Tajomník Alexandra Veľkého

Publikované : 12.04.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2947

Eumenes z Kardie nepatrí medzi známe historické osobnosti. Napriek tomu sa zúčastnil prelomových udalostí. Ako tajomník Alexandra Veľkého s ním precestoval skoro celý vtedy známy svet. Jeho hviezdna chvíľa však prišla až po smrti veľkého dobyvateľa. Následné dianie totiž môžeme s trochou preháňania prirovnať k deju populárneho seriálu Hra o tróny, plného nejednoznačných a ambicióznych postáv, intríg, bojov a vrážd.

 

Maľba macedónskych žoldnierov, ktorí boli dôležitou súčasťou expanzieEumenov život poznáme z diela gréckeho historika Plutarcha. Vo svojich paralelných životopisoch pripojil Plutarchos k Eumenovi rímskeho veliteľa Sertoria. Spájalo ich, že obaja museli utiecť z vlasti a slávu a moc dosiahli medzi cudzími národmi.

Eumenes sa narodil roku 362 pred Kr., bol teda o šesť rokov starší ako Alexander Veľký. Jeho rodiskom bol trácky Chersonesos, konkrétne hlavné mesto tohto kraja Kardia. Už v mladom veku si ho všimol kráľ Filip Macedónsky, ktorý z neho urobil svojho tajomníka. Vplyvná funkcia a fakt, že bol Grék, a nie Macedónec, voči nemu vyvolávali závisť a odpor miestnej aristokracie. Počas sporov medzi Filipom a jeho synom, ktoré vyvrcholili Alexandrovým dočasným odchodom k strýkovi do Epiru, Eumenes úspešne manévroval tak, že sa mu podarilo zachovať si dôveru oboch. Pri Alexandrovej výprave na východ bol nielen jeho sekretárom, ale aj jedným z veliteľov jazdy. Jeho pozícia však závisela len od vôle panovníka, pretože s mnohými členmi tradičnej macedónskej aristokracie mal problémy.

Eumenovým dlhodobým nepriateľom bol Antipatros, ktorého Alexander pred odchodom na perzskú výpravu poveril správou Macedónie a Grécka. História ich nevraživosti siahala ešte do Eumenovho detstva. Vtedy moc v jeho rodnom meste uchopil tyran podporovaný Antipatrom, Eumenov otec zomrel a mladý Eumenes musel z domoviny utiecť. Spory mal aj s kráľovým obľúbencom a údajným milencom Héfaistiónom. Keď Héfaistión pridelil flautistovi Euiovi dom, ktorý mal patriť Eumenovi, tajomník urobil scénu pred samotným Alexandrom, a kričal, či má tiež odhodiť zbrane a radšej vypiskovať v tragédiách. Po Héfaistionóvej náhlej smrti sa tak Eumenes dostal do nebezpečenstva, lebo Alexander mu vyhadzoval na oči predošlé nezhody s jeho favoritom. Tajomník bol však šikovný a podarilo sa mu kráľa uchlácholiť tak, že navrhoval pocty, ktorých sa malo mŕtvemu dostať, a štedro venoval peniaze na stavbu Héfaistiónovej mohyly. Na druhej strane bol Eumenovým blízkym priateľom Krateros, jeden z najuznávanejších Alexandrových veliteľov.

Eumenes mal konflikt s kráľovým milencom HéfaistiónomEumenes vďačil za celú svoju kariéru Filipovej a Alexandrovej priazni. Preto prekvapí príhoda, ktorú Plutarchos spomína. Alexander mal prázdnu pokladnicu a žiadal od svojich priateľov finančnú výpomoc. Od Eumena si pýtal tristo talentov, ale ten mu dal len sto, a tvrdil, že aj tieto pozháňal len s ťažkosťami. Kráľ mu chudobný príspevok nevyčítal, ba dokonca ho ani neprijal. Vedel však, že jeho tajomník má omnoho väčší majetok a rozhodol sa ho dobehnúť. Rozkázal otrokom, aby potajomky zapálili Eumenov stan. Tak by ho mohol pristihnúť pri čine, keď sa budú ukryté peniaze vynášať von. Stan však zhorel veľmi rýchlo a Alexandra veľmi mrzelo, že požiar zničil nielen majetok, ale aj všetky písomnosti. Napriek tomu našli ešte vyše tisíc talentov roztaveného striebra a zlata. Alexander si však z neho nič nevzal.

