Teroristov v Mogadišu zlikvidovalo nemecké komando

Publikované : 18.10.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 7390

18. október 1977 01:58 Mogadišo, Somálsko. Pot a zápach výkalov 86 pasažierov uneseného lietadla, päť dní spútaných dámskymi nylonovými pančuchami, prekrývali radostné výkriky ich únoscov. O 7 minút, po zásahu nemeckého komanda GSG 9, boli už traja zo štyroch únoscov mŕtvi. O 07:30 v celách jedného z najmodernejších väzení v Nemecku objavili stráže mŕtve telá Andreasa Baadera, Gudrun Ensslinovej a Jana-Carla Raspeho. O niekoľko hodín neskôr objavila polícia v kufri auta v lese neďaleko francúzskeho pohraničného mesta Mulhouse mŕtvolu 43 dní nezvestného Hansa-Martina Schleyera.

 

Ako spolu súvisí zajatecká dráma západonemeckého lietadla v Somálsku, smrť členov teroristickej skupiny Frakcie Červenej armády (Rote Armee Fraktion, RAF) v Nemecku a mŕtve telo priemyselníka v kufri AUDI 100 vo Francúzsku? A prečo toto obdobie spoločenského a politického napätia označujeme súhrnným pojmom Nemecká jeseň? Na zodpovedanie týchto otázok je potrebné vrátiť sa na začiatok (nielen nemeckých) „búrlivých“ 60. rokov 20. storočia.

 

Bez studenej vojny, atómových zbraní a konzumnej spoločnosti!

Výsledkom povojnového „babyboomu“ bolo bezprecedentné množstvo mládeže, ktorá pod vplyvom ideálov a myšlienok tzv. novej ľavice, túžila po väčšej slobode jedinca a snažila sa presadiť zmenu liberálno-de­mokratického kapitalistického systému na nový spoločenský poriadok bez studenej vojny, atómových zbraní a konzumnej spoločnosti. Extrémna miera násilia počas vojny v Alžírsku (1954 – 1962) a najmä vojny vo Vietname (1964 – 1975) sa stala pre revoltujúcu mládež a inteligenciu symbolom pokrytectva západných mocností, ktoré kvôli vlastnému blahobytu vykorisťovali rozvojové krajiny alebo ich po získaní nezávislosti nechali napospas autoritatívnym vládam.

Študentské protestné hnutie bolo síce medzinárodným fenoménom, no vývoj v Nemeckej spolkovej republike (NSR) bol predsa jedinečný. Určovala ho špecifická situácia po druhej svetovej vojne – vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou a s nedostatočným upevnením demokracie. Udalosti ako proces s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme (1961/1962) alebo frankfurtský proces s príslušníkmi dozorcov z SS v Osvienčime (1963) poukazovali na tragické dôsledky nepochopenia zodpovednosti občanov voči páchanému zlu. Z pohľadu nastupujúcej generácie sa autoritárska štruktúra spoločnosti a myslenia, ktorá bola jednou z podmienok nástupu nacizmu, nezmenila. Revoltujúca mládež sa bála, že vláda nacizmu sa kedykoľvek môže zopakovať.

 

Útok na Springerov koncern

Keď v apríli 1968 pravicový radikál troma výstrelmi zranil hviezdu študentského hnutia Rudiho Dutschkeho (1940 – 1979), naprieč celým západným Nemeckom sa zdvihla mimoriadna vlna násilného odporu. Jej hovorcom sa stala Ulrike Meinhofová (1939 – 1976), ľavicová novinárka a neskôr aktívna teroristka. Hlavným terčom sa stalo vydavateľstvo mediálneho magnáta Axela Springera, ktoré kontrolovalo viac než 70 % novín a časopisov v Berlíne, čo tvorilo takmer tretinu s ohľadom na celú NSR. Študentské hnutie bolo Springerovým bulvárnym plátkom Bild negatívne vyobrazované, a tak pod heslom „Strieľal aj Springer!“ zaútočilo približne 3 000 študentov molotovovými koktejlmi a kameňmi na centrálu vydavateľstva v Berlíne. Útok na Springerov koncern sa tradične chápe ako posun od pasívnej rezistencie k prvým formám násilia. Otázka práva používať násilie sa od tohto momentu stala podstatnou súčasťou ďalšej fázy protestného hnutia.

