej rezidencii mimo chrámových priestorov. Existuje silný konsenzus, že je to nemožné aj historicky, keďže by sa večer cez Paschu nikdy nezišli. V priestoroch chrámu sa nevyrábali žiadne kríže, nevraviac o tom, že odsúdení si niesli len jeho priečnu časť, tzv. patibulum. Táto scéna môže pôsobiť zvlášť poburujúco, keďže je to podobné, ako keby pece pre Auschwitz boli zhotovené vo Vatikáne pod drobnohľadom Pia XII.

Všetky uvedené nedostatky vyvolávajú nesprávne predstavy o historickej realite, ktoré sa negatívne prenášajú aj do teológie. Nejde  len o nepodložené obavy. Prieskumy ukázali, že podiel tých, ktorí si myslia, že za smrť Ježiša sú zodpovední Židia, je vyšší (cca. 35%) u tých, ktorí film videli, než u tých, ktorí film nevideli (cca. 25%). Ak teda nie Židia, kto môže za jeho smrť?

Film nám na túto otázku nemôže dať odpoveď pre výber materiálu, ktorý neumožnil riešiť žiadny iný kontext okrem posledného Ježišovho dňa (dva flashbacky sa nepočítajú). Pôsobí na nás tak, že Židia (nie Pilát) odsudzujú na smrť človeka, ktorý je úplne nevinný. V kresťanskom zmýšľaní často počuť myšlienku, že súd s Ježišom bol ten najmenej spravodlivý v celej histórii ľudstva. To môže byť pravda teologicky, ale už nie historicky, a to zvlášť vtedy, keď vtedajšiu situáciu nebudeme posudzovať podľa o dvetisíc rokov neskorších štandardov legislatívnej procedúry. Minimálne podľa pravidiel prvého storočia, o ktorých Ježiš vedel, úplne nevinný určite nebol: ohlasoval Božie kráľovstvo, ktoré v jeho podaní nadobudlo silne proticisársku podobu napádajúcu status quo, svojím parodujúcim vstupom do Jeruzalema hanil cisára, nechal vzplanúť svoje vášne v chrámových priestoroch a rozpovedal maximálne provokačné podobenstvo o vinici. Smrť si Ježiš privodil svojimi činmi a v konečnom dôsledku za ňu mohlo Pilátovo rozhodnutie. Ako vraví aj Craig Evans, svetovo uznávaný odborník na Novú zmluvu (a konzervatívny evanjelik): ak si myslíme, že Ježiš bol odsúdený za to, že to bol dobrý človek alebo že sa ho báli akýsi pokryteckí farizeji, tak vravíme „riadne nezmysly.“

 

Brutalita

Jednou z najústrednejších tém je scéna s bičovaním. Mnoho filmových kritikov označilo Umučenie Krista za najnásilnejší film, aký videli. Či je to tak, alebo nie, niekto by mohol v prospech Gibsona apologeticky tvrdiť, že ak Ježiš toho ozaj toľko vytrpel, treba prejsť takouto krvavou katarziou, aby sme aspoň z malej časti prežili to, čo prežil on sám. Pozrime sa teda trochu kriticky hlavne na scénu s bičovaním.

Od jej prvého úderu po posledný ubehne takmer desať minút. Po 32 úderoch trstenicou sa Ježiš vypätím všetkých síl zdvíha. Mučiace náradie je vymenené za bič s kovovými hákmi. Obeť dostane podľa môjho počítania ďalších 49 úderov. Ježiša položia na chrbát a jatky pokračujú ďalej. Scéna je zaiste dosť rušivá i pre fanúšikov hororov.

Pripomeňme si, v akých filmoch Gibson hral – Statočné srdce a Smrtonosná zbraň. To prvé mal v hrudi Ježiš, to druhé v rukách rímski vojaci. Čo však vravia evanjeliá, ktorým chcel byť Gibson verný? Marek, Matúš a Ján vravia, že Pilát dal Ježiša zbičovať (žiadne detaily), vojaci ho odeli do purpurového plášťa, spravili mu tŕňovú korunu, pľuli naňho a udreli po hlave. To je všetko. Lukáš má najmenej detailov a bičovanie vôbec nespomína. Pozrime sa teraz na jedno dôvodenie, ktoré uvádza bičovanie vo filme do pochybností.

