Slováci „bojujú“ v rímskych légiách

Publikované : 25.05.2015 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4036

Rím oslávil tento rok svoje 2768. narodeniny. Mesto Rím a Gruppo Storico Romano (Rímska historická skupina) organizujú oslavu narodenín každoročne vo veľkom antickom štýle. 19. apríla 2015 mali návštevníci večného mesta možnosť vidieť i vystúpenie našej historicko-vojenskej skupiny, ktorá nesie meno „Societas civilis exercitus auxiliorumque Romanorum“

(Občianske združenie rímskeho vojska a pomocných zborov), alebo jednoduchšie  S.C.E.A.R.  Občianske združenie rímskeho vojska a pomocných zborov zo Slovenska sa predstavilo počas historického sprievodu mestom a zabojovalo si na pôde najväčšieho rímskeho cirkusu (Circus Maximus). Popri tréningu a vystúpeniach sme sa porozprávali s vedúcim skupiny Borisom Stoklasom.

 

1. Kedy a ako vznikla vaša skupina S.C.E.A.R a prečo sa prezentuje práve ako V. kohorta?

Vzniku našej skupiny predchádzalo dlhé, asi jeden rok trvajúce obdobie, keď sme sa ako skupinka mladých ľudí rozhodli založiť historicko-vojenský klub. Napokon, našu skupinu založili 11. mája 2009 traja študenti archeológie. Už v prípravnom období pred samotným založením sme sa pokúšali vybrať najvyhovujúcejšiu vojenskú jednotku, na ktorú sa zameriame. Napokon sme vybrali V. kohortu Lucensium (Callaecorum), pretože sme chceli reprezentovať rímske pechotné pomocné oddiely, ktoré strážili hranice Rímskeho impéria aj na území Slovenska. Tento oddiel môžeme po nedávnych archeologických výskumoch spoľahlivo prepojiť s rímskym pohraničným táborom v Bratislave-Rusovciach.

 

2. Na Slovensku existuje viacero skupín, ktoré sa venujú historickému šermu a ich vystúpenia je možné vidieť pri rôznych príležitostiach, často práve v autentickom prostredí slovenských hradov a zámkov. Kde možno stretnúť vás?

Hrady sú výraznou doménou stredovekého šermu, a tak sa do pôsobenia na hradoch príliš nehrnieme. Najčastejšie nás o spoluprácu žiadajú múzeá a iné vedecké archeologické inštitúcie. Našimi doménami sú prevažne festivaly, na ktorých sa prezentuje živá história, a tiež námestia a parky, v ktorých rôzne inštitúcie, obce, mestá organizujú kultúrne podujatia. Najčastejšie je nás možné vidieť v mestskej časti Devín, kde máme aj svoje sídlo a s mestskou časťou  úzko spolupracujeme.

 

3. Ako prebieha váš tréning a príprava, na čo sa kladie najväčší dôraz?

Pri každej pohybovej aktivite je základom tréningu poriadna rozcvička. Od nej potom prechádzame k samotnému šermu, pričom dodržujeme niekoľko stupňov rozcvičovania so zbraňou. Pri pokročilejších šermiaroch končí tréning voľnými súbojmi vo dvojiciach až trojiciach so samotným mečom (gladiom), alebo tiež s mečom a štítom. V prípade, že pripravujeme vystúpenie na nejaké podujatie, končíme tréning zostavovaním choreografie. Vzhľadom na to, že aplikujeme skôr bojový šerm, i keď niektoré scénické prvky musíme do našich vystúpení vkladať niekedy tiež, vyžaduje sa od šermiarov pri výcviku, aby boli disciplinovaní, sústredení, aby okrem šermu vnímali periférne aj svoje okolie a predišli tak možnému zraneniu diváka. Najväčší dôraz sa kladie na samokontrolu šermiara pri útočení na súpera, pretože cieľom výcviku je zaútočiť na prvý pohľad nebezpečne, ale šermiar musí mať zbraň pod kontrolou a zasiahnuť súpera tak, aby ho nezranil. Bojujeme s mečom s otupeným ostrím.

 

4. Vaša výzbroj vyzerá naozaj hodnoverne, kde a ako si ju možno zadovážiť?

O čo najväčšiu hodnovernosť nášho vybavenia sa usilujeme už z princípu, ktorý je založený na zameraní na živú históriu, a tak si často dávame podstatnú časť výzbroje, napríklad meče, kopije, štítové puklice, drobné kostýmové doplnky či opasky, robiť na zákazku. Horšie je to s prilbami, ktoré sme nútení kupovať od jednej indickej firmy. Tá síce vyrába na prvý pohľad autentickú výzbroj, ale jej kvalita nie je veľká. Preto si v boji musíme dávať pozor na hlavu, keďže plechy na prilbách sú často tenké. Zato krúžkové brnenia vyrábajú Indovia v pomerne dobrej kvalite. Pošvy na meče, šatky na krk či štíty si vyrábame sami.

