Treska nad zlato

Publikované : 04.09.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 6024

Treska sa vo veľkej miere jedla už v stredoveku. Málokto však vie, že táto „rybička“ je zároveň dôležitým aspektom v rozvoji ekonomiky západného sveta. Nie, treska neplnila rybárom tri želania ako zlatá rybka. Ani nepatrí medzi kulinárske lahôdky. Prečo je teda taká dôležitá?


Po katastrofálnom 14. storočí, v ktorom rôzne faktory ako Malá doba ľadová, mor alebo príliš časté vojny priviedli západnú civilizáciu do hlbokej krízy, nastalo storočie, keď sme vstali z popola a vydali sa objavovať svet. Začala sa éra zámorských objavov, ktorá priniesla západnú dominanciu skoro celému svetu. Historici sa budú asi večne hádať, či sme svetu pomohli alebo, naopak, priviedli ho na pokraj záhuby.

Po porážke križiackych štátov na Blízkom východe a po nástupe Osmanskej ríše (v roku 1453 dobyli osmanskí Turci Konštantínopol, dnešný Istanbul) sa skomplikoval obchod s východom, odkiaľ po známej Hodvábnej ceste prúdili produkty Orientu do Európy.

Európania boli nútení hľadať nové obchodné cesty. Jednou z možností bolo plaviť sa na západ, a teda do Indie a Číny priplávať z východu. Nie, napriek dnešnej mylnej predstave, naši predkovia si nemysleli, že Zem je doska, nepochybovali o jej guľatosti.

Hľadanie nových obchodných ciest a odbytísk pre európsky tovar bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo sa odvážni muži (námorníctvo bolo v minulosti skôr doménou chlapov) vybrali na ďaleké plavby do neznáma. Samozrejme, nebol to jediný dôvod, nesmieme zabúdať napríklad na ideologické podnety, ku ktorým patrila legenda o ríši kňaza Jána ležiacej niekde medzi Indiou a Čínou.

Nastal jeden z hlavných problémov, ako uživiť posádky na ďalekých cestách. Naši predkovia však použili praktické riešenie, ktoré tu už bolo dávno – sušené alebo solené tresky.

 

Vikingovia a sušené tresky

Treska patrí k základným európskym potravinám už od rímskych čias, bola ideálnou potravou námorníkov a vojakov.

Medzi prvých „priaznivcov“ týchto rýb patrili divokí Vikingovia. Títo z polovice dobyvatelia, z druhej polovice obchodníci už skôr riešili problém, ako uživiť posádku lodí na ďalekých cestách. Riešením bola treska.

Vikingovia sa už pred stáročiami naučili chytať obrovské množstvo tresiek z otvorených člnov. Ryby vypitvali, rozrezali a potom v tisíckach vyvešali, aby schli v mrazivom severnom vzduchu. Kopy tresiek vyzerali ako drevené dosky, ktoré sa dali jednoducho uskladňovať. Po usušení sa ich mäso skladá až z 80 – 90 percent proteínov. Môžete si predstaviť, ako Vikingovia prežúvali tresky na rozbúrenom mori počas plavby.

Asi nie náhodou sa Vikingovia plavili z Nórska na Island, do Grónska a k pobrežiu Severnej Ameriky, čo sú presne oblasti výskytu tresky.

 

Ako cirkev pomohla „biznisu s morským hovädzím“

Pre obchod s treskou malo význam nariadenie katolíckej cirkvi, ktoré dovolilo jesť tresčie mäso počas pôstov. Kvalifikovala tieto ryby ako studenú potravu, pretože pochádzali z vody a na rozdiel od suchozemských zverov sa mohli konzumovať aj počas zákazu. Cirkev sa tak postarala o obrovský trh so solenou treskou a sleďmi. Pre ekonomiku prímorských oblastí to malo obrovský význam. Predstavte si, čo by dnes potravinárske firmy dali za to, že v niektoré dni roku by ste jedli len ich výrobky...

Obchod ovládli hlavne Baskovia zo severného Španielska. Mali k dispozícii bohaté soľné náleziská a v stredoveku si vyslúžili povesť ako lovci veľrýb. Vrhli sa však aj na obchod so solenou treskou, s ktorou obchodovali od Londýna po Paríž. Pôstny trh bolo treba nasýtiť. V 14. storočí už bola solená a sušená baskická treska, španielsky bacalao, zabehnutou „obchodnou značkou“ známou po celej Európe.

