Tri lode, ktorých osudy sú spojené s Titanicom

Publikované : 08.01.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5414

Zaujímavý historický príbeh skrývajú osudy troch lodí, ktoré zohrali významnú úlohu pri potopení Titanicu. Všetky totiž potopili Nemci za prvej či druhej svetovej vojny.


Ako prvý išiel ku dnu Californian, ktorý sa v noci zo 14. na 15. apríla 1912 nachádzal najbližšie k Titanicu. Nereagoval však ani na rádiové vysielanie, ani na svetlice z potápajúceho sa parníka. Ak by sa Californian vydal k Titanicu, mohol zachrániť mnohých z 1514 ľudí, ktorí zahynuli v ľadovej vode. Kapitán Stanley Lord potom čelil veľkej kritike, bol prepustený z práce a do konca života sa márne snažil zbaviť biľagu muža, ktorý nepomohol Titanicu.

Californian vstúpil do služby v januári 1902. Patril spoločnosti Leyland Line. Parník bol dlhý 136 metrov a mal tonáž 6200 ton. Po katastrofe Titanicu pokračoval Californian v komerčnej službe, ale na začiatku prvej svetovej vojny ho zrekvírovalo britské námorníctvo. Keď sa 9. novembra 1915 plavil medzi Solúnom a Marseille, torpédovala ho 100 km juhozápadne od gréckeho mysu Matapan nemecká ponorka U-35. Pri výbuchu torpéda zahynul jeden človek z 55-člennej posádky. Vrak Californianu by mal ležať iba 300 km od miesta, kde sa o rok neskôr po výbuchu míny potopil Britannic, doteraz ho však nenašli.

 

Neunikla ani Carpathia

Parník Carpathia vstúpil do služby o rok neskôr ako Californian, v máji 1903. Loď s dĺžkou 170 metrov a tonážou 13 500 ton patrila spoločnosti Cunard Line. V apríli 1912 sa plavila z New Yorku do chorvátskej Rijeky (vtedy Fiume v Rakúsko-Uhorsku). Posádka Carpathie sa zachovala úplne inak  než posádka Californianu. Keď rádiový operátor Harold Cottam zachytil 15. apríla 1912 11 minút po polnoci prvú správu o nehode Titanicu, okamžite zobudil kapitána Arthura Henryho Rostrona. Ten nariadil zamieriť plnou parou k Titanicu, ktorý však už o dve hodiny klesol ku dnu. Carpathiu od neho delilo skoro 100 km a keď konečne dorazila na miesto, našla už len záchranné člny a v nich 710 stroskotancov. Všetkých vzala na palubu. Napriek všadeprítomnému zármutku došlo aj k niekoľkým radostným stretnutiam. Jedno z nich zažili aj tri sestry – päťdesiatničky Charlotte Appletonová, Caroline Brownová a Malvina Cornellová. Spoločne odcestovali do Anglicka na pohreb svojej štvrtej sestry Victorie Drummondovej. Naspäť sa vracali na palube Titanicu. V zmätku po náraze na ľadovec sa rozdelili, všetky tri sa však dostali do záchranných člnov a na palube Carpathie sa opäť stretli. A nielen to. Ukázalo sa, že medzi pôvodnými pasažiermi Carpathie je aj ich strýko Charles Marshall.

Za záchranu stroskotancov dostali všetci členovia posádky Carpathie medaily. Kapitána Rostrona povýšil kráľ Juraj V. do rytierskeho stavu a v USA dostal najvyššie vyznamenanie – Zlatú medailu Kongresu.

Po začatí prvej svetovej vojny začala Carpathia prepravovať vojakov z Kanady a neskôr aj z USA do Európy. Na jej palube sa cez Atlantik dostal aj Frank Buckles, ktorý vtedy klamal o svojom veku, aby ho zobrali do armády. Keď v roku 2011 zomrel, bol vo veku 110 rokov posledným americkým vojakom, ktorý slúžil v prvej svetovej vojne.

