Šamiľ Basajev – prekliaty syn Čečenska

Publikované : 18.04.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 11045

Rozpad Sovietskeho zväzu odštartoval sled politicko-spoločenských, bezpečnostných a hospodárskych zmien, ktoré cítime dodnes. Jednou z najnásilnejších epizód v postsovietskom priestore boli vojny v Čečensku. Cestu nezávislosti, ktorú si zvolil nepočetný čečenský národ, preťal životný záujem Moskvy nepripustiť po dezintegrácii Zväzu aj dezintegráciu Ruska. Výsledkom bol neľútostný konflikt, v ktorom sa nebolo možné dávne krivdy oddeliť od aktuálnych záujmov. Jednou z najznámejších tvárí tejto vojny bol Šamiľ Basajev, nie bezdôvodne označovaný ako ruský Usáma bin Ládin.

 

Pre zasadenie nižšie opisovaných udalostí do kontextu začnime načrtnutím rusko-čečenských vzťahov pred vypuknutím konfliktu. Domovina Čečenov a množstva ďalších etník, Kaukaz, je geopoliticky významným územím. Historicky sa tu stretával vplyv štátov ležiacich na území dnešného Turecka, Iránu a, samozrejme, Ruska. Oblasť je styčným civilizačno-kultúrnym bodom, kde sa premiešava pravoslávie, východné kresťanstvo a islam. Dôležitým špecifikom Kaukazu je nesmierna etnická rozmanitosť, bez veľkého preháňania možno povedať čo údolie, to iný kmeň.

Stret Čečenov a ďalších národov Kaukazu s ruským impériom začína zhruba v 19. storočí. Cárska armáda sa vydala na pochod smer juh s cieľom zabezpečiť vo svoj prospech prirodzenú bariéru, ktorú kaukazské hory predstavujú, a vytvoriť si bázu pre ďalšiu expanziu. Opis kaukazskej kampane by vydal na sériu článkov, uspokojme sa teraz s informáciou, že bola mimoriadne brutálna, až genocídna.

Ďalšia rana pre rusko-čečenské vzťahy prišla z rúk mäsiara národov Stalina. Za trest za údajnú kolaboráciu s nacistami nechal vo februári 1943 deportovať prakticky celú populáciu čečensko-ingušskej republiky do Kazachstanu. V priebehu deportácií a začiatkov usídľovania (v stepi pod stany) dosahovala úmrtnosť podľa štatistík NKVD 24 %. Zdravá skepsa radí považovať tieto čísla za podhodnotené. Vysídlenie Čečenov a ďalších etník však bola len polovica Stalinovej pomsty. Na vyprázdnenom teritóriu dochádzalo k systematickej kultúrnej očiste. Tá spočívala v ničení mešít, cintorínov, knižníc a vôbec všetkým pripomienok prítomnosti predchádzajúcich obyvateľov. Vyhnaným bolo povolené vrátiť sa domov v roku 1957, kde vo svojich dedinách a mestách často nachádzali presídlených kozákov a etnických Rusov zo západného Ruska. Dielo nenávisti plodiace ďalšiu nenávisť sa podarilo dokonale. Jednoduchá matematika napovie, že v roku 1991, keď Čečeni vykročili k nezávislosti, musela byť spomienka na tieto tragické udalosti všadeprítomná.

 

Všetko pre Kaukaz

Šamiľ Basajev sa narodil v juhovýchodnom Čečensku v roku 1965. Skrze otca patril do vplyvného klanu (v čečenskom jazyku označované ako teip) Benoy. Časť zdrojov však uvádza, že Šamiľ patril k rodinnej vetve nesúcej časť ruskej krvi, čo by v silne tradicionalistickom Čečensku znamenalo určité obmedzenie práv. Netreba však pochybovať o fakte, že Šamiľovi predkovia sa po niekoľko generácií podieľali na ozbrojenom odboji voči Rusku.

Po absolvovaní základného vojenského výcviku sa mladý Basajev presunul z rodného Čečenska do Moskvy. Po neúspešnom koketovaní s vysokoškolským štúdiom sa zapojil do života miestnej diaspóry a živil sa obchodom s počítačmi. V roku 1991 sa pridal k nepokojom spojeným s augustovým prevratom zástancov tvrdej línie komunistickej strany voči čerstvému prezidentovi Borisovi Jeľcinovi. To bolo prvý raz, čo stál Šamiľ Basajev na strane ruského prezidenta. V neskoršom interview pre novinárov uviedol, že v prípade návratu starej červenej gardy k moci, by boli všetky nádeje na čečenskú nezávislosť zmarené.