Navzdory mrzutej príhode s peniazmi uznal Alexander tajomníka za hodného, aby sa priženil do jeho rodiny. Macedónsky kráľ si totiž v Ázii vzal ako prvú manželku Barsine. Jej sestru Apamu dal budúcemu egyptskému faraónovi Ptolemaiovi a druhú sestru Artónu práve Eumenovi.

Situácia v Alexandrovej ríši krátko po jeho smrti

Boj o udržanie ríše

Po Alexandrovej smrti v júni roku 323 pred Kr. v Babylone nastali vo vojsku, ktoré malo podľa macedónskej tradície vyhlásiť nového kráľa, spory. Ani po vyše dvetisíc rokoch nevieme, koho chcel za svojho nástupcu samotný Alexander. Jeho posledné slová boli totiž nezreteľné. Na otázku, komu zanecháva svoju ríšu, odpovedal podľa Diodora slovami tôi kratistôi, čiže „najsilnejšiemu“. Niektorí tvrdili, že v skutočnosti povedal „Kraterovi“, ktorý sa však v danom čase nenachádzal v Babylone. Podľa Arriána a Plutarcha však mladý vládca už nebol schopný reči.

Okamžite sa vytvorili dve mocenské skupiny. Jednou bola skupina jazdcov na čele s Perdikkom, ktorý bol jedným zo siedmich somathophylaxov (Alexandrových telesných strážcov), a tiež veliteľom elitnej jednotky hetairov. Práve jemu Alexander na smrteľnej posteli odovzdal svoj pečatný prsteň, čím ho označil za vykonávateľa poslednej vôle. Jazdci tvrdili, že treba počkať, kým tehotná Alexandrova manželka Roxana porodí. Ak bude dieťaťom syn (čo sa aj stalo), stane sa kráľom. Proti sa však postavili pešiaci, ktorých viedol Meleagros. Tí chceli, aby bol za kráľa zvolený Filip Arrhidaeus, starší nevlastný brat Alexandra Veľkého. Filip bol však duševne zaostalý, údajne vinou jedu, ktorý mu dala vypiť Alexandrova matka Olympias.

Mozaika na ktorej Alexander bojuje spolu s Kraterom proti levoviMedzi obidvomi skupinami došlo ku konfrontácii, pričom Meleagros sa pokúsil Perdikka zabiť. Jazdci následne demonštratívne opustili Babylon a utáborili sa neďaleko mesta. Kompromis nakoniec sprostredkoval práve Eumenes, ktorý zostal v Babylone. Podľa dohody mali Alexandrov ešte nenarodený syn a Filip Arrhidaeus vládnuť spoločne. Perdikkas sa však dohodol s kráľom Filipom. Na zmierovacej prehliadke vojska pred bránami mesta kráľ nečakane žiadal potrestanie buričov. Tristo vodcov pešiakov bolo na mieste popravených udupaním bojovými slonmi. Meleagros sa ukryl v chráme, tam ho však zavraždili Perdikkovi agenti.

Perdikkas následne predsedal takzvanému Babylonskému rozdeleniu ríše. On sám mal ako regent zostať v Babylone a pomáhať obom kráľom. Jeho zástupcom v Európe, vrátane Macedónie, sa mal byť Antipatros, ktorý toto územie spravoval už od Alexandrovho odchodu na východ pred vyše desiatimi rokmi. Antipatrovi mal pomáhať populárny Krateros, ktorý získal titul strážcu kráľovskej rodiny a v tom čase viedol vojsko veteránov, ktoré sa po prepustení zo služby vracalo domov do Macedónie. Ptolemaios sa stal satrapom Egypta, Eumenes získal Kapadóciu a Paflagóniu.

Vo vojnách sa použili aj bojové slonyPo správe o Alexandrovej smrti vypuklo v Grécku povstanie, ktoré viedli Atény. Na pomoc obliehanému Antipatrovi vyrazil z Malej Ázie Krateros. V rovnakom čase mal Eumenes problém, pretože jemu pridelené územia ešte neboli dobyté. Perdikkas preto prikázal Antigonovi a Leonnatovi, aby vytiahli spolu s Eumenom a tieto satrapie dobyli. Antigonos však rozkaz ignoroval a Leonnatos sa snažil Eumena presvedčiť, aby sa pridal k jeho vlastnému plánu. Leonnatos, oslovený Alexandrovou matkou Olympiadou, mal v úmysle prejsť s vojskom do Európy, zmocniť sa Macedónie, vziať si za ženu Alexandrovu sestru Kleopatru a už ako kráľ sa zbaviť Antipatra. Eumenes mal síce s Antipatrom nepriateľské vzťahy, k riskantnému plánu sa však nepridal a radšej sa vrátil do Babylonu. Leonnatos tak prešiel cez Hellespont sám, no padol v bitke proti Aténčanom. Regent nakoniec vytiahol s kráľovským vojskom do Kapadócie osobne a po víťazstve tu zanechal Eumena ako satrapu.

