Súmrak bohov vikingského sveta – Ragnarok

Publikované : 14.02.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 9471

Konce sveta sú v móde prinajmenšom od stredoveku. Očakávali ich celé cirkvi, neskôr sekty a nakoniec prinajmenšom bulvár. Keď došli osvedčené „dôkazy“ kresťanského ponímania konca sveta – Apokalypsa a starozákonné proroctvá –, vynorili sa ďalší proroci – z nich najznámejší je Nostradamus –, ktorých predpovede sa stáročiami vypracovali na osvedčené a nespochybňované autority. Boli analyzované, porovnávané s dejinnými udalosťami a s nesporným výrokom, že „je to tak“ a koniec sveta bude v najbližšej budúcnosti. Nejeden „odborník“ na tom dobre zarobil, lebo konšpirácie vždy boli a budú žiadaným tovarom.

 

Najneskôr od druhej polovice 20. storočia sa k tomuto „blbnutiu na kvadrát“ (slovami Haškovho Švejka) pridali aj koncepcie koncov sveta z iných kultúr. A tak sa prepočítavali rozmery pyramíd, hľadala sa Atlantída, premiešavalo a prekrucovalo sa, čo sa dalo aj nedalo. Celý tento apokalyptický cirkus úspešne pokračuje dodnes. Pred čosi vyše rokom sme prežili koniec sveta ohlasovaný mayským kalendárom, tento rok sa na nás valí pohroma zo severu. Využívam teda zostávajúci čas, aby sme si o tom konci povedali niečo viac...

Vikingovia vstúpili na scénu histórie koncom 8. storočia a strhli na seba pozornosť dobových kronikárov v západnej Európe, ktorí ich pokladali za trest Boží. Okrem pľundrovania západnej Európy a Stredomoria však patrili k najlepším navigátorom a moreplavcom svojej doby. Kolonizovali ostrovy v Severnom mori, dostali sa aj na Island a do Grónska a dokázateľne boli prví Európania na americkom kontinente. Východným smerom sa po ruských riekach doplavili až do Čierneho a Kaspického mora a podieľali sa na vzniku Kyjevskej Rusi.

 

Vikingské náboženstvo

Doklady o vikingskom náboženstve sa nám dochovali v rôznych formách. Vikingovia vylepšili a používali runové písmo (tzv. mladší futhark), ale písali ním len krátke texty na náhrobky, zbrane alebo šperky. Zo súdobých správ máme historické správy od západoeurópskych a arabských autorov (napr. Adam z Brém, Ibn Fadlan).

Najcennejším prameňom tak ostávajú písomné pamiatky z povikingského obdobia. Ide o rodové ságy, z ktorých niektoré obsahom siahajú stáročia do minulosti (niektoré až do doby rímskej) a zbierky skaldských básní, známych ako Edda.

Eddická mytológia však v sebe nesie isté riziko skreslenia pôvodnej viery kresťanským pohľadom na svet, preto k nej treba pristupovať s istou opatrnosťou. Ostatne, kontinentálni Germáni prichádzali do kontaktu s kresťanstvom prostredníctvom Rimanov a kresťanstvo mohlo mať už vtedy istý vplyv aj na Škandinávcov. Veľa Vikingov sa zoznámilo s kresťanstvom počas ich historickej expanzie a mnohí z nich sa aj dávali, aspoň načas, z politických dôvodov pokrstiť, čo takisto mohlo ovplyvniť a obohatiť ich náboženské predstavy.

Ich náboženstvo sa navyše stykom s iným prostredím aj vyvíjalo. Od prostého pohanstva zo začiatku vikingskej éry, o ktorom veľa nevieme, k chrámovému pohanstvu zo záveru tohto obdobia. Chrámové pohanstvo (stretávame sa s ním v tomto období aj u Slovanov) bolo organizovaným vymedzením sa voči kresťanstvu, pričom napodobňovalo niektoré jeho prvky.