Osud lode sa naplnil 17. júla 1918. Dva dni predtým vyrazila z Liverpoolu, mala byť súčasťou konvoja smerujúceho do Bostonu. Pri pobreží Írska na ňu ponorka U-55 vypálila dve torpéda. Obe zasiahli ľavobok Carpathie a zabili päť mužov v kotolni. Loď sa naklonila a začala sa potápať provou napred. Zvyšných 218 členov posádky a 57 pasažierov sa v poriadku dostalo do záchranných člnov. Vtedy sa ponorka vynorila a Carpathiu dorazila tretím torpédom. Až potom priplávala na scénu eskortná loď HMS Snowdrop, zahnala ponorku streľbou z kanónov a vylovila stroskotancov z člnov. Carpathia klesla na dno 190 km západne od ostrovčeka Fastnet, ktorý je najjužnejším výbežkom Írska. Bola jednou z posledných obetí ponorky U-55, ktorá počas vojny potopila spolu 64 lodí s celkovou tonážou 130 000 ton. V roku 2000 sa podarilo nájsť Carpathiu na dne v hĺbke 150 metrov a existujú plány na vyzdvihnutie predmetov z jej vraku, ktoré by časom doplnili putovnú výstavu o Titanicu.

 

Nemecké bomby

Veľmi smutnú úlohu mala loď Mackay-Bennett, ktorá sa po katastrofe vydala hľadať telá obetí. Jej posádka našla spolu 306 mŕtvych z Titanicu. Z nich 116 pochovali naspäť do mora a 190 doviezli do Halifaxu. Mackay-Bennett na túto úlohu vybrali zrejme preto, lebo mala skúsenosti s mnohými záchrannými operáciami na mori. Postavili ju v roku 1884 ako jednu z prvých lodí s oceľovým trupom. Pri dĺžke 82 metrov mala tonáž 2000 ton. Bola určená na kladenie káblov medzi európskym a americkým kontinentom. Vďaka tomu, že sa často pohybovala v severnom Atlantiku, bola veľakrát nablízku, keď sa iná loď ocitla v núdzi. Loď prežila aj prvú svetovú vojnu a v máji 1922 ju vyradili zo služby. Jej oceľový trup potom slúžil ako zakotvený plávajúci sklad v zálive Plymouth Sound na juhozápade Anglicka. Počas bitky o Britániu ho zasiahli bomby z nemeckých bombardérov a potopil sa. Vrak neskôr vyzdvihli a v roku 1963 definitívne zošrotovali.

 

Ponorková vojna

To, že všetky tieto lode sa potopili a navyše za veľmi podobných okolností, by mohlo viesť k rôznym mýtom o nezvratnom osude alebo dokonca o kliatbe Titanicu. Počas prvej svetovej vojny však bola vysoká pravdepodobnosť, že sa obchodná loď stane obeťou útoku ponorky. Nemecko sa týmto spôsobom snažilo odrezať Britániu od zásobovania a v istých obdobiach vystupňovalo ponorkovú vojnu do takej miery, že ku dnu išlo viac lodí, ako Británia stíhala vyrábať. Spolu potopili nemecké ponorky takmer 5000 obchodných lodí s celkovou tonážou 12 800 000 ton.

Pristavme sa na chvíľu pri ponorke U-35, ktorá 9. novembra 1915 potopila Californian. Tá sa stala najúspešnejšou ponorkou všetkých čias. Pri 17 bojových plavbách v Stredozemnom mori potopila spolu 224 lodí s celkovou tonážou 540 000 ton. Prežila celú vojnu a aj v jej prípade došlo k viacerým zásadným náhodám. Napríklad 8. novembra 1915 sa ona sama stala cieľom útoku francúzskeho hliadkového člna. Podarilo sa jej však uniknúť a o deň neskôr tak mohla potopiť Californian. Krátko nato, 18. novembra 1915, prevzal jej velenie kapitán (neskorší viceadmirál) Lothar von Arnauld de la Periére. Z Boky Kotorskej na nej viedol 15 bojových plavieb a potopil spolu 194 lodí s tonážou 454 000 ton, čím sa stal najúspešnejším ponorkovým esom vôbec. Ako šľachtic si zakladal na rytierskom spôsobe boja. Väčšinou sa vynoril, posádke lode umožnil nastúpiť do člnov a ukázal im smer do najbližšieho prístavu. Potom opustenú loď potopil palubným kanónom. Iba 39 lodí zasiahol nepozorovane spod hladiny torpédom. Vo väčšine prípadov takto torpédoval ozbrojené lode, ktorým sa ponorka na hladine nemohla rovnať. Napriek všetkým úspechom mu však najväčší cieľ unikol, a to dokonca opakovane – pri patrole na prelome februára a marca 1916 dvakrát narazil na Olympic, ktorý prepravoval vojakov v centrálnom Stredomorí. Oba pokusy o útok však boli neúspešné a Olympic vyviazol bez úhony.

