Sedem najlepších vojnových filmov

Publikované : 09.10.2016 | Komentárov: 4 | Zobrazení: 22307

História ľudstva je príliš často písaná vojnami. Vojny prinášajú nesmierne utrpenie, bolesť a smrť, ale na druhej strane aj množstvo technologických inovácií, majú občas nečakané kultúrne, hospodárske a spoločenské dôsledky a sú nekonečnou inšpiráciou pre umenie. Veď o čom by inak spieval Homér či veršoval Shakespeare?

 

Film patrí k najmladším druhom umenia a obraz vojny sprostredkúva svojmu divákovi skoro od začiatku. Prvý vojnový film vznikol vďaka korešpondentovi Frederickovi Villiersovi za grécko-tureckej vojny v roku 1897. V tom istom roku natočil francúzsky priekopník filmu Georges Méliès fiktívnu námornú bitku z tejto vojny v štúdiu v Paríži. Urobiť výber tých najlepších vojnových filmov nie je práve najjednoduchšie. Niečo naznačuje rebríček automaticky tvorený z hodnotenia užívateľov ČSFD. Môj rebríček prihliada predovšetkým, keďže sme historický portál, na historickú vernosť, a tiež na kvalitu, náročnosť a dobovú adekvátnosť bojových scén. Poďme sa teda pozrieť, ako sa filmári moderného veku dokázali pri zobrazovaní vojny priblížiť k bardom dávnych čias.

 

7. Alexander Veľký (2004, USA/Nemecko/Holandsko/Francúzsko, 175 min.)

Americký režisér Oliver Stone patrí určite k najkontroverznejším postavám svetovej kinematografie, ale talent točiť pozoruhodné filmy mu nikto neupiera. Jeho (anti)vojnová dráma Čata (1986) o pekle vietnamskej vojny (Stone sám je vietnamský veterán) patrí k najzásadnejším filmom svojho druhu. Historická životopisná dráma o najväčšom vojvodcovi svetových dejín však ponúka na veľkorysom priestore jednu z najlepších a filmovo najprehľadnejšie spracovaných bitiek vôbec. Bitka pri Gaugamelách (1. október 331 pred n. l.) bola vrcholným víťazstvom mladého macedónskeho kráľa nad jeho perzským protivníkom Dareiom III. a jednou z najrozhodujúcejších bitiek svetových dejín. Film zachytáva všetky jej kľúčové momenty. Pomerne verne zobrazuje taktiku a výzbroj macedónskej i perzskej armády či stratégiu ich veliteľov. Výrazne zredukovaný Alexandrov príbeh, niekoľko väčších i menších historických chýb, otravné Ptolemaiove (A. Hopkins) sprievodné slovo, exaltovaný výkon írskeho herca Colina Farrella v titulnej úlohe tak ťažko uchopiteľnej a výnimočnej historickej postavy, akou bol Alexander, a občas divná chronológia rozprávania však filmu v konečnom dôsledku priniesli rozporuplné hodnotenia filmových kritikov, historikov i divákov. To sa napokon odrazilo aj na jeho komerčnom neúspechu a nezaslúžene slabom ohlase.

CSFD 63%  IMDb 5,5/10

 

6. Zulu (1964, Veľká Británia, 138 min.)

„Sú to veľmi pozoruhodní ľudia, títo Zuluovia. Porážajú našich generálov, konvertujú našich biskupov a spečatili osud jednej veľkej európskej dynastie.“ Britský premiér Benjamin Disraeli (1804 – 1881) dobre vedel, o čom hovorí, pretože bol v úrade práve počas dnes už polozabudnutej koloniálnej vojny, ktorú v roku 1879 viedlo Britské impérium proti Zuluskému kráľovstvu v dnešnej Južnej Afrike. Hneď na jej začiatku po jednej z najšokujúcejších porážok v dejinách Britského impéria v bitke pri Isandlwane (22. január 1879) nasledovala hrdinská obrana misijnej stanice pri Rorke's Drift (22. – 23. január 1879). V nej sa 150 červenokabátnikov pod velením dvoch poručíkov dokázalo ubrániť vyše tridsaťnásobnej presile Zuluov. Ich úspešný boj bol ocenený rekordným počtom vyznamenaní vrátane 11 Viktóriiných krížov a zvečnený vo filme s príznačným názvom Zulu. Napriek viacerým historickým nepresnostiam, hlavne čo sa týka charakteristík jednotlivých obrancov, je film mimoriadne pôsobivým zážitkom hneď od úvodnej farbistej hromadnej svadby zuluských bojovníkov až po ich záverečný impozantný útok proti maximálne koncentrovanej britskej obrane. Mimochodom, práve nedostatočná koncentrácia síl bola jednou z hlavných príčin britskej porážky pri Isandlwane. Tá sa takisto dočkala svojho filmového spracovania (Úsvit Zuluov, 1979), ale to už sa napriek istým kvalitám svojmu staršiemu, z hľadiska historickej chronológie však mladšiemu predchodcovi nevyrovná.