Svet ľudí a bohov, ktorý má zaniknúť, má krehkú štruktúru. Jeho geografia je hmlistá, niekedy je svet bohov Ásgard, kde žijú božské rody Ásov a Vanov, oddelený od sveta ľudí a dá sa doň dostať po dúhovom moste. V ságe o Ynglingoch ho jej autor umiestňuje niekde do blízkosti Tróje (tu ide vyložene o cudzí vplyv).  Os sveta tvorí mohutný strom – jaseň Yggdrasil, ktorého konáre a korene siahajú do iných svetov (najmä Jotunheim – svet ľadových, a Múspellheim – svet ohnivých obrov, a ríša smrti Hel, kde vládla Lokiho dcéra s rovnakým menom – Hel), odkiaľ na ľudí číhajú obri a ďalšie obludy. Najväčšími nepriateľmi z radov obrov sú Hrym (Hrymr) a ohnivý Surt (Surtr).

 

Zabíjači obrov

Odvekým nepriateľom a zabíjačom obrov je Thor, ale stratégom je najvyšší boh Ódin. Boh bojovej zúrivosti, skaldskej inšpirácie, mŕtvych, viselcov a šibeníc, mágie a veštenia. Stvoriteľ sveta a teda praotec všetkého a vynálezca rún. Ódin je obdarený videním budúcnosti a je si vedomý jeho zániku a svojej smrti. Čas, ktorý mu ostáva, vynakladá na zhromažďovanie armády najlepších z najlepších – bojovníkov, ktorí padli so zbraňou v ruke. Pri výbere svojich hráčov do finále mal však zvláštne metódy. Svojho hrdinského šampióna často v rozhodujúcej chvíli zradil, aby ho posmrtne vo Valhale mohol zaradiť do svojho mužstva.

Zdá sa, že koncepcia zániku sveta sa u Severanov vyvinula až vo vikingskom období. U kontinentálnych Germánov nie je známa.  V 1. storočí o ňom Tacitus nespomína nič, boha Wotana/Ódina prirovnáva k Merkúrovi. Bol to rímsky boh obchodu, zlodejov a pútnikov. Jeho grécky náprotivok Hermés však mal aj funkciu sprievodcu duší – psychopompa.

Ódin mal však vo vikingskom kulte oveľa viac funkcií, ktoré zrejme prebral od iných božstiev. Bol bohom kráľov a bojovníckej elity. Je teda možné, že kult einherjov bojujúcich v Ragnaroku po boku Ódina sa vyvinul ako politická ideológia v priebehu historickej expanzie Vikingov, ktorá bola určená organizátorom a účastníkom výprav. Roľníci a slobodní sedliaci zotrvávali pri uctievaní tradičných božstiev plodnosti Thora a Freyra. Ódinov kult si tak môžeme veľmi približne predstaviť ako obdobu krížových výprav, kde účasť na vojnovej výprave je okrem koristi motivovaná aj eschatologicky (odpustenie hriechov po smrti u kresťanov alebo pobyt vo Valhale ako boží šampión).

 

Pád bohov

Príčiny súmraku bohov mali počiatok niekde v mytologickej minulosti a viaceré mýty odkazujú na udalosti, ktoré sa udiali práve v snahe zabrániť budúcemu nešťastiu. Ale práve vďaka tejto snahe sa stal pravý opak, ktorý koniec sveta buď priblížil alebo do budúcnosti oslabil niektorého z bohov.

Boh Týr prišiel pri spútavaní vlka Fenrira (aj Fenriz alebo Fenrisulfr) o ruku a Freyr o zázračný meč. Hlavným spúšťačom Ragnaroku je Loki. Loki je zaujímavá postavička. V mýtoch má podobu trickstera alebo dokonca kultúrneho hrdinu (ukradol oheň a dal ho ľuďom). Zrejme pod vplyvom kresťanstva sa postupne stáva Satanom starých Severanov. Nie je rodom boh, ale obor, a s Ásmi ho spája pokrvné bratstvo s Ódinom. Okrem svojich (zlo)činov je Loki aj otcom hlavných „záporákov“ Ragnaroku – bohyne smrti Hel, vlka Fenrira a midgardského hada (Midgardzorm, Jormungandr).