Sesterská loď Titanicu mala obrovské šťastie aj 4. septembra 1918, keď na ňu zaútočila ponorka U-53. Jej kapitán Otto von Schrader vtedy do lodného denníka zapísal, že pri západnom vstupe do Lamanšského prielivu spozoroval o 05.57 parník typu Olympic. O 06.05 na loď vypálil dve torpéda z odhadovanej vzdialenosti 3000 metrov. Žiadny zásah však nezaznamenal a usúdil, že netrafil. Jedno torpédo však zrejme zasiahlo loď presne uprostred, ale na veľké šťastie Olympicu jeho rozbuška zlyhala.

Ukázalo sa to pri pobyte parníka v dokoch vo februári 1919. Medzi druhým a tretím komínom vtedy pod čiarou ponoru našli výraznú preliačinu s priemerom 45 cm. Keď sa o tom kapitán Bertram Hayes radil s dôstojníkmi, zhodli sa, že preliačinu spôsobilo torpédo, ktoré do lode narazilo vysokou rýchlosťou, ale iba sa odrazilo a nevybuchlo. Pri predchádzajúcom pobyte v doku v máji 1918 tam preliačina ešte nebola, takže zásah sa môže časovo zhodovať so septembrovým zápisom kapitána von Schradera o neúspešnom útoku na Olympic.

 

Mgr. Miroslav Barič, absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.

 

 

 

Výstavy Titanic

 

Internetové odkazy:

a) http://www.encyclopedia-titanica.org/titanic-survivor/charlotte-appleton.html

b) http://www.markchirnside.co.uk/Olympic-torpedoattack-U53-1918.htm

c) http://www.uboat.net/wwi/boats/index.html?boat=55

d) http://uboat.net/wwi/boats/successes/u35.html

e) http://www.histomar.net/arnauld/htm/indexarnauld.htm

f) http://20thcenturybattles.com/2015/04/05/sm-u-35-and-lothar-von-arnauld-de-la-periere-the-most-successful-submarine-commander-in-history/

g) http://www.encyclopedia-titanica.org/titanic-ships/carpathia.html

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Slečna Nepotopiteľná prežila aj koniec Titanicu

Slečna Nepotopiteľná prežila aj koniec Titanicu

Sesterské lode Olympic, Titanic a Britannic spája aj osoba Violet Jessopovej. Táto stevardka bola na palube všetkých troch parníkov pri vážnych nehodách a katastrofách, ktoré ich postihli. „Slečna Nepotopiteľná“ však všetky havárie prežila a zomrela až vo veku 83 rokov. celý článok

Olympic, Titanic a Britannic – nešťastné sestry

Olympic, Titanic a Britannic – nešťastné sestry

Hovorí sa, že história sa opakuje. V prípade Titanicu to platí trojnásobne. O jeho katastrofe počul asi každý, už menej ľudí však vie, že mal aj dve sesterské lode – Olympic a Britannic. A obe tiež zažili tragické nehody. celý článok

Džentlmeni na Titanicu nemali šancu prežiť

Džentlmeni na Titanicu nemali šancu prežiť

Benjamin Guggenheim vedel, že zomrie. Napriek tomu sa zachoval ako džentlmen. Postaral sa o to, aby sa ženy dostali do záchranného člna a potom s noblesou čakal na smrť v najlepšom obleku s cigarou a pohárikom brandy. celý článok

Svetová výstava Titanic

Svetová výstava Titanic

Na veľkolepej výstave sa návštevníci zoznámia nielen s osudmi legendárneho Titanicu a jeho pasažierov, ale taktiež s búrlivým obdobím technických objavov a spoločensko-politickou situáciou na začiatku 20. storočia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.