CSFD 76%  IMDb 7,8/10

 

5. Vojna a mier (1. 1956, USA/Taliansko, 208 min.) (2. 1966-1967, ZSSR, v rôznych krajinách rôzne časy /ZSSR 427 min., ale napr. Taliansko 263 min./, premietané v 4 alebo v 2 dieloch)

Grandiózna románová freska Leva Nikolajeviča Tolstého (1828 – 1910), odohrávajúca sa na európskych bojiskách a v sídlach ruskej aristokracie v období napoleonských vojen, patrí k absolútnej klasike svetovej literatúry. Okrem viacerých seriálových (naposledy kvalitná šesťdielna séria BBC z roku 2016) vznikli dve veľkolepé filmové adaptácie. Americko-talianska verzia z roku 1956 v réžii Kinga Vidora sa pýši krehkou krásou mladej Audrey Hepburnovej v úlohe Nataše Rostovovej i slušnými bojovými scénami, ale kondenzuje Tolstého román, vynecháva bohaté vnútorné monológy a ignoruje jeho známu filozofiu dejín. Ťažko povedať, do akej miery to bola „zásluha“ až šiestich scenáristov a do akej náročnosti samotnej produkcie či vhodnosti výberu niektorých hercov (päťdesiatročný Henry Fonda ako mladík Bezuchov), ale výsledok zďaleka nepresvedčil filmových kritikov tak ako monumentálna sovietska verzia, ktorá si v roku 1968 dokonca odniesla Oscara za najlepší zahraničný film. Sergej Bondarčuk, režisér a zároveň predstaviteľ hlavnej mužskej postavy nemotorného idealistu Pierra Bezuchova, ponúkol – s výdatnou pomocou sovietskej armády –  výrazne autentickejšiu verziu. Technickými parametrami, výpravou a ohromujúcim počtom štatistov (120-tisíc!) len ťažko prekonateľný film, ktorý je však svojou dĺžkou a zdĺhavými filozofickými pasážami zároveň náročnou skúškou diváckej trpezlivosti.

1. CSFD 76%  IMDb 6,8/10

2. CSFD 85%  IMDb 7,8/10

 

4. Stratenci (1956, Československo, 83 min.)

Česko-slovenská kinematografia dokázala napriek rôznym obmedzeniam, tendenciám a cenzúre vyprodukovať hneď niekoľko vynikajúcich vojnových filmov, ktoré smelo znesú porovnanie so svetovou konkurenciou. Do tohto výberu som uprednostnil film, o ktorom ste pravdepodobne nepočuli. Stratenci sú príbehom troch „stratených“ rakúskych vojakov – kyrysníka, pešiaka a husára – ktorí sa za rakúsko-pruskej vojny v období vlády Márie Terézie náhodne dajú dohromady a na samote v horách nakoniec čelia veľkej presile pruských vojakov. Nerobia to však preto, že by nemali východiska a nemohli ujsť, ale preto, aby poskytli čas na záchranu obyvateľom samoty (rodine s malým dieťaťom), ku ktorým jedného z nich viažu blízke osobné vzťahy. Neprávom zabudnutý malý veľký film, ktorý vyniká svojím perfektným technickým spracovaním, výborným akčným finále s dobovo verným použitím sečných a palných zbraní, hereckými výkonmi i myšlienkovým posolstvom o nezmyselnosti vojny a zdanlivo stratenom osude človeka. Vo filme ľubozvučne znie archaický jazyk prevzatý z literárnej predlohy, rovnomennej krátkej poviedky Aloisa Jiráska, ktorá vyšla knižne aj s ďalšími podobnými krátkymi príbehmi pod súhrnným názvom Vojenské povídky naposledy v roku 1975.