Do hry o moc sa zapojila aj Cynane, Alexandrova nevlastná sestra. Pokúsila sa vydať svoju dcéru Eurydiku za kráľa Filipa. Keď sa o tom regent dozvedel, dal Cynane zavraždiť. To však vyvolalo pobúrenie a Perdikkas musel ich manželstvo povoliť.

Centrum Alexandrovej ríše – BabylonRegent však mal vlastné ambiciózne plány. Víťazstvo v Kapadócii zvýšilo jeho prestíž. Chcel to využiť a za manželku si zobrať už spomínanú Kleopatru. Dôležitým tromfom v boji o moc bolo aj zabalzamované Alexandrovo telo. Perdikkas plánoval sprevádzať pohrebný voz s mŕtvym kráľom do Macedónie spolu s Kleopatrou. Pokiaľ by sa mu to podarilo, bolo veľmi pravdepodobné, že by sa so súhlasom armády stal kráľom a Alexandrovým nástupcom. Osud však jeho plánom neprial. Veliteľ pohrebného sprievodu regenta zradil a odviezol kráľov sarkofág k Ptolemaiovi do Egypta. Zároveň Antigonos, ktorý sa dozvedel o Perdikkových ambicióznych plánoch, ušiel k Antipatrovi a Kraterovi. Takto sa proti regentovi vytvorila nebezpečná koalícia.

Perdikkas s väčšinou armády vytiahol proti Ptolemaiovi, a Eumenovi zveril kľúčovú úlohu – obranu pred útokom z Európy. Antipatros a Krateros prekročili Dardanely a rozdelili sa. Antipatros tiahol smerom na juh a Krateros proti Eumenovi. Bývalý Alexandrov tajomník čelil mimoriadne ťažkej úlohe, pretože musel nepriateľa poraziť bez toho, aby jeho muži vedeli, proti komu bojujú. Pokiaľ by sa totiž Macedónci pod jeho velením dozvedeli, kto proti nim stojí, hneď by prešli na stranu protivníkov. Eumenes preto rozmiestnil svoje vojsko tak, aby proti Kraterovi stála kapadócka jazda, a hneď zavelil k útoku. Osobne viedol svojich mužov a v boji cielene vyhľadal starého nepriateľa Neoptolema. Prvá bitka medzi Antigonom a Eumenom pri Paraceitene dopadla nerozhodneNeoptolemos bol obávaný bojovník, hetairos a prvý muž, ktorý v roku 332 pred Kr. prekročil múr Gazy, bránenej Peržanmi. Medzi Eumenom a Neoptolemom došlo k zúrivému osobnému súboju, v ktorom Eumenes protivníka zabil. Medzitým padol aj Krateros a nepriatelia sa rozpŕchli. Eumenes oplakal Kraterovu smrť nielen preto, že stratil bývalého priateľa, ale aj preto, že si uvedomoval, že smrť obľúbeného veliteľa mu Macedónci nikdy neodpustia.

Eumenes síce dosiahol krásne víťazstvo, Perdikkovi sa však v Egypte nedarilo. Pri neúspešnom pokuse prekročiť Níl utrpelo jeho vojsko veľké straty. Kým dorazila správa o Eumenovom víťazstve, neobľúbeného regenta v jeho stane zavraždili vlastní dôstojníci.

 

Posledný ochranca kráľovskej rodiny

Následne došlo v Triparadise v Sýrii k novému rozdeleniu ríše. Regentstvo ponúkli Ptolemaiovi, ten ho však odmietol, uprednostniac istotu (vládu v Egypte) pred neistým pokusom získať všetko. Regentom sa tak stal starý Antipatros. Eumenes bol vyhlásený za nepriateľa a Antigonos bol poverený jeho likvidáciou.

Grécky veliteľ po porážke v otvorenej bitke ustúpil do pevnosti Nora vo vnútrozemí Malej Ázie. Tu vydržal v obkľúčení vyše roka, potom sa situácia znovu zmenila. Antipatros zomrel a svoj úrad regenta neodkázal synovi Kassandrovi, ale priateľovi Polyperchontovi. Keď sa to Antigonos dozvedel, dohodol sa s Eumenom a dal si od neho odprisahať vernosť. Eumenes bol prepustený z pevnosti a stal sa jedným z Antigonových podriadených. Kassandros však fakt, že sa nestal regentom, neprijal a spojil sa s Ptolemaiom a Antigonom.