Je zaujímavé, že ak sa bičovanie odohralo takým brutálnym spôsobom ako v Umučení, prečo to žiadne evanjelium nespomína. Toto vynechanie je závažné z toho dôvodu, že evanjeliá vykresľujú Ježiša pomocou motívu nevinného trpiaceho služobníka známeho zo Starej zmluvy (Izaiáš 53). Tento motív je zvlášť silný u Lukáša, ktorý v kapitole 23 až šesťkrát zdôrazňuje Ježišovu nevinnosť, a pritom, ako sme videli, je to jediný evanjelista, ktorý vôbec nespomína scénu s bičovaním! Prečo by sa takejto tradície nechytil práve Lukáš, ak by išlo o obzvlášť hrôzostrašný incident krutého zaobchádzania, ktorý (podľa filmu) šokoval aj Piláta? Takýto príbeh by sa mu veľmi hodil pre uplatnenie spomenutého starozákonného motívu. Možno ho nespomína práve preto, lebo žiadný takýto príbeh a tradícia neexistovali. Bičovanie odsúdeného bola samozrejmosť, ktorú nebolo nutné spomínať, a okrem toho už nebolo čo spomenúť.

Môj záver, ktorý ponúkam, je, že nemôžeme vedieť, ako Ježišovo bičovanie vyzeralo a či bolo také drastické ako vo filme. Je pravda, že máme jeden starší rímsky zdroj (Digesta), ktorý tvrdí, že niekoľko obetí zomrelo aj v priebehu samotného mučenia. Máme však aj dokument (Oxyrhynský papyrus) vraviaci o tom, že v helenistickej Alexandrii existovali dva typy bičovania: jedno menej prísne, druhé prísnejšie. Je pravdepodobné, že prísnejšie sa používalo pre rebelov z chudobných sociálnych tried, ale stále platí, že nevieme, ako presne to bolo s Ježišom. Nejestvoval totiž žiadny univerzálny štandard. To, čo vieme, je, že evanjeliá podľa Marka, Matúša a Jána celé bičovanie spomenú len jediným gréckym slovom a, ako sme videli, Lukáš akúkoľvek zmienku o ňom vynechá.

Možno ste niekde čítali alebo počuli, ako presne vyzerali náradia, ktorými obete bičovania mučili. Takto ste sa dozvedeli, že nástrojom bol krátky bič (flagellum, flagrum) s niekoľkými remienkami rôznej dĺžky, zakončenými malými oceľovými gulôčkami, ostrými kúskami kostí alebo železnými háčikmi trhajúcimi mäso obete. Keď nabudúce narazíte na takéto tvrdenie, overte si primárny zdroj . Pozrel som sa na odkazy niekoľkých zdrojov, ktoré takýto opis ponúkajú, a žiadny z nich nakoniec neviedol k referencii na prvotný, staroveký zdroj. Je to tak preto, lebo ako spomínajú archeologičky Andrea Berlin a Jodi Magness vo svojej kritike sporného bičovania, „v starovekých zdrojoch máme síce dosvedčené ,bičovanieʻ a ,bitieʻ, nemáme však žiadne opisy, obrazové znázornenia alebo fyzické dôkazy pre ten brutálny nástroj, ktorý je v Umučení Krista široko využitý pri scénach bičovania.“ Treba povedať, že grécke slová použité pre opis bitia Ježiša implikujú použitie biča, no na druhej strane je v evanjeliách ako jediný nástroj mučenia spomenutá trstina, ktorou bili Ježiša po hlave. Vieme, že sa používal bič, niekedy palica. Scéna s bičovaním je teda Gibsonova fantázia, ktorá určite nie je verná evanjeliám.