Politický chaos a nestabilitu Ruska sa rozhodli Čečeni zúročiť v novembri 1991, keď vyhlásili jednostrannú nezávislosť krajiny. Rusko reagovalo vyhlásením výnimočného stavu a rozmiestnením vojenských síl na hraniciach Čečenska. V reakcii Basajev s niekoľkými spoločníkmi uniesol medzinárodný let z Ruska do Turecka s vyhrážkou, že ak Rusko začne ozbrojené operácie voči Čečensku, vyhodia lietadlo vo vzduchu. Incident ostal bez obetí, vec čečenskej nezávislosti sa dostala na stránky svetových médií a Rusko vtedy nepodniklo ďalšie kroky. Ťažko zhodnotiť, či to bolo zásluhou únosu alebo prostého rozkladu politickej moci (parlament neodhlasoval návrh prezidenta). S odstupom času sa zdá, že Kremeľ zaujatý sám sebou podcenil dianie na Kaukaze. Únoscovia sa bezpečne vrátili do Čečenska a nikto sa ich nepokúsil zatknúť.

V nasledujúcom období sa Šamiľ Basajev sústredil na zbieranie vojenských skúseností. Vstúpil do služieb polooficiálnej Konfederácie národov Kaukazu, bojujúcej za myšlienku pankaukazského spojenia a spolupráce. V konflikte o Náhorný Karabach viedol dobrovoľníkov bojujúcich na strane Azerbajdžancov. V Abcházsku zohrali bojovníci Kongresu pod jeho vedením významnú úlohu pri jeho odtrhnutí od Gruzínska. Viaceré zdroje uvádzajú, že počas angažmán v Abcházsku Basajev prijímal finančnú podporu, zbrane a výcvik od ruských bezpečnostných zložiek. Niektoré zdroje dokonca špekulujú, že Basajev od tohto obdobia pôsobil ako agent GRU. Bez konšpirácií možno len povedať, že Rusko odtrhnutie Abcházska od Gruzínska aktívne podporovalo a podporuje dodnes.

Šamiľ Basajev spoločne so svojím bratom a ďalšími dobrovoľníkmi prešli taktiež výcvikovými tábormi mudžahedínov v Afganistane a Pakistane. Tu sa podľa všetkých indícií prvýkrát stretol s radikálnym výkladom islamu, džihádistickou internacionálou a s osobami v spojení s Al-Káidou.

 

Všetko pre Čečensko

Zatiaľ čo Basajev získaval ostrohy skúseného poľného veliteľa, v Čečensku sa veci vyvíjali od desiatich k piatim. Vyhlásenie nezávislosti nijako neprospelo miestnej ekonomike, ktorá bez napojenia na ruský trh bola len málo životaschopná. Ani masová emigrácia etnicky nečečenského obyvateľstva, ktoré dovtedy obsadzovalo kľúčové pozície v priemysle, administratíve, školstve a ďalších sférach, hladkému fungovaniu čečenského hospodárstva neprospela. Medzi súperiacimi frakciami a klanmi dochádzalo nezriedka k použitiu zbraní. Do interného súperenia, ktoré stravovalo väčšinu politickej energie mladej republiky, sa aktívne zapájal Kremeľ. Jeho stratégiou medzi rokmi 1991 – 1994 bolo živenie vnútorných bojov v Čečensku, podpora proruských síl, ktoré mali po uchopení moci priviesť Čečensko späť do Ruska. Nádeje Ruska na dosiahnutie cieľa  touto cestou skrachovali v novembri 1994, keď sa vládnym silám podarilo poraziť Kremľom vedenú opozíciu a zajať niekoľko desiatok vojakov ruskej armády a ďalších najatých žoldnierov. Na čele provládnych síl so svojím „abcházskym plukom“ nestál nikto iný ako Šamiľ Basajev.

1. decembra 1994 začala ruská armáda operáciu v Čečensku s oficiálnym zadaním nastolenia ústavného poriadku, čím vypukla prvá vojna v Čečensku.

Nasledujúcom období sa Basajev ukázal ako jeden z najschopnejších čečenských veliteľov. Tuhý odpor Čečencov ruská armáda lámala ťažkým leteckým a delostreleckým bombardovaním, čo spoľahlivo menilo dobýjané mestá a dediny na ruiny za obrovských civilných strát. Basajev osobne prišiel pri náletoch o jedenásť členov rodiny vrátane manželky a detí. Pri pozemných bojoch sa Čečenom darilo spôsobovať Rusom ťažké straty, najmä z dôvodu nekompetentného vedenia a nízkej bojovej morálky.