Strata Dutschkeho, represívne opatrenia štátu a nástup sociálnej demokracie (SPD) k moci však viedol k postupnému rozpadu hnutia. Väčšina účastníkov sa vrátila k bežnému občianskemu životu, niektorí odišli do Nepálu a Indie a pomerne veľká časť protestujúcich študentov sa pridala k Nemeckej komunistickej strane (Deutsche Kommunistische Partei, DKP). Zvyšok hnutia sa rozišiel do extrémnych ľavicových skupín, v ktorých podhubí postupne vznikali aj zárodky Frakcie Červenej armády, najznámejšej západonemeckej teroristickej organizácie.  

 

Frakcia Červenej armády

Za symbolický dátum vzniku RAF možno považovať 14. máj 1970, keď bol Andreas Baader za pomoci triku Ulriky Meinhofovej oslobodený z väzenia. Následne skupina odcestovala cez východoberlínske letisko Schönefeld do Jordánska na niekoľkomesačný vojenský výcvik vedený najsilnejšou skupinou Organizácie za oslobodenie Palestíny (PLO) Al-Fatah. Meinhofová, Baader, Ensslinová a Mahler spolu s ďalšími 16 sympatizantmi sa tu mali naučiť základy gerilového boja, ktorý bol síce v podmienkach európskeho mesta ťažko použiteľný, ale pre potreby RAF celkom dostačujúci. Podobný výcvik a finančnú podporu od palestínskych osloboditeľských organizácií získala väčšina polovojenských organizácií v západnej Európe. Cieľom bolo vytvoriť dojem organizovaného frontu proti Izraelu. Medzinárodná spolupráca teroristických organizácií sa však nemohla diať bez podpory východonemeckej a sovietskej tajnej služby.

V rokoch 1970 a 1971 mala RAF niekoľko desiatok členov a oriento­vala sa primárne na vykrádanie bánk a za­bezpečenie praktických potrieb, ako uby­tovanie, maskovanie či falošné doklady. V tomto období ešte časť verejnosti s akciami RAF sympatizovala. Svojou odhodlanosťou a nekompromisnosťou odkazovali na ideály niekdajšieho protestného hnutia, teda na odpor ku kapitalizmu a imperializmu. V mene týchto ideálov zaútočila RAF v máji 1972 na americké zá­kladne v západnom Nemecku. Bilancia tzv. májovej ofenzívy bola 11 bômb, 4 úmrtia a 74 zranených.

Aj napriek tomu, že stratégiou bolo útočiť na inštitúcie reprezentujúce americký imperializmus so snahou minimalizovať počet ľudských obetí, za obeť padli aj neamerické ciele. V súvislosti s týmito udalosťami odštar­tovala SRN ďalšiu rozsiahlu pátraciu akciu a koncom júla toho istého roku bolo jadro RAF vo väzení. Umiestnení boli vo väzení Stammheim pri Stuttgarte, ktoré bolo postavené špeciálne na súdny proces s RAF. Väzenie bolo špeciálne zabezpečené proti možnému vyslobodeniu vrtuľníkom či bombovým útokom. Bolo monitorované kamerami a chránené 400 ozbrojenými policajtmi.

Súdny proces proti Andreasovi Baaderovi, Gudrun Ensslinovej, Ulrike Meinhofovej a Janovi-Carlovi Raspemu sa začal 21. mája 1975. Obvinení boli súdení za 4 vraždy, 39 pokusov o vraždu, 6 bombových útokov a niekoľko bankových lúpeží. Proces bol sprevádzaný obrovským záujmom verejnosti, komplikovaný hladovkami jednotlivých väzňov a roztržkami nielen medzi samotnými členmi RAF, ale aj medzi obvinenými a sudcami. Sudca Weiss, rovnako ako aj Siegfried Buback, najvyšší prokurátor SRN a hlavný sudca v prípade RAF, boli bývalými členmi NSDAP. V priebehu procesu boli bežne označovaní za „fašistické svine“ či vítaní pozdravom „Heil!“.