Rozvoj obchodu s treskou mal však ešte väčší vplyv, nie iba finančný. Treska prišla vhod práve v období zámorských objavov. Námorníci ju prezývali „morské hovädzie“, hoci pre nich nikdy nepredstavovala lahôdku a pred konzumáciou tieto ryby oplachovali pivom alebo muštom. Španieli a Portugalci ich používali, aby zásobili svoje lode plaviace sa do Nového sveta. Na ďaleké plavby bola treska ako zdroj potravy ideálna.

Baskické lode sa pri severoamerickom pobreží objavili len pár rokov potom, čo Krištof Kolumbus uskutočnil svoje objavy (15./16. storočie). Ako inak, objavili tam ďalšie loviská tresky. Lov týchto rýb pomohol uživiť prvé severoamerické kolónie. S trochou zveličenia by sme mohli povedať, že treska zachránila európske osídľovania Nového sveta.

Najväčšie loviská však boli v okolí Islandu, a to aj napriek zmene celosvetovej klímy. Odtiaľ začali Baskov vytláčať Bretónci, Nemci (hanzové, severonemecké mestá) a hlavne Angličania. Práve obyvatelia Britských ostrovov si začali uvedomovať význam tresky pre ich obchodné loďstvo a kolónie.

V islandských vodách začalo byť tesno (16. storočie), dokonca vzplanuli boje o „morské zlato“, skrátka, treska znamenala peniaze a zisky. Mnoho storočí bola chrbticou ekonomiky prímorských krajín. Na začiatku novoveku predstavovala treska 60 percent celosvetovo predaných rýb a v tomto trende sa pokračovalo skoro až do dnes.

V 20. storočí sa konečne objavili obmedzenia v love tresky, pretože jej stavy sa začali výrazne zmenšovať. Po stáročia bola dôležitým zdrojom pre západnú civilizáciu, preto by sme ho nemuseli úplne vyčerpať.

Zámorské plavby a osídlenie Ameriky by Európania možno uskutočnili aj tak, ale treska určite celý proces zjednodušila a pomohla mu. Bola dôležitou surovinou pri našom civilizačnom rozmachu. Spomeňte si na to, keď si nabudúce kúpite „dvadsať deka“ tresky v bufete.

 

Článok bol prevzatý z:

 

 

Mgr. Branislav Kovár vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte a v Guatemale. Robí na dizertačnej práci v Archeologickom ústave SAV. Momentálne pracuje pre HistoryWeb.sk. Pre portál www.jet.sk realizuje projekt o finančných dejinách.

 

Použitá literatúra

Arbman, H.: Vikingové. Praha 1969.

Fagan, B.: Malá doba ledová. Jak klima formovalo dějiny v letech 1300 – 1850. Praha 2007.

Kovár, B.: Pred Kolumbom v Amerike. Historická revue 11. 2010, 28 – 31.

Kurlansky, M.: Cod. A Biography of the Fish That Changed the World. New York 1997.

 

Internetové odkazy:

a)      http://www.jet.sk/news/view/nielen-zraloky-dokazu-menit-svet

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Jazyková redakcie: www.jet.sk

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Moslimskí Lipkovia bojovali za kresťanov

Moslimskí Lipkovia bojovali za kresťanov

Na pohraničí dnešného Poľska, Litvy a Bieloruska sídli síce nepočetná, ale kultúrne výrazne vyhranená menšina Tatárov, zvaných Lipkovia. Príslušníci tohto etnika sa hlásia k sunnitskému islamu, čo je v danej geografickej polohe absolútne nezvyčajné, no pre miestnych úplne normálne. celý článok

Ako si starí Bulhari hľadali novú vlasť?

Ako si starí Bulhari hľadali novú vlasť?

Vieme, že už od počiatkov písaných dejín si viaceré skupiny kmeňov uvedomovali spoločnú, resp. príbuznú identitu. Svedčí o tom fakt, že hovorili vzájomne zrozumiteľnými dialektmi, vychádzajúcimi zo spoločného protojazyka, a zdieľali rovnakú či podobnú mytológiu. Platí to aj pre etnogenézu Bulharov. celý článok

Púť normanského žoldniera

Púť normanského žoldniera

V priebehu 11. storočia boli normanskí žoldnieri jednými z najvyhľadávanejších a najoceňovanejších bojovníkov v Európe. Niektorí sa časom stali tak známymi, že sa ich mená a činy zachovali opísané v dobových prameňoch. celý článok

Bitka pri Rozhanovciach

Bitka pri Rozhanovciach

Dnes, 15. júna, ubehlo 705 rokov od vojenského víťazstva uhorského kráľa Karola I. nad odbojným šľachtickým rodom Omodejovcov, podporovaným Matúšom Čákom, pri dedine Rozhanovce ležiacej neďaleko Košíc. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.