Tá prekliata skala

Publikované : 07.04.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2910

Malta, malý ostrov (316 km²) uprostred Stredozemného mora, v súčasnosti najmenší členský štát Európskej únie, má vďaka svojej strategickej polohe bohatú a pohnutú históriu. Z márnej snahy o jeho dobytie vyplynuli neraz dôsledky dejinného významu. Nielen počas druhej svetovej vojny, keď ako britská „nepotopiteľná lietadlová loď“ zohrala kľúčovú úlohu v bitke o Stredomorie a severnú Afriku, ale aj o takmer štyri storočia skôr, keď sa rytierskemu rádu johanitov podarilo odraziť „Veľké obliehanie“ mnohonásobne silnejšou osmanskou armádou.

 

 Polozabudnuté vojny je názov edície českého vydavateľstva Epocha, ktorá má ambíciu priblížiť svojim čitateľom viac i menej známe vojenské konflikty v dejinách ľudstva. Edícia ponúka v širokom zábere pohľad na zdanlivo polozabudnuté vojny a osobnosti s nimi spojené, a to nielen z hľadiska vojensko-historického, ale aj politického a spoločenského. Jedným z najnovších titulov v už pomerne bohatej edícii je kniha Luboša Tarabu o obliehaní Malty v roku 1565 s príznačným názvom „Ta zatracená skála“.

Luboš Taraba je skúsený autor literatúry faktu. Jeho prvá kniha vyšla už v roku 1990 (o Charlesovi de Gaullovi), nasledovali monografie o Mussolinim a Talleyrandovi, o bitke pri Waterloo i o Viedenskom kongrese. Zoširoka sa venoval vojenským konfliktom 19. storočia – Divná válka (2006) je venovaná francúzsko-pruskej vojne z rokov 1870 – 1871, už vo vydavateľstve Epocha mu vyšla trojica kníh o vojnách za oslobodenie Talianska a rok pred knihou o obliehaní Malty tematicky blízka monografia o bitke pri Lepante (r. 1571), na ktorú sa bližšie pozrieme v ďalšej recenzii.

Ako vyplýva z tohto  výpočtu kníh a poradia ich vydania, postupuje autor zväčša zľahka a paradoxne v opačnom chronologickom poradí – stále hlbšie do minulosti. Našťastie to neplatí pre historické rozprávanie v jeho knihách samotných, inak by to mohol byť pekný zmätok. A Ľuboš Taraba rozprávať históriu naozaj vie. Bez vážnejších výhrad možno tiež súhlasiť s tvrdením uvedeným na obálke, že autorove knihy sú písané „ľahkým a čítavým“ štýlom, zároveň však s rešpektom k historickým faktom, pričom je všetko pekne skĺbené do celku prístupného aj nezasvätenému čitateľovi.

Príchod tureckých vojsk (Maľba: M. Pérez)

Non aes sed fides

Nie kov, ale dôvera. V priebehu obliehania dal johanitský veľmajster de la Valette, ktorý velil obrane ostrova, raziť drobné medené mince s týmto nápisom. A bola to dôvera vo vlastné sily, a nakoniec vo vytúženú pomoc španielskeho kráľa, ktorá na poslednú chvíľu pomohla udržať Maltu v kresťanských rukách a prekazila tak osmanské plány na inváziu do Itálie a chúťky na dobytie srdca kresťanského sveta – večného a svätého mesta Rím. Úspešná obrana Malty sa tak môže smelo porovnávať s podobne úspešnou a v dôsledkoch rozhodujúcou obranou Viedne pred osmanským náporom v roku 1529 (a i neskôr v roku 1683). Ak by jedna alebo druhá obrana zlyhala, ktovie, kde by sa nakoniec osmanský postup zastavil. Možno až na brehoch Atlantiku.

Luboš Taraba obranu tej prekliatej skaly podrobne sleduje a do detailu popisuje od začiatku do konca. Svoje rozprávanie zároveň zasadzuje do širších súvislostí. Na začiatku čitateľa oboznamuje aj s príčinami a s dôvodmi, ktoré k obliehaniu viedli, ako aj s dôležitými udalosťami, ktoré mu predchádzali. Živo a plasticky podáva priebeh bojových operácií. Viac i menej významní protagonisti z jednej i z druhej strany doslova ožívajú i kruto umierajú pred zrakom čitateľa. Obliehanie Malty (Maľba: M. Pérez)Príbehy a osudy mnohých z nich sú také zaujímavé, že by si zaslúžili vlastnú knihu alebo dobrodružný román. Všetko to výborne dopĺňa množstvo dobových obrazových reprodukcií a prehľadných máp, ktoré pomáhajú čitateľovi dostať sa „do obrazu“ a zorientovať sa v miestach deja. Samozrejmosťou je ordre de bataille (zoznam a štruktúra bojujúcich strán), prehľadná chronológia a výber literatúry a prameňov.

Bola to Alahova vôľa, ako znie názov poslednej kapitoly, že Malta nepadla do osmanských rúk a nestala sa strategickou základňou pre ich ďalší postup do Európy? Možno. V každom prípade to bola zásluha niekoľkých stoviek rytierov Rádu svätého Jána Jeruzalemského, ktorý v súčasnosti poznáme ako Maltézsky rád, asi tisícky španielskych a talianskych žoldnierov a niekoľkých tisícok maltských dobrovoľníkov, ktorí dokázali brániť ten kúsok skaly uprostred Stredozemného mora od 18. mája do 11. septembra 1565. V ten posledný deň španielska expedičná armáda („grande soccorso“ – veľká pomoc), ktorá pár dní predtým dorazila na ostrov, porazila Osmanov a prinútila ich opustiť Maltu. Veľké obliehanie sa skončilo a už sa nikdy nezopakovalo. Práve naopak, osmanská námorná moc mala byť už o pár rokov nato podrobená smrtiacej skúške v poslednej veľkej námornej bitke veslových galér pri Lepante.

 

Roman Mocpajchel

 

Luboš Taraba: Ta zatracená skála. Obléhaní Malty 1565. Praha : Epocha 2016. 1. vydanie. 280 strán. ISBN 978-80-7557-031-4.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Swingom proti nacizmu

Swingom proti nacizmu

Swingová hudba sa pre značnú časť českej mládeže stala nielen generačným výrazom, ale tiež príležitosťou demonštrovať nesúhlas s nacistickou ideológiou a politikou. celý článok

Vlk a dýka – notár Barbarič na stope zločinu

Vlk a dýka – notár Barbarič na stope zločinu

„,Pán notár! Môžem na slovíčko?ʻ Zamrzol som s nohou na prvom schode a vyletel túžobným pohľadom ku dverám radnice. Čo ako mi bolo nebárs po kartárskom večere a nasledujúcej oslave (patričnej živelnej)... celý článok

Príbeh muža, ktorého nezlomili

Príbeh muža, ktorého nezlomili

Silvester Krčméry, lekár a človek svojej doby. Človek, ktorý celý svoj život veril v pravdu a v spravodlivosť. V tú pravdu a spravodlivosť, bez ktorej nemôže existovať zdravá ľudská spoločnosť. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.