Najväčším Lokiho zločinom však je, že spôsobil smrť Baldra, všeobecne obľúbeného a milovaného, ale inak pomerne nevýrazného boha jari, plodnosti a svetla. Po jeho smrti bol Loki pripútaný v podzemí a na hlavu mu kvapká hadí jed. Takto bude čakať až do konca sveta, keď sa jeho putá uvoľnia a on na čele oblúd, obrov a mŕtvych z ríše Hel zaútočí na Ásgard. Bohovia s bojovníkmi z Valhaly s nimi zvedú márnu bitku, kde väčšina podľahne.

Ódina zabije vlk Fenrir, jeho smrť však pomstí jeho syn Vídarr. Najsilnejší z bohov Thor zabije hada Jormundganda, zahynie však zasiahnutý jeho jedom. Nakoniec všetko zachvátia plamene ohnivého obra Surta.

 

Kto prežije?

Apokalyptickú bitku prežijú len Ódinovi synovia Vídarr a Váli a z podsvetia sa vrátia mŕtvi nevinní božskí bratia Baldr a Höd. Prežije aj ľudský pár Líf a Leiftrasi a objaví sa nové slnko. Nové pokolenie tak čaká nová svetlá budúcnosť. Z nepriateľov prežije len had Niddhog, ktorý s telami mŕtvych odlieta do temnoty.

Pre Vikingov bola ich mytológia každodennou realitou. Preto pri otrasoch zeme vedeli, že to sa Loki otriasa bolesťou z hadieho jedu, báli sa, že pri plavbách do neznáma narazia na Midgardského hada alebo že za zatmenie slnka či mesiaca môžu Fenrirovi synovia – vlci Skoll a Hati. Preto sa pred blížiacim sa koncom snažili chrániť rôznymi magickými spôsobmi. Údajne mŕtvym strihali nechty, aby oddialili stavbu Naglfaru – lode postavenej z nechtov mŕtvych mužov, ktorá pripláva z ríše mŕtvych na konci sveta, alebo odhadzovali kúsky kože z výroby obuvi – z nich raz bude ťažká topánka, pomocou ktorej Vidar zabije vlka Fenrira. Postupne však, najmä so silnejúcim vplyvom kresťanstva, začali od svojej viery upúšťať. Hlavnou príčinou bolo, že posmrtné „nebo“ bolo v podstate len pre bojovnícku elitu –a aj to len pre tú, ktorá zomrela  v boji. Drobných roľníkov alebo prestarnutú šľachtu sediacu na vreciach s korisťou vízia nekonečnej nudy v ríši Hel duchovne nenapĺňala. Naopak, večná blaženosť vymenená za jeden studený kúpeľ a pravidelnú účasť na bohoslužbách (cirkev pre dobro veci aspoň spočiatku prižmúrila oko) sa musela pragmatickým Severanom javiť ako dobrý obchod. Vďaka tomu, že prechod ku kresťanstvu bol postupný a relatívne pokojný, ostalo veľa výtvorov vikingskej kultúry zachovanej až do našich čias.

 

Ragnarok dnes?

S mytologickými výtvormi Vikingov sa narába rôzne, dodnes sú predmetom záujmu vedcov – historikov, religionistov, literárnych vedcov, inšpirujú umelcov – filmárov, spisovateľov, hudobníkov, výrobcov počítačových hier, alebo ich zneužívajú neonacistické zoskupenia. Aj predstava súmraku bohov ako konca sveta, ktorý má nastať v týchto dňoch, je vlastne len (úmyselnou?) dezinterpretáciou niekoľkých faktov. Jedným z nich je aj to, že Ragnarok nebol stanovený na nejaký určitý čas alebo dátum. Predstava blízkeho, ale bližšie neurčeného konca bola skôr akýmsi varovaním pre ľudí, aby si uvedomovali svoju konečnosť a niesli zodpovednosť za svoje činy. Rovnako cirkev strašila v stredoveku hriešnikov peklom.