Uväznením prvej generácie RAF (1970 – 1972) sa za­čala aktivita druhej generácie (1975 – 1982), ktorá zároveň patrila do obdobia najväčšieho nárastu ľavicového terorizmu druhej polovice minulého storočia. Kým cieľom prvej generácie bol boj proti imperializmu a vojne vo Vietname, cieľom druhej generácie, oveľa agresívnejšej vo svojich taktikách, bolo oslobodenie prvej generácie z väzenia. Tretia generácia (1982 – 1993) sa opäť prostredníctvom atentátov a únosov vysokopostavených funkcionárov NSR sústredila na boj proti kapitalizmu.  

 

Nemecká jeseň

Podvečer 5. septembra 1977 sa prestrelkou a únosom priemyselníka a prezidenta zväzu nemeckých zamestnávateľov Hansa-Martina Schleyera (1915 – 1977) začala 6-týždňov trvajúca dráma známa ako Nemecká jeseň. Pomenovanie pochádza z rovnomenného filmu z roku 1978 (Deutschland im Herbst). Taktika únosu vysokopostaveného funkcionára sa teroristom „osvedčila“ už v prípade politika CDU Petra Lorenza, ktorého vo februári 1975 teroristi vymenili za 5 členov RAF (išlo o radových členov). S rovnakou motiváciou požadovali teroristi prepustenie 10 členov RAF za Schleyera. Tentokrát však vláda odmietla vyhovieť akýmkoľvek požiadavkám teroristov. Zúfalé vedenie RAF vedelo, že je potrebné vytvoriť väčší tlak, preto Brigitte Mohnhauptová (*1949) a Peter-Juergen Boock (*1951) odcestovali do Iraku, kde im spriatelená organizácia Ľudový front za oslobodenie Palestíny (PFLP) ponúkla, že preukáže svoju vernosť spoločnému boju únosom lietadla spoločnosti Lufthansa.

Necelú hodinu po štarte Boeingu 737 „Landshut“ 13. októbra 1977 na pravidelnej linke Malorka – Frankfurt štvorica únoscov, dvaja muži a dve ženy, prinútila kapitána lietadla zmeniť kurz smerom na Rím. Ani jeden z únoscov nemal vtedy viac než 23 rokov. Vodcom komanda bol Zohair Youssif Akache, študent technickej školy, ktorý sa počas letu nechal oslovovať „Kapitán Martýr Mahmud“. Každý únosca bol vybavený dvomi zbraňami, štyrmi ručnými granátmi a 500 g plastickej trhaviny. Všetko príslušenstvo prepašovali cez laxnú letiskovú kontrolu na Malorke v kozmetických taškách a v špeciálne upravených dutých rádiách. Za oslobodenie rukojemníkov žiadali prepustenie 11 členov RAF, dvoch palestínskych teroristov väznených v Turecku a 15 miliónov dolárov. „Požadujeme prepustenie našich nemeckých súdruhov z väzenia. Kto bude odporovať, bude ihneď popravený!“ kričal anglicky na pasažierov Akache. Prvými obeťami mali byť židovskí cestujúci.

Nasledujúcich 5 dní lietadlo dotankovalo palivo na letiskách v Ríme, Larnake, Bahrajne, Dubaji a Adene. Niekoľko arabských krajín (Libanon, Sýria, Irak a Kuvajt) mu odmietlo povoliť pristátie. Počas vypätých vyjednávaní s nemeckou vládou náladový Akache oblieval cestujúcich alkoholom, aby „lepšie horeli“, v prípade, že bude nútený vyhodiť lietadlo do vzduchu. Popritom od riadiacej veže objednal tortu a šampanské pre letušku, ktorá práve v ten deň oslavovala 28. narodeniny a donútil všetkých pasažierov zaspievať Veľa šťastia, zdravia.

