Tri brehy Dunaja

Publikované : 02.07.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2005

Historický román Tri brehy Dunaja uvádza čitateľa do prostredia Prešporka/Bratislavy v období obsadzovania územia Slovenska československým vojskom po skončení prvej svetovej vojny. Boj o mesto naznačuje komplikácie s identitou, morálkou, rozumom a citmi v tomto nepokojnom, no nielen pre našu históriu dôležitom období. Symbolické sú už ony zmeny mena mesta. Od Bratislavy si ale čitateľ odskočí aj do Prahy a Budapešti.

 

Kniha s 319 stranami pôsobí na svoj rozsah pomerne mohutne. Na prednej strane prebalu sa vyníma historické vyobrazenie dnešného Hviezdoslavovho námestia – pripomína čiernobielu fotografiu vyfarbenú anilínovými farbami. Samotný obal knihy pod ňou nesie rovnaký motív, tentoraz ale v zahmlených tónoch oranžovej.

Vyhneme sa úplne hodnoteniu umeleckej stránky a zápletky, čo je silne subjektívna vec. Iste nechceme kráčať v stopách kritika Latunského z Majstra a Margarétky, zvlášť keď ide o autorovu prvotinu. Prezradiť viac ale môžeme o pomerne netradičnej štruktúre práce, kde sú pre každé kľúčové obdobie (kapitoly) zoradené výpovede hlavných postáv (podkapitoly). Nejde však o typické zobrazenie udalostí očami rôznych postáv (á la Rashômon), pretože podkapitoly sú spojené akoby „filmovým strihom“, s výrazným posunom v čase, takže sa čitateľ musí po „warpovom“ skoku chvíľu orientovať. K zápletke teda podotkneme iba toľko, že rieši najmä večnú tému lásky (aj v trojuholníku) a pôsobí vďaka vnútorným úvahám postáv. Končí sa happyendom..., ale vlastne aj nie...

 

Tri národy, tri brehy

Ďalšiu rovinu vytvára etnicko-nacionálne zaradenie hlavných postáv a škály postáv v pozadí. Nie je ich priveľa, takže čitateľ nestráca prehľad. Nájdeme tu Slovákov (a Slovenky), Maďarov (i Maďarky), Čechov (a zasa Češky) – väčšinou vzdelaných, národne uvedomelých (pracujúcich pre dobro svojho národa), iné postavy prerastené trochou šovinizmu, násilia (a ovplyvniteľnosti), pragmatikov i rebelov. Nájdeme tu aj stereotypy o Slovákoch zo strany Maďarov (s. 54, 68, 183) či Čechov (s. 104, 201 – 203). Načrtnutý je tu aj problém čechoslovakizmu. Nemci ako ďalšia zložka obyvateľstva sú trochu zasunutí do úzadia. Uveriteľne je vykreslená oná uvedomelosť, hrdosť, liberalizmus a svetáctvo jednotlivých „národných“ postáv. Historický výsledok zmien v národnostnom zložení Bratislavy už poznáme.

Historická atmosféra

Nás ale zaujíma najmä historická atmosféra románu. Dnešné stvárnenie dôb minulých oproti zobrazeniu z minulého storočia zaostáva. Môžeme to dobre vidieť i na produkcii historických seriálov a filmov, vlastne ide o celosvetový trend. Od historickej vernosti, ktorá sa v prvom rade zakladá na atmosfére a preciťovaní postáv, sa tvorba, žiaľ, presúva iba do roviny akejsi maškarnej šou, síce s perfektnými kostýmami a kulisami, ale s absolútne vyprázdneným obsahom. Človek sa až diví, ako to tí súdruhovia a dekadentní kapitalisti robili a v čom bolo kúzlo uveriteľného ducha zobrazovania histórie. Určite to nebolo tým, že k nej mali o tých pár dekád rokov bližšie.

Pri takomto hodnotení krajných pólov spôsobu zobrazenia predstavuje Pavol Boroš „stredný prúd.“ Hoci pre jeho román sú historické udalosti hlavným hnacím motorom, podáva ich skôr na pozadí, v podobe detailov a maličkostí. Takýmto detailom je napr. zmienka o premietaní filmov v kine (s. 18). V Bratislave vskutku fungovalo kino Mladosť už od roku 1905. Prípadná faktografia je podávaná po kvapkách. V knihe teda nenájdeme žiadne „historické“ výklady udalostí, dátumy si čitateľ musí „odpočítať“ sám, rovnako nenájdeme pomôcku, kto je dobrý či zlý (alebo škaredý). Takto to chodí i v reálnom živote. Autor si šikovne pomáha záložným vysvetlením, že niektoré postavy nekonajú typicky, čím je možné ospravedlniť drobné vybočenia od dobovej mentality. Celkovo však početné odkazy budujú vcelku solídny obraz doby, trochu schizofrenicky opisovaný z viacerých pohľadov – slovenského, českého, maďarského a nemeckého. Využitie tejto mnohostrannosti je iba výhodou.

K pevne historicky zakotveným udalostiam patria boje (a prímeria) medzi československou armádou a maďarskými silami na Záhorí, príchod ministra Vavra Šrobára, prístup maďarských a nemeckých funkcionárov k novej mocenskej garnitúre, rabovačky, februárové nepokoje v Bratislave, navrátilec z ruského frontu – boľševik, predvečer vzniku Maďarskej republiky rád. Aj keď pre román to nie je podstatné, oveľa zásadnejšie bojové strety sa na Slovensku udiali práve mimo bratislavského regiónu (s. 49).