CSFD 76%  IMDb 6,9/10

 

3. Waterloo (1970, Taliansko/ZSSR/USA, 134 min.)

Bitka pri Waterloo (18. jún 1815) vošla do ľudovej slovesnosti ako synonymum zdrvujúcej a definitívnej porážky. Unavený vojvodcovský génius Napoleona Bonaparta sa v nej stretol s buldočou vytrvalosťou a stoickým pokojom britského vojvodu Wellingtona a obaja muži, ich myšlienky a rozhodnutia, zosobnené v pôsobivých hereckých výkonoch Roda Steigera a Christophera Plummera, tvoria hlavnú os už druhého Bondarčukovho napoleonského veľkofilmu v tomto výbere. Na rozdiel od čisto sovietskej produkcie Vojny a mieru vzniklo Waterloo v medzinárodnej koprodukcii pod taktovkou Dina de Laurentiisa, mimochodom producenta staršej americko-talianskej verzie Tolstého epopeje. Aj v tejto až na drobné chyby vernej rekonštrukcii si zabojovalo 17-tisíc sovietskych vojakov, čo je na filme primerane vidieť a cítiť. Filmový režisér Bondarčuk tak v tom čase velil rovnako veľkej armáde, akou v súčasnosti disponuje Slovenská republika. Exteriérové scény (bitka) sa točili pri Užhorode v dnešnej Ukrajine, vo výrazne pre potrebu filmu upravenej krajine, interiérové v rímskych štúdiách a v palácoch v Taliansku. Prvá polovica filmu diváka prevedie od Napoleonovej abdikácie cez jeho krátke vyhnanstvo na ostrove Elba, víťazoslávny návrat, zhromažďovanie armády až po slávny bál vojvodkyne z Richmondu v Bruseli v predvečer bitky pri Waterloo. Tá potom zaberá celú druhú polovicu filmu a lepšiu rekonštrukciu takto významnej historickej bitky zatiaľ nikto nenatočil. Napriek pretrvávajúcej skvelej povesti u filmových fanúšikov i priaznivcov vojenskej histórie bol však film v čase svojho uvedenia do kín komerčným prepadákom.

CSFD 84%  IMDb 7,3/10

 

2. Najdlhší deň (1962, USA, 178 min.)

„Verte mi, Lang, prvých dvadsaťštyri hodín invázie rozhodne... na ich výsledku závisí osud Nemecka... pre spojencov i pre Nemecko to bude najdlhší deň.“ Poľný maršál Erwin Rommel svojmu pobočníkovi 22. apríla 1944.

Trojhodinový čiernobiely epos o prvých 24 hodinách najväčšej inváznej operácie v dejinách, ktorá 6. júna 1944 konečne otvorila druhý front v západnej Európe, režírovalo celkom päť (!) režisérov a mal veľké medzinárodné obsadenie s celou plejádou hereckých hviezd (celkom 43). Napriek tomu sa film nerozpadá do jednotlivých epizód, ako sa to stalo neskôr Attenboroughovi pri podobne ambicióznom Príliš vzdialenom moste. Lepšie vychádza aj z porovnania s prehnane patetickým Spielbergovým Ryanom. Film sa začína a končí sugestívnym záberom obrátenej prilby na opustenej pláži. Medzitým sa divák stane svedkom nielen viacerých veľkolepých bojových scén (napr. útok na Ouistreham), ale aj množstva osobných, nemenej dramatických mikropríbehov (napr. parašutista zachytený na kostolnej veži). Vo filme je venovaný vyvážený priestor obom stranám, zbytočne sa nedémonizuje, všetko pôsobí veľmi realisticky. Od začiatku do konca je nasadené strhujúce tempo a hoci filmu možno chýba výrazné vyvrcholenie (predmostie bolo vybudované, vojna pokračuje ďalej), je tým na druhej strane ešte pôsobivejší. Autorom rovnomennej literárnej predlohy i scenára bol Cornelius Ryan, ktorý vychádzal najmä z autentických svedectiev viac ako tisícky účastníkov bitky i civilistov zhromažďovaných tri roky prostredníctvom listov a dotazníkov. Ak vás zaujímajú dejiny 2. svetovej vojny a ešte ste ju nečítali, neváhajte, je pomerne útla, ale veľmi výživná a prudko čitateľná.