Po náročnom pristátí v jemenskom Adene 16. októbra dovolil Akache kapitánovi Jürgenovi Schumannovi vystúpiť z lietadla a skontrolovať stav motorov. Pilot sa vzdialil od lietadla a popri informáciách o stave lietadla podal osobne riadiacej veži informácie o počte teroristov a ich výzbroji. Po návrate do lietadla ho Akache pred zrakmi všetkých pasažierov v uličke lietadla popravil strelou do hlavy. Kancelár Schmidt pochopil, že už ďalej nemôže čakať.

Poslednou zastávkou Landshutu bolo Mogadišo. Nasledované špeciálnym lietadlom s tridsiatimi príslušníkmi nemeckej protiteroristickej jednotky GSG 9 tu pristálo skoro ráno 17. októbra. V tejto chvíli existovali už len tri možnosti: výmena teroristov z nemeckého väzenia za pasažierov lietadla, oslobodenie cestujúcich protiteroristickou jednotkou alebo naplnenie hrozieb únoscov o vyhodení lietadla do vzduchu. Nemecké vedenie si vybralo druhú možnosť.

 

Operácia Feuerzauber

Čas na prípravu riskantného oslobodenia rukojemníkov získali vyhlásením, že sú ochotní splniť podmienky únoscov a prepustiť teroristov RAF a PFLP. Zatiaľ čo riadiaca veža na veľkú radosť únoscov dohadovala detailné podmienky prepustenia, GSG 9 spolu s britskou elitnou jednotkou SAS a vtedajším somálskym prezidentom Mohammedom Siadom Barrem pripravovali útok na lietadlo. Celá záchranná operácia sa začala 18. októbra o 2:05, trvala sedem minút a do dejín vošla pod názvom Feuerzauber. Príslušníci GSG 9 odpálili núdzové dvere nad ľavým krídlom Boeingu, vtrhli do lietadla a zaútočili na teroristov. Dvoch zabili priamo na mieste, jeden zomrel pri prevoze do nemocnice. Niekoľko pasažierov utrpelo len drobné zranenia.

Operácia Feuerzauber síce býva označovaná za jeden z najúspešnejších prípadov v histórii záchrany rukojemníkov, no čoraz častejšie medializované spomienky vtedajších pasažierov hovoria o opaku. Ani jeden z nich nedostal finančné odškodnenie a nikdy im nebola ponúknutá ani základná psychologická pomoc. V priebehu nasledujúcich rokov boli západonemeckou vládou využívaní len na marketing úspešného boja proti terorizmu. Neobjasnená zatiaľ zostáva aj otázka finančnej „odmeny“ Somálska. Len nedávno bola odtajnená časť archívnych dokumentov, kde kancelár Schmidt rokoval so zástupcami Somálska, ako dodať v konflikte sa zmietajúcej krajine zbrane, tak aby to nebolo príliš nápadné. Výsledkom rokovaní bola finančná pomoc somálskemu hospodárstvu vo výške 76 miliónov nemeckých mariek, z ktorých tretina mala byť použitá „na nákup tovaru, ktorý bude Somálsko považovať za najpotrebnejší“.

Po nevydarenom únose lietadla pre otrasenú základňu RAF už nemalo zmysel držať nažive uneseného Schleyera. Popravili ho a oznámili polícii, že ho nájdu v kufri auta pri francúzskych hraniciach. Smrť zakladajúcich členov RAF v noci 18. októbra v najstráženejšom väzení Nemecka zostáva neobjasnená. Oficiálna verzia hovorí o samovražde po zistení, že plán s únosom lietadla zlyhal. V priebehu nasledujúcich rokov boli vo východnom bloku pozatýkaní hlavní organizátori Nemeckej jesene a odsúdení na doživotie, čím sa výrazne narušil chod a kontinuita hnutia. RAF oficiálne ukončila svoju činnosť osemstranovým listom z 20. apríla 1998 adresovaným agentúre Reuters. Téma útokov v roku 1977, ako aj činnosť celej RAF naďalej zostáva pre Nemecko veľmi citlivou témou. Bola najväčšou skúškou mladej nemeckej demokracie a dodnes zostáva „kostlivcom v skrini“ Spolkovej republiky Nemecko.