Niekde na pomedzí reality a umeleckej predstavivosti stoja úvahy postáv o vzniku nového štátu, o starých a nových poriadkoch. Pravdaže, práve takéto či podobné úvahy ľuďom tejto doby iste v hlavách vírili.

 

Zopár historických nedôsledností

Spomeňme však aj niekoľko historických nedôsledností. V prvom rade je to dôležitý vzťah medzi Slovenkou Hankou a Maďarom Sándorom. Existencii tohto vzťahu iste nemohol brániť nacionálny rozdiel, problém ale spočíva v sociálnom zaradení (s. 68). Sándor je totiž syn notára a Hanka – slúžka v tejto rodine. Ešte za prvej československej republiky by bol takýto vzťah problémom vinou pretrvávajúcej starej mentality. Nie je celkom reálne, že by panstvo pozývalo slúžku na kávu alebo na dišputy do honosných priestorov (s. 25, 64 – 66). Práve tu si autor vypomáha netypickou liberálnosťou a toleranciou rodiny, a tiež výnimočnosťou Hanky ako slúžky (s. 63) – takže iste, úplne nemožné to nebolo. Ale v žiadnom prípade ani bežné. Konečne, o osude slúžok a o „typickom“ prístupe nám autor referuje na viacerých miestach (s. 18, 34). V prípade vzťahu českej podnikateľskej dcérky a chudobného, no nadaného slovenského študenta študujúceho v Prahe je všetko v poriadku.

Ďalším bodom je tlmočenie pri rokovaniach o prímerí medzi československou a maďarskou delegáciou (s. 48). V knihe treba tlmočiť z nemčiny do maďarčiny (a naopak), pretože niektorí zástupcovia českej strany neovládali nemčinu (!). Akoby autor zabudol na zásadný fakt, že jednotným veliacim jazykom v armáde habsburskej monarchie bola nemčina, ktorú, okrem „vojenskej“ sady názvoslovia, všetci dôstojníci, pochopiteľne, zväčša ovládali.

 

Maďarský a slovenský šovinizmus

Je tu aj otázka maďarského národného šovinizmu v školskom prostredí. Načrtnutý je prípad, keď sa Michal ako najlepší futbalový útočník nemohol zúčastniť školského turnaja vo Viedni, pretože bol Slovák (s. 51), a potom, keď sa uchádzal o štúdium v Budapešti, mal si nechať pomaďarčiť meno (s. 57, 60). Napriek tomu, že sa v školách dialo všeličo, bola to skôr šikana a prepiatosť zo strany študentov (s. 50, 58 – 59) než nejaké skutočné vážne obmedzovanie slovenských študentov. Ak bol niekto obvinený z „panslavizmu“, na školách v Uhorsku nemohol študovať vôbec. Na druhej strane aj Slováci, ktorí formálne v Uhorsku neexistovali, boli braní ako normálni uhorskí študenti, teda museli zvládať komunikáciu v maďarčine i povinné „tančeky“ tej-ktorej školy. Ilustruje to aj nástup na vysokú školu prvej slovenskej lekárky Márie Bellovej a, konečne, prvé olympijské hry, kde monarchiu zastupoval aj Slovák Alojz Sokol (pre médiá jeho meno, pochopiteľne, pomaďarčili na Alajos Szokolyi). Výnimky a excesy však boli možné.

Otázka príslušnosti Prešporka/Bratislavy je zredukovaná na československo-maďarský problém. Nemecký faktor je v pozadí (s. 128), úplne ale chýba zmienka o iniciatíve vyhlásiť Bratislavu za slobodné mesto (ako Gdaňsk či Rijeku) s názvom Wilsonovo mesto či Wilsonov, aj keď išlo len o epizodickú záležitosť.

Na záver je možné iba skonštatovať, že recenzovanie historického románu je nevďačná vec, lebo pomer historickej presnosti a umeleckého vkladu si musí zhodnotiť sám čitateľ. Tak je to aj v tomto prípade. Musíme však dodať, že historické nezrovnalosti nemusia mať vplyv na čitateľský zážitok.

 

Peter Podolan

 

 

 

Pavol Boroš: Tri brehy Dunaja. Bratislava : Slovart 2013. 319 strán, tvrdá väzba. ISBN 978-80-556-1092-4.

 

 

 

Obrazová príloha: Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Mária Terézia a sakrálna architektúra v monarchii

Mária Terézia a sakrálna architektúra v monarchii

Koncom 18. storočia začalo byť zrejmé, že gréckokatolícke drevené chármy v habsburskej monarchii dosluhujú. Bolo potrebné ich vymeniť za moderné murované stavby. Mukačevský biskup Andrej Bačinský preto o pomoc požiadal priamo cisárovnú Máriu Teréziu. celý článok

Veľkoadmirál Raeder a jeho život

Veľkoadmirál Raeder a jeho život

„Vykonal som ako vojak svoju povinnosť, pretože som bol presvedčený, že tým najlepšie poslúžim nemeckému ľudu a vlasti, pre ktorých som žil a som kedykoľvek ochotný zomrieť.“ celý článok

Sovietske letkyne vo vojne

Sovietske letkyne vo vojne

Sovietsky zväz bol jedinou krajinou, ktorá počas druhej svetovej vojny organizovala a nasadila letecké bojové jednotky zložené zo žien – pilotiek. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.