Eumenes mal nasledovať Antigona, napriek tomu od neho odskočil a uzavrel spojenectvo s Olympiadou a Polyperchontom. Olympias sa zmocnila Macedónie a dala popraviť kráľa Filipa a jeho ženu. Kassandros sa však v roku 316 pred Kr. víťazne vrátil, Olympias zajal a odovzdal príbuzným jej obetí, ktorí ju ukameňovali. Eumenes medzitým pred presilou Antigonovej armády ustupoval zo Sýrie smerom na východ. Pridali sa k nemu niektorí východní satrapovia, ako napríklad Peukestas. Ich lojalita však bola pochybná. Prvá bitka medzi Antigonom a Eumenom pri Paraceitene dopadla nerozhodne. Eumenovou elitnou silou bola jednotka tzv. strieborných štítov, teda vojakov, ktorí slúžili ešte pod kráľom Filipom Macedónskym pred vyše dvadsiatimi rokmi. Aj najmladší z nich už síce dosiahli 60 rokov, napriek tomu z nich skúsenosti robili neporaziteľnú silu.

Eumenovou elitnou silou boli strieborné štíty – veteráni bojov (Maľba: J. Shumate)K druhej bitke došlo v Gabiene na území dnešného Iránu. Strieborné štíty opäť rozprášili nepriateľskú pechotu, ale Antigonovej jazde sa podarilo obsadiť Eumenov tábor. Bitka síce dopadla nerozhodne, ale Strieborné štíty stratili pri dobytí tábora svoje rodiny a všetku korisť, ktorú nazhromaždili za niekoľko desiatok rokov. Rozhodli sa teda vymeniť svojho veliteľa za rodiny a majetok. Takto bol Eumenes vydaný svojmu nepriateľovi. Antigonos chvíľu zvažoval, čo má so zajatým protivníkom urobiť. Niektorí, medzi nimi jeho syn Demetrios, sa prihovárali za zajatcov život. Eumenes bol však príliš nebezpečný, než aby ostal na žive. Navyše Antigonovi vlastní vojaci žiadali smrť muža, ktorý im spôsobil toľko útrap. Antigonos teda prikázal nedávať mu potravu. Za niekoľko dní, keď sa vojsko dalo na pochod, prišiel za Eumenom vrah a uškrtil ho.

Strieborným štítom sa však zrada nevyplatila. Antigonos im pre ich zradnosť nedôveroval a poslal ich ďaleko na východ, do satrapie Arachózie. Jej správcovi prikázal, aby ich po niekoľkých vysielal na nebezpečné vojenské akcie a takto sa ich čo najrýchlejšie zbavil.

Eumenovo telo bolo vydané jeho priateľom, aby ho s úctou spálili, jeho popol v striebornej urne odovzdali Eumenovej žene a deťom. V Eumenovi zahynul najvýznamnejší podporovateľ Alexandrovej rodiny, a tým aj jednoty ríše. V priebehu niekoľkých rokov bol zvyšok macedónskej kráľovskej rodiny kompletne vyvraždený a najväčšia ríša, akú svet dovtedy videl, sa rozpadla v neustálych bojoch ctižiadostivých veliteľov.

 

Mgr. Adam Rada

 

Mgr. Adam Rada vyštudoval odbor história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa dejinami rímskeho principátu, hlavne obdobím vlády júliovsko-klaudiovskej dynastie.

 

 

Použité pramene:

Plutarchos: Životopisy slávnych Grékov a Rimanov. Bratislava 2008.

Diodorus Siculus: The Library of History. Dostupné na internete: http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Diodorus_Siculus/18C*.html.

 

Použitá literatúra:

Anason, E. M. : Eumenes of Cardia: A Greek among Macedonians. Leiden 2004.

Waterfield, R.: Dividing the Spoils – The War for Alexander the Great’s Empire. New York 2011.

 

Obrazová príloha: johnnyshumate.com, weaponsandwarfare.com, Warner BrosIntermedia FilmsPacifica Film, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kedy sa začala používať nula?

Kedy sa začala používať nula?

Rok 2017 sa zatiaľ ukazuje ako obzvlášť plodný pre tých, ktorí sa venujú dejinám matematiky. V septembri médiami zarezonovala správa o tom, že v Bodleyovej knižnici (Bodleian Library) v Oxforde bol objavený najstarší doklad moderného symbolu nula. Čím je tento objav výnimočný a významný? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.