CSFD 85%  IMDb 7,8/10

 

1. Master & Commander : Odvrátená strana sveta (2003, USA, 133 min.)

A víťazom sa stáva... vojnové námorné dobrodružstvo par excellence natočené voľne podľa skvelej románovej série Patricka O'Briana. Ústrednými postavami románov i filmu sú impulzívny, ale mimoriadne schopný anglický námorný kapitán (Master and Commander, čo je názov aj v poradí prvého románu) Jack „Šťastíčko“ Aubrey a jeho priateľ, lodný lekár, vzdelanec a v románoch aj elitný špión írsko-katalánskeho pôvodu Stephen Maturin. Vo filme uznávaného austrálskeho režiséra Petera Weira ich stvárňujú v životnej forme hrajúci Russel Crowe a Paul Bettany. Dej príbehu sa odohráva v roku 1805 počas napoleonských vojen. Veliteľ lode HMS Surprise kapitán Aubrey má rozkaz chytiť v južnom Atlantiku francúzsku korzársku loď Acheron a „spáliť ju, potopiť, alebo zobrať ako korisť“. Ako sa však hneď na začiatku ukáže, Acheron je mimoriadne tvrdým orieškom a nanajvýš zdatným súperom aj takému obratnému a šikovnému veliteľovi, ako je Aubrey. Hon na Acheron zavedie posádku Surprise cez búrlivý Hornov mys do Pacifiku a nakoniec až na Galapágy (bol to vôbec prvý film, čo sa tu točil), na odvrátenú stranu sveta. Diváka čaká napínavá plavba dvoma oceánmi, hra na mačku a myš s Acheronom a zásadná voľba medzi povinnosťou a priateľstvom. K tomu do detailu prepracované historické reálie života a boja na vojnovej plachetnici zo začiatku 19. storočia, ohromujúca technická realizácia (z 10 oscarových nominácií 2 premenené – kamera a strih zvuku, v konkurencii s PP – Návratom kráľa) a  akcia berúca dych. Bravúrnou bodkou je záver filmu, keď obaja donedávna takmer rozkmotrení priatelia po šokujúcom zistení berú do rúk v kapitánskej kajute husle a čelo, a zatiaľ čo sa posádka pripravuje na novú akciu, začínajú vybrnkávať do rytmu Boccheriniho Musica Notturna Delle Strade Di Madrid. A to je bodka aj za týmto skromným výberom najlepších vojnových filmov.

CSFD 81%  IMDb 7,4/10

 

 

Roman Mocpajchel študoval odbory archeológia a história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskou históriou, zvlášť dejinami námorných vojen. Na túto tému publikoval už niekoľko článkov v časopise Historická revue.

 

Použitá literatúra

Quirk, L. J.: Nejslavnější americké válečné filmy. Praha 1995.

Robertson, P.: Guinessova kniha filmových rekordů. Praha 1995.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.csfd.cz/

b) http://www.imdb.com/

c) http://film.moviezone.cz/master-and-commander-odvracena-strana-sveta/v.i.m./

d) http://film.moviezone.cz/vojna-a-mir/v.i.m./

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nový film Redbad má od histórie ďaleko

Nový film Redbad má od histórie ďaleko

Do kín sa dostal holandský historický film o legendárnom vládcovi Frízov zo začiatku 8. storočia. Tvorcovia snímky sa chopili témy konfliktu skorého kresťanstva a tradičného pohanstva, pričom asi netušia, že ich dielo skôr než o minulosti vypovedá väčšmi o súčasných miskoncepciách. celý článok

Ktoré filmy najlepšie zobrazujú 20. storočie?

Ktoré filmy najlepšie zobrazujú 20. storočie?

Uplynulé storočie prinieslo ľudstvu dve svetové vojny, neľútostné totalitné režimy a množstvo ďalších konfliktov, ale aj neuveriteľný technický pokrok a obrovské sociálne, hospodárske a kultúrne zmeny. To všetko odzrkadľovali filmy. Ktoré z nich sú najlepšie? celý článok

Diskusia (4)

pridať

  • #295 | zlosyn | 10.10.2016 11:19

    A kde sú vojnové filmy bývalej ZSSR ? Kde sú Poľské - Ohňom a mečom...? Kde sú Francúzske , ale aj Českolsovenské - Markéta Lazarová ...Žižka a pod…
    10 x lepšie než celý HOLÝÚD ?!

    Reagovať
    • #299 | Claudius | 10.10.2016 11:42 (odpoveď na #295)

      3., 4. a 5. miesto :)

      Reagovať
  • #300 | zlosyn | 10.10.2016 11:48

    málo a na houby výber.

    Reagovať
  • #343 | david44 | 27.07.2017 12:35

    chyba Ceta, Most pres reku Kwai, Priliz vzdialeny most,

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.