Nehistorické (a pri ukrižovanie nemožné) je tiež prebodnutie Ježišových rúk klincami priamo cez jeho dlane namiesto zápästí, a následné drastické prevrátenie kríža aj s celou váhou priklincovaného. Vykĺbenie ramena, aby klince zapadli do vopred pripravených dier, je detail z pašiových hier zo 14. storočia.

 

Záver

Je mnoho vecí, ktorých som sa tu nedotkol, ale v porovnaní s vyššie spomenutými nie sú ani podstatné. Katolícki diváci by sa mali tiež zamyslieť nad tým, že film protirečí dokumentu Druhého vatikánskeho koncilu, Nostra Aetate, a neskorším katolíckym publikáciám  na tému citlivosti k židovským otázkam, antisemitizmu a dôveryhodnému zobrazovaniu historického kontextu. V Umučení sa Pilát spýta v (nesprávne zvolenej) latinčine: „Quid es veritas?“ Pravda je tá, že film v týchto veciach kolosálne zlyhal. Suma sumárum, otázky a znepokojenia, ktoré film vyvoláva, sú oveľa závažnejšie než otázka na záver, kedy mal Ježiš čas vypracovať si takú dobrú postavu.

 

Andrej Zeman, MA, vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterský titul z biblistiky (Biblical Studies) na University of London. Zameriava sa na obdobie druhého chrámu, historického Ježiša, rané kresťanstvo, históriu biblickej interpretácie, ako aj na dialóg a konflikty vedy a náboženstva. Je spoluzakladateľom blogu ReLit venujúceho sa religionistickej gramotnosti.

 

Použitá literatúra:

Barbet, P.: A Doctor at Calvary: The Passion of Our Lord Jesus Christ as Described by a Surgeon. Garden City 1953.

Bucklin, R.: The Legal and Medical Aspects of the Trial and Death of Christ’.Sci Law 10, 1970, 14 – 26.

Corley, K. E. /Webb, R. L. (eds.): Jesus and Mel Gibson's The Passion of the Christ: The Film, the Gospels and the Claims of History. New York 2004.

Davis, C. T.: The Crucifixion of Jesus: The Passion of Christ from a Medical Point of View. Ariz Med 22 1965, 183 – 187.

Donnelly, M. P. /Diehl, D.: The Big Book of Pain: Torture & Punishment Through History. Stroud 2011.

Edwards, W. D./Gabel, W. J./Hosmer, F. E.:  On the Physical Cause of Death of Jesus Christ’. Journal of the American Medical Association 255, 1986, 1455 – 1463.

Evans, C. /Wright N. T.: Jesus, The Final Days: What Really Happened. Lousville 2009.

Garber, Z. (ed.): Mel Gibson's Passion: The Film, the Controversy, and Its Implications. West Lafayette 2006.

Green, J. B.: Jesus on the Mount of Olives (Luke 22:39-46): Tradition and Theology., Journal for the Study of the New Testament 26, 1986, 29 – 48.

Hengel, M.: Crucifixion. Philadelphia 1978.

McMillan, B.: 24 Frames .... The Furrow 55, 2004, 300 – 302.

Prince, S.: Beholding Blood Sacrifice in The Passion of the Christ: How Real Is Movie Violence? Film Quarterly 59, 2006, 11 – 22.

 

Obrazová príloha www.wikipedia.org, Icon Productions

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nový film Redbad má od histórie ďaleko

Nový film Redbad má od histórie ďaleko

Do kín sa dostal holandský historický film o legendárnom vládcovi Frízov zo začiatku 8. storočia. Tvorcovia snímky sa chopili témy konfliktu skorého kresťanstva a tradičného pohanstva, pričom asi netušia, že ich dielo skôr než o minulosti vypovedá väčšmi o súčasných miskoncepciách. celý článok

Ktoré filmy najlepšie zobrazujú 20. storočie?

Ktoré filmy najlepšie zobrazujú 20. storočie?

Uplynulé storočie prinieslo ľudstvu dve svetové vojny, neľútostné totalitné režimy a množstvo ďalších konfliktov, ale aj neuveriteľný technický pokrok a obrovské sociálne, hospodárske a kultúrne zmeny. To všetko odzrkadľovali filmy. Ktoré z nich sú najlepšie? celý článok

Ktoré sú najlepšie historické filmy?