5. Možno úplne laická otázka, ale prečo sa práve Indovia pustili do vyrábania výzbroje rímskych vojakov. Pokiaľ viem, táto tradícia u nich nie je rozšírená.

Indovia začali pôvodne vyrábať repliky rímskej výzbroje pre potreby Hollywoodu, ale momentálne dodávajú na širší trh. Majiteľ a zakladateľ dnes už pomerne známej firmy je veľký milovník histórie a v súčasnosti táto firma vyrába repliky nielen rímskej, ale aj gréckej, stredovekej a novovekej výzbroje.

 

6. Sú vystúpenia historických skupín len dohodnutou choreografiou alebo sa bojuje spontánne, s plným nasadením? Na vašich štítoch vidno, že si už čo-to vyskúšali/odniesli?

To záleží od skupín, ktoré sa stretnú na vystúpení. Väčšinou je choreograficky riešený iba postup jednotiek v rámci bojiska, nie samotné súboje medzi jednotlivcami. Preto musíme svojich členov poriadne cvičiť, aby boli pripravení zvládnuť aj nečakané situácie. Naše vystúpenia sú často pripravované tak, aby v súboji nechýbalo plné nasadenie. Štíty sú vhodným príkladom toho, že v našich súbojoch ide predovšetkým o uštedrenie „smrteľného“ zásahu súperovi.

 

7. Je vôbec možné zrekonštruovať výzbroj a bojové umenie rímskej armády? O čo sa opierate pri rekonštrukciách zbraní a bitiek?

Možné to z veľkej časti je, pretože sa nám z tohto obdobia zachovalo množstvo archeologických, ikonografických a historických prameňov. Každú súčasť výzbroje, ako aj vybavenia si dávame zhotovovať u remeselníkov na zákazku s priložením konkrétneho archeologického nálezu. Remeselníkovi poskytneme údaje o skutočných rozmeroch predmetu. Naše zbrane sú repliky skutočných archeologických nálezov. Takisto sa o rímskej armáde a o vojenskej taktike Rimanov zmieňuje niekoľko antických autorov. Vyzdvihol by som Flavia Vegetia Renata, ktorý napísal knihu o rímskom vojsku na prelome 4. a 5. storočia. Čerpal so starších prác a vďaka tomu sa nám zachoval prameň o fungovaní a výcviku rímskej armády niekedy okolo 1. – 2. storočia po Kr.

 

8. Medzi vami som zahliadla i zástupkyne nežného pohlavia. Aké je ich miesto a poslanie v bojovej skupine?

Rovnako ako v čase Rímskeho impéria sprevádzali ženy vojakov až na hranice ríše, aj dnes sprevádzajú ženy vojakov z našej skupiny. Pod názvom historicko-vojenská skupina sa neukrýva iba vojenská stránka nášho zamerania, ale aj tá historická. Momentálne máme v skupine dve členky, ktorých úloha je prezentovať život v rímskej provincii Panónia v období, keď sa v nej zdržiavala naša V. kohorta. Venujú sa rímskej gastronómii, vizáži rímskych žien, dámskym odevom, šperkom a doplnkom. Okrem účinkovania pre verejnosť tiež pomáhajú našej skupine s administratívou, výrobou niektorých rekvizít, štúdiom prameňov a podobne.

 

9. Vašu skupinu mohli vidieť i obyvatelia dnešného Ríma a všetci, ktorí sa zúčastnili na veľkolepej oslave Narodenín Ríma (Natale di Roma), tradične organizovanej vo Večnom meste v dňoch okolo 21. apríla. Odkedy sa zúčastňujete tejto akcie?

Narodenín mesta Rím sme sa ako skupina S.C.E.A.R. zúčastnili druhýkrát. Prvý raz to bolo v roku 2013, keď sme sa tiež absolvovali veľkolepú bitku v závere podujatia.

 

10. Ako sa vám podarilo nadviazať kontakt s organizátormi? Uplatňujú si právo výberu tých, ktorí môžu participovať? Sme my Slováci vôbec zaujímavými partnermi?