Uvedomujúc si slabé stránky svojho oponenta a s cieľom preniesť vojnu na ruské územie pripravil Basajev v Buďonovsku útok na miestne veliteľstvo milície a obsadenie nemocnice s viac ako 1 500 rukojemníkmi. Čečeni požadovali okamžité zastavenie paľby a začiatok mierových rozhovorov. Pri päťdňovom obliehaní sa ruské ruské bezpečnostné zložky pokúsili únoscov niekoľkokrát zlikvidovať. Prestrelky medzi Čečenmi a ruskými silami si vyžiadali najmenej 150 mŕtvych, prevažne zadržiavaných rukojemníkov. Neudržateľnú situáciu vyriešil príchod

ruského premiéra Černomyrdina, ktorý začal s Basajevom vyjednávať. Ich dohoda obsahovala zastavenie paľby v Čečensku za prepustenie detí, žien, starých ľudí, chorých a zranených, vymenovanie delegácie ruskej strany oprávnenej k mierovým rokovaniam, ktoré mali začať ihneď po príchode delegácie do Čečenska, a zaistenie bezpečného transportu Basajeva a jeho bojovníkov späť do vlasti za prepustenie zvyšku zadržiavaných. Obe strany svoje záväzky dodržali (hoci mierové rozhovory skrachovali krátko po začatí). V Čečensku „úspech“ tejto akcie utvrdil Basajevov status legendy a hrdinu,  v Rusku verejného nepriateľa číslo jeden.

 

Džihád na Kaukaze

Aby sme pochopili ďalšiu životnú genézu Šamiľa Basajeva a vývoja v Čečensku vôbec, je nutné objasniť určité skutočnosti o povahe čečenského odboja. Boj tohto malého kaukazského národa možno minimálne v rokoch 1991 – 1995 označiť ako etnicko-nacionalistický separatizmus. Islam, v Sovietskom zväze potláčaný ako všetky ostatné náboženstvá, bol v živote Čečencov aj črtou kultúrnej identity. Vyhlásenia čečenských predstaviteľov, napríklad proklamácia džihádu proti Rusom Ahmedom Kadyrovom (otcom dnešného čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova), treba interpretovať v tomto duchu. V Čečensku dominujúce súfijské školy islamu majú ďaleko od fundamentalistických výkladov saláfistov, ktoré sú najčastejším ideovým východiskom sunitského militantného džihádizmu.

Saláfizmus si našiel svoju cestu do Čečenska najneskôr v roku 1995, keď do krajiny začali prúdiť tzv. arabskí mudžahedíni. Ako ich veliteľ sa časom vyprofiloval al Chatáb (s kontaktami osobne na bin Ládina), ktorý sa v nasledujúcich rokoch stal blízkym spolupracovníkom Basajeva. Okrem tejto skupiny sa začali pod čiernymi vlajkami organizovať aj ďalšie jednotky, pre ktoré bola svätá vojna proti Rusku len zásterkou. Typickým príkladom je napríklad Islamský regiment špeciálneho určenia Arbiho Barajeva. Barajev a jeho muži si veľmi rýchlo vyslúžili titul banditov a vrahov, ktorých ústredným záujmom boli únosy, vydieranie, pašovanie, a vôbec akákoľvek forma zisku.

 

Vojna skončila, nech žije vojna!

Po uzavretí Chasavjurtskej dohody v auguste 1996 získalo Čečensko svoju vytúženú nezávislosť. Cenou za ňu bola kompletne rozvrátená krajina, tisícky obetí a utečencov. Dočasný ustúp vonkajšieho nepriateľa pripravil priestor na nové kolo vnútorných sporov. Úrady, ak vôbec fungovali, mali len veľmi slabý vplyv a dosah na dianie v krajine. Množstvo veliteľov viac či menej okato ignorovalo rozkazy prezidenta a na území, ktoré kontrolovali, platili len ich zákony. Po neúspešnej kandidatúre na prezidenta (skončil druhý) sa Šamiľ Basajev v rokoch 1996 až 1998 pohyboval medzi vládnymi pozíciami a opozíciou a kritizoval z jeho pohľadu „proruský“ postoj vlády. Basajevovu mentálnu púť možno ilustrovať na jeho politickom názore na vývoj Čečenska. Kým na začiatku vojny presadzoval ideu umiernenej islamskej republiky, na konci 90. rokov už hovoril o emiráte postavenom na islamskom práve.