Ktoré sú najlepšie historické filmy?

Historické filmy patria z diváckeho hľadiska bezpochyby medzi tie najatraktívnejšie. Už menšiu mieru nadšenia preukazujú pri ich hodnotení odborníci, ktorí sa histórii venujú profesionálne. celý článok

Diskusia (5)

pridať

  • #191 | TimmyA | 03.04.2015 23:16

    Preco este aj na Velku noc musite podpichovat ? Uz mi pridete ako male infantilne deti, ktore sa spolu s konzervativacmi potrebuju pretahovat o hracky v pieskovisku.

    Mate plne reci tolerancie, no v momente ked ju mate ukazat vy (liberali), zrazu to neplati.

    Tak ako ja nepotrebujem ani znizovat ani spochybnovat zidovske, moslimske ci ??? ateisticke sviatky a filmy, naco to potrebujete robit vy v opacnom garde ? Je to priznakom nizkej empatie a v sirsom kontexte aj inteligencie.

    Reagovať
    • #192 | Claudius | 04.04.2015 00:18 (odpoveď na #191)

      Článok je o filme, samozrejme, dnes má téma väčšiu čítanosť ako v iné dni...Ale píšeme o filme, podľa môjho názoru nikde v článku nebol útok na sviatok alebo vieru. Prosím, dobre si ho ešte raz a pozorne prečítajte...Nerozumiem preto vete: "Preco este aj na Velku noc musite podpichovat ?" Rovnako: "Mate plne reci tolerancie, no v momente ked ju mate ukazat vy (liberali), zrazu to neplati." Historyweb.sk uverejňuje články o dejinách, čo je väčšinou vedecká teória v populárnej forme...Nik sa tu nedelí na konzervatívca, liberála alebo socialistu, naopak publikujú tu rôzni vedci s rôznou názorovou orientáciou, dôležitá je ich inteligencia a vedecká serióznosť...ďalej kritika je potrebná, vecná diskusia skôr pomáha ako škodí. Na rozdiel od vás sme nepoužili argument ad hominem. A zaujalo ma aj kedy sme ešte podpichovali? Ale aby sme zachovali vlastnú serióznosť. Ako šéfredaktor vám dám priestor, prosím napíšte reakciu s vecnými argumentami, kľudne pridajte aj odporúčanú literatúry a pošlite na e-mail redakcie (nájdete v sekcii Kontakty), radi to uverejníme...

      Reagovať
    • #193 | damiko | 05.04.2015 14:52 (odpoveď na #191)

      a preco sa nevenujes svojmu sviatku a surfujes ?

      Reagovať
    • #489 | milanides | 30.03.2018 15:35 (odpoveď na #191)

      Nemyslím si, že je autor antikatolícky liberál. V minulosti som si prečítal pár článkov od neho,ktoré vyvracali mylné predstavy o stredovekých kresťanoch ( http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/naozaj-si-ludia-mysleli-ze-zem-je-plocha#.Wr46NYhubcs ). Ďalším dôvodom prečo si to myslím je, že v tomto článku autor odôvodňuje svoje tvrdenia vyjadreniami rôznych cirkevných a teologických autorít. Jediné čoby som mu vytkol je forma akou podáva informácie. Vetu Ježiš si za svoje ukrižovanie môže sám by som zmenil na: Ježiš z pohľadu rímskeho práva urážal cisársky majestát. Prípadne, keď už autor zachádzal do teológie a do konca sa jej aj venuje, mohol lepšie rozvinúť ako vidí umučenie Ježiša Krista náuka cirkvi.

      Reagovať
  • #490 | Angelina | 02.04.2018 16:54

    Z tohto článku má zaujala jedna otázka...kto môže za Jeho smrť...my všetci a naše hriechy.... pretože zomrel za každého jedného z nás....za teba...za mňa...za nás...aby nás zachránil pred večnou smrťou a za to mu Ďakujem

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.