Koncu mali predchádzať vojny a všeobecný rozvrat (vek sekier a mečov, vek vlčí) a najmä tri roky trvajúca zima (Fimbulvetr). Aj keď súčasná globálna politická situácia je všelijaká a počasie sa trochu zbláznilo, na tretiu svetovú vojnu a dobu ľadovú naraz to dosiaľ nevyzerá.

Tak kde sa vzal v médiách  dátum 22. 2. 2014? Odpoveď je až smiešna. V britskom Yorku sa v Jorvik Viking centre 15. – 23. 2. 2014 uskutoční tridsiaty ročník každoročného festivalu. Trúbenie na „roh Gjallar“ sto dní pred ohláseným koncom sveta bolo reklamným ťahom, ktorý mal na akciu upozorniť a prilákať turistov. Pôvodnú správu prebrali ďalšie médiá, pridali sa predpovede meteorológov varujúce pred mimoriadne krutou zimou a objavili sa zaručene pravé fotky podivných obrích rýb, vylovených kade-tade po svete. Postupne vypadla správa o festivale, ostala len informácia, že koniec sveta potvrdili vedci, ktorí  tomu všetkému dodali punc pravosti. Ďalšia z hrozivých apokalýps sa tak stala len novinárskou kačicou. Svet je znovu zachránený.

 

 

Mgr. Pavol Jelínek, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Pracuje v SAHI, o. z., ako archeológ. Zaoberá sa pohrebným rítom a náboženstvom v praveku.

 

Pramene

Snorri Sturluson: Edda a Sága o Ynglinzích. Preložila H. Kadečková. Praha 2003.

Völuspá. Preložila E. Grecárová. Prebásnil M. Kováč. Bratislava 1994.

 

Použitá literatúra

Brnøndsted, J.: Vikingové. Sága tří staletí. Praha 1967.

Roesdahl, E.: The Vikings. New York 1998.

Vlčková, J.: Encyklopedie mytologie germánských a severských národů. Praha 1999.

 

Obrazová príloha: History, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

O ceste Ibn Fadlána k národom na východe (1. časť)

O ceste Ibn Fadlána k národom na východe (1. časť)

Začiatkom 10. storočia bagdadský kalif al-Muqtadir vyslal cez Bucharu a Chórezm posolstvo k vládcovi povolžských Bulharov. Opis tejto cesty, zostavený Ahmadom ibn Fadlánom, členom posolstva, patrí medzi najznámejšie diela arabskej geografickej literatúry. Populárny je vďaka filmu Vikingovia... celý článok

Vikingovia a pivo

Vikingovia a pivo

Archeológovia vo Veľkej Británii skúmajú vikingské náleziská a artefakty už niekoľko storočí. Nedávno vzbudila záujem vedeckej obce teória archeológov manželov Merryn a Grahama Dineleyovcov o „pivovaroch“ v osadách Vikingov. celý článok

Kompas starých Vikingov

Kompas starých Vikingov

Vikingovia sa dodnes považujú za schopných moreplavcov. Je všeobecne prijímaný fakt, že sa im podarilo osídliť Grónsko a doplávať až do Ameriky. Doteraz sa predpokladalo, že na orientáciu im slúžili hlavne Slnko a hviezdy. Ale čo robili, keď bolo pod mrakom? celý článok

Vikingské objavovanie Nového sveta

Vikingské objavovanie Nového sveta

Vikingov dnes poznáme ako skúsených moreplavcov, vynikajúcich bojovníkov, ale aj násilných dobyvateľov. O tom poslednom by vedeli rozprávať hlavne obyvatelia Britských ostrovov a francúzskeho pobrežia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.