Prvý raz sme sa dostali do Ríma na oslavy jeho narodenín so skupinou z Českej republiky, ktorí nás pozvali so sebou. Vtedy sme boli súčasťou česko-moravsko-slovenskej výpravy. Kolegovia nám podrobne vysvetlili, ako to na tomto podujatí chodí, a tak sme sa v roku 2013 prihlásili už sami za seba s tým, že sme sa spojili do slovenskej výpravy spolu s kolegami z Prešova. Gruppo Storico Romano si prezrelo naše stránky, kvalitu kostýmov a bez najmenšieho zaváhania nás pozvali. Vzhľadom na nižšiu kvalitu kostýmov niektorých iných skupín zo zahraničia súdim, že vítaný je každý, kto spĺňa aspoň najnižšie kritériá. Pre talianskych kolegov, a verím, že i pre talianskeho diváka, sme my národy zo strednej Európy zaujímavou skupinou a teší ich, že reprezentujeme ich staroveké kultúrne dedičstvo tak ďaleko od samotného Talianska. Tiež si myslím, že sa im páči odborná realizácia rekonštrukcie V. kohorty a provinciálnych odevov s vysokou hodnovernosťou.

 

11. Môžem povedať, že bolo príjemné počuť, ale i popýšiť sa, že medzi 2000 účastníkmi z 10 krajín Európy sú protagonistami i Slováci. To je však pohľad diváka-krajana pozerajúceho sa na celú tú veľkolepú parádu. Aký to však bol  pocit pre vás prechádzať sa popri rímskych monumentoch, a dokonca si zabojovať priamo v srdci antického Ríma?

Toto podujatie je veľkolepou udalosťou nielen pre Rím, ale aj pre každú skupinu zaoberajúcu sa historickým vojenstvom či rímskou kultúrou. Davy ľudí, ktoré na vás hľadia, vyvolávajú v každom účastníkovi silné emócie. Každá skupina sa tiež snaží ukázať v sprievode niečo nové. My sme si tento rok pripravili niektoré vynovené kostýmy, nové zbrane a doplnili svoju výzbroj o ďalšie súčasti. Rovnako bitka, na ktorej sme participovali, bola ohromným zážitkom. Mnohí sa jej zúčastnili prvýkrát a ja sám som mal premiéru vo velení takej veľkej skupine vojakov. Adrenalín sa u mňa miešal s nervozitou.

 

12. Kto vám pomáha financovať vašu existenciu? Prispieva vám niekto napríklad i na cestu do Ríma, kde napokon reprezentujete i Slovensko?

S.C.E.A.R. funguje na princípe občianskeho združenia, čiže neziskovej organizácie. Platíme členský štvrťročný poplatok, žiadame každý rok o 2 % z dane a združenie si tiež privyrába vystúpeniami, aby mohlo pokryť náklady vznikajúce pri jeho hospodárení. Po finančnej stránke nie je existencia našej skupiny takýmto hospodárením ohrozená a darí sa nám každým rokom čoraz viac nájsť finančné prostriedky aj na nové rekvizity a nové vybavenie, ktoré následne na našich vystúpeniach prezentujeme v praxi. Skúšame niekedy vytvárať aj projekty, ktoré predkladáme na grantové výzvy. Takto nás už dvakrát podporilo Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, za čo sme veľmi vďační. Výrazne menší záujem o podporu je zo strany súkromných firiem.

 

13. Čo by ste odkázali eventuálnym záujemcom o vstup do vašej V. kohorty?

Vítaný je medzi nami každý, kto sa nebojí zbrane, má rád pohyb a prechováva pozitívny vzťah k minulosti. Za šesť rokov svojej existencie prešla naša skupina rôznymi zaujímavými udalosťami a vystúpeniami. Myslím si, že každého člena to veľmi obohatilo a  skupina má mnoho čo ponúknuť milovníkom živej histórie.

 

Narodeniny Ríma alebo jednoducho „Natale di Roma“

Rím tento rok oslávil  2768. výročie svojho založenia. Mesto si svoj vznik pripomína vždy okolo 21. apríla. Ako vieme, kedy Rím presne vznikol? Je vôbec možné s istotou určiť tento dátum?

Podľa historika Varra, ktorý sa oprel o výpočty astrológa Lucia Tarutia, by malo založenie Ríma pripadnúť práve na 21. apríla 753 pred Kr. Tarutius, ktorý sa zaoberal výpočtom nielen založenia mesta, ale i narodenia a smrti jeho zakladateľa Ríma Romula, stanovil dátum tejto udalosti na obdobie medzi 9. a 21. aprílom. Nie všetci sa však v tomto ohľade zhodujú. Rímski historici sa nielenže nezhodli na dobe vzniku Ríma, prezentujú dokonca viaceré verzie mýtu založenia tohto mesta. Na jednej veci sa však zhodnú, a síce, že mesto založili bratia Romulus a Remus, legendárne dvojčatá, ktoré sa však dostali do konfliktu (údajne práve pre meno novozaloženého mesta). Romulus napokon v súboji zabil Rema a mesto tak dostalo meno podľa víťaza –  „Roma“.