V súvislosti s činnosťou bolo v Nemecku obvinených 500 osôb a vynesených 26 doživotných rozsudkov. Reálne nebezpečenstvo, ktoré predstavovala činnosť RAF, teda nebolo také veľké, len polarizovaná spoločnosť reagovala oveľa citlivejšie. Prehnaná reakcia je však typickým prejavom fenoménu terorizmu, keď aj osoby s reálne nízkym potenciálom vedia vyvolať pocit nebezpečenstva, najmä prostredníctvom mediálnej pozornosti. Koniec koncov nie náhodou je terorizmus považovaný primárne za komunikačnú stratégiu.

 

Mgr. Martina BenčuríkováMgr. Martina Benčuríková vyštudovala históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v súčasnosti je internou doktorandkou na Oddelení najnovších dejín Historického ústavu SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá predovšetkým modernými nemeckými dejinami so zameraním na západonemecký ľavicový terorizmus. Počas štúdia absolvovala výskumné pobyty na Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove, Technische Unviersität v Chemnitzi a v Open Society Archives v Budapešti.

 

Použitá literatúra

Allertz, R.: Die RAF und das MfS. Fakten und Fiktionen. Berlin 2008.

Aust, S.: Der Baader-Meinhof-Komplex. München 1977.

Kraushaar, W. (ed.): Die RAF und der linke Terrorismus. Hamburg 2007.

Terhoeven, P.: Deutscher Herbst in Europa. München 2014.

Tolmein, O.: Vom deutschen Herbst zum 11. September. Die RAF, der Terrorismus und der Staat. Hamburg 2002.

 

 Filmy

Der Baader Meinhof Komplex (2008, r. U. Edel). Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=FanVI8-zlsA.

Mogadischu (2008, r. R.S. Richter). Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=rBCx-0TcOO0.

Deutschland im Herbst (1978, r. R. Fassbinder a i.). Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=HUFLt9e7PFY.

Der Baader Meinhof Komplex (2008, r. U. Edel). Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=FanVI8-zlsA.

Mogadischu (2008, r. R.S. Richter). Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=rBCx-0TcOO0.

Deutschland im Herbst (1978, r. R. Fassbinder a i.). Dostupné na internete:https://www.youtube.com/watch?v=HUFLt9e7PFY.

 

Obrazová príloha: wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Český maliar sa inšpiroval v Číne

Český maliar sa inšpiroval v Číne

Český maliar Jaroslav Provazník toho za svoj relatívne krátky život zažil naozaj dosť. Asi najzaujímavejšou epizódou bol jeho pobyt v Číne, z ktorého potom čerpal inšpiráciu vo svojej umeleckej tvorbe. celý článok

„Stretne sa Rus, Američan a Slovák v lietadle...“

„Stretne sa Rus, Američan a Slovák v lietadle...“

Rádio Slobodná Európa, financované aj z fondov americkej CIA, zbieralo a vysielalo i vtipy, ktoré boli v tom čase v krajinách východného bloku populárne. Výber najlepších z nich z obdobia rokov 1962 až 1970 vám teraz prinášame. celý článok

Psia známka zacelila rany po 63 rokoch

Psia známka zacelila rany po 63 rokoch

William Bernice Clark patril medzi tých Američanov, ktorých životná púť sa 6. júna 1944 skončila na pobreží Normandie. Jeho rodina nemala šancu sa s ním naposledy rozlúčiť. Až 63 rokov po jeho smrti sa im niečo po Clarkovi vrátilo. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.