Archeologické výskumy potvrdili existenciu prvých hradieb postavených okolo polovice 8. stor. pred Kr., ktoré opevňovali pahorok Ríma nazývaný Palatín. Tým vznikol tzv. štvorcový Rím. Proces zjednotenia jednotlivých kmeňov žijúcich na legendárnych pahorkoch Ríma dal základ vzniku Večného mesta.

Dnešní obyvatelia hlavného mesta Talianska sa hlásia ku svojej viac ako dvojtisícročnej  histórii. Stretnete ich na prechádzkach mestom, ako si so záujmom prezerajú jeho skvosty. Špeciálnou udalosťou sa však stala oslava Narodenín mesta alebo jednoducho „Natale di Roma“. Nadväzuje na Dies Romana, oslavy nazývané aj Romaia, ktorými si obyvatelia antického Ríma každoročne pripomínali založenie svojho mesta. Od čias cisára Hadriána sa slávnosti odohrávali v rímskom cirkuse. Zaujímavosťou je, že 21. apríla sa pôvodne oslavoval aj iný sviatok – Palilia alebo Parilia podľa boha Palesa, ochrancu pastierov, stád a dobytka.

Už 13 rokov sa v Ríme vždy okolo 21. apríla organizuje veľká oslava v antickom štýle. Jej  hlavným organizátorom sa stala Gruppo Storico Romano (Rímska historická skupina) v spolupráci s mestom Rím a s provinciou Lazio, ktorá do programu osláv pozýva i hostí z iných krajín, predovšetkým tých, ktorých sa dotýkali dejiny Rímskeho impéria.

Miestom osláv je predovšetkým Circus Maximus. V deň osláv sa cirkus zaplní rímskymi legionármi, pomocnými jednotkami, gladiátormi, rímskymi občanmi, tanečnicami, tento rok by sme ich narátali 2000. Slávnosť sa začína zapálením ohňa – Commissio Feriarum. Nasleduje historický sprievod mestom, pričom trasa je vyberaná tak, aby sprievod prechádzal popri antických monumentoch Ríma, napríklad zónou Forum Boarium alebo Dobytčieho trhu, popri Marcellovom divadle, popod Kapitol, kde bolo pôvodne kultové centrum antického mesta, ďalej putuje okolo rímskych fór, Kolosea a víťazného oblúka cisára Konštantína Veľkého. Sprievod končí opäť v zóne Circus Maximus, kde popoludní začína vystúpenie jednotlivých historických skupín. Môžete vidieť pohrebné slávnosti, ako i gladiátorské zápasy, obdivovať vojenskú taktiku rímskych vojenských jednotiek či ladnosť pohybov tanečníc. Oplatí sa vydržať do konca – vtedy vypukne skutočná bitka. Tentokrát zakročili rímski vojaci proti stúpencom známeho gladiátora Spartaka.

 

Rozhovor pripravila Ivana Kvetánová, archeologička, historička a certifikovaná sprievodkyňa v Ríme.

 

Obrazová príloha: I. Kvetánová

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Rímska kohorta v Bratislave

Rímska kohorta v Bratislave

V čase, keď na doteraz pokojnej stredodunajskej hranici Rímskeho impéria stúpalo napätie, začali rímski cisári budovať v miestach medzi tábormi légií menšie drevozemné tábory. celý článok

Koľko kráľov vládlo antickému Rímu?

Koľko kráľov vládlo antickému Rímu?

Podľa antickej tradície založili staroveký Rím bratia Romulus a Remus 21. apríla 753 pred Kr. Tá istá tradícia tvrdí, že od tejto udalosti vládlo nad mestom sedem kráľov až do chvíle, kým ich Rimania nevyhnali a nezaložili republiku. celý článok

Zapisuje sa tradícia do ľudských tiel?

Zapisuje sa tradícia do ľudských tiel?

O dynamike a menlivosti tradície, o tom ako sa tradícia a kultúra zapisujú do ľudských tiel, hygieny, architektúry, spoločenských pravidiel, náboženstva, a o indickej tradícii a kultúre sme hovorili s brnenským religionistom a antropológom z Masarykovej Univerzity – Mgr. Milanom Fujdom, PhD. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.