Zlom v Basajevovom osobnom živote i v ďalšom vývoji osudov Čečenska prišiel v auguste 1999. Na čele asi 1500 bojovníkov podnikli Basajev a al Chatáb útok do susedného Dagestanu s cieľom oslobodiť tamojších moslimov z ruskej nadvlády. Táto udalosť spoločne s rozsiahlymi bombovými útokmi v niekoľkých veľkých ruských mestách v septembri toho istého roku (ruskí vyšetrovatelia obvinili z naplánovania útokov práve Basajeva a Chatába ) pohla Kremeľ k zásadnému rozhodnutiu, a to k začatiu bojových operácií – druhej vojny v Čečensku. Tá sa od začiatku vyvíjala lepšie pre Rusko. Kremľu sa podarilo získať na svoju stranu niekoľko vplyvných klanov, čím rozložili akúkoľvek jednotu čečenského odboja. Ruská armáda taktiež upustila od nasadzovania brancov, v druhej čečenskej vojne tvorili väčšinu ruských vojakov kontraktori. V priebehu rokov 1999 a 2000 sa ruským a proruským čečenským silám podarilo dostať pod svoju kontrolu všetky významné centrá krajiny. Od roku 2000 prešiel čečenský odboj do podzemia a sústredil sa na gerilové akcie. Basajev v tomto čase organizoval samovražedné útoky čiernych vdov, pripravil atentát na Ahmeda Kadyrova, stál tiež za krvavými rukojemníckymi drámami z moskovského divadla na Dubrovke a v škole v Beslane. Len posledná zmienená akcia si vyžiadala viac ako 300 mŕtvych prevažne detí. Brutalita týchto akcií rezonovala nielen na medzinárodnom fóre, ale aj v Čečensku, kde sa od Basajeva odvrátilo množstvo podporovateľov. Z hrdinu sa stal človek, ktorého meno sa v dobrej spoločnosti nevyslovuje.

 

Smrť a ďalšie otázniky

Podľa dostupných informácií zahynul Šamiľ Basajev v júli 2006 pri prevoze výbušnín v horskej oblasti medzi Ingušskom, Čečenskom a Severným Osetskom. Verzia čečenských povstalcov hovorí o náhodnej explózii, verzia ruských úradov o úspešnej cielenej vražde z dielne FSB. Faktom je, že ruská strana používala cielené atentáty na popredných čečenských predákov pomerne rutinne. Treba však tiež dodať, že likvidácia Basajeva trvala ruským službám dlhšie než 10 rokov, keďže minimálne od operácie v Buďonovsku patril medzi nahľadanejšie osoby v Rusku vôbec. V priebehu jeho života sa o ňom vynorilo niekoľko konšpirácií, ktoré sa snažia vysvetliť nepochopiteľný úrok na Dagestan, ktorý dal Rusku zámienku odštartovať novú vojnu, Basajevovu nedotknuteľnosť či jeho úzke kontakty s ruskými bezpečnostnými zložkami v Abcházku.  Či bol alebo nebol agentom v ruských službách, nemožno bez ďalších informácií zodpovedať. Jeho činy, poháňané ťažko predstaviteľnou nenávisťou, priniesli Čečensku nálepku liahne teroristov a banditov, napojenej na Al-Káidu.

 

Mgr. Matej Kandrík vyštudoval Bezpečnostné a strategické štúdiá na Masarykovej Univerzite v Brne. Venuje sa témam vojenstva, strategického myslenia, medzinárodnej politiky a bezpečnosti.  Aktuálne pôsobí ako research fellow a office manager v STRATPOL – Strategic Policy Institute.

 

Použitá literatúra

Souleimanov, E.: Chechnya, Wahhabism and Invasion of Dagestan. Middle East Review of International Affairs 9/4, 2005, 48 – 71.

O’Loughlin, J./ Holland, E. C./ Witmer, F. D. W.: The Changing Geography of Violence in Russia’s North Caucasus, 1999–2011 : Regional Trends and Local Dynamics in Dagestan, Ingushetia, and Kabardino-Balkaria. Eurasian Geography and Economics 52/5, 2011, 596 – 630.

 

Internetové odkazy:

a) http://fmso.leavenworth.army.mil/documents/shamil/shamil.htm

b) http://www.economist.com/node/7160644

c) http://seansrussiablog.org/2005/08/01/nighline%E2%80%99s-shamil-basayev-interview/

 

Obrazová príloha: N. Medvedeva, M. Evstafiev, A. Yermolov, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Matku jej zavraždila slúžka, otca nacisti

Matku jej zavraždila slúžka, otca nacisti

Ružena Bajcsy prišla o matku, macochu, otca i sestru, bola svedkyňou mnohých smutných príbehov detí z detských domovov, chladnej pestúnskej starostlivosti a prežila nekonečnú samotu. Množstvo tragédií a sklamaní, ktoré ju v živote postretli, však dokázala prekonať. Najmä vďaka matematike... celý článok

Prehrali nacisti vojnu v Mongolsku?

Prehrali nacisti vojnu v Mongolsku?

O tom, kde a kedy nacistické Nemecko prehralo druhú svetovú vojnu, sa i dnes polemizuje. Niektorí za dejisko porážky nacistov považujú Stalingrad, iní Moskvu. S trochou nadsádzky by sa dalo tvrdiť, že vojnu prehralo ešte predtým, než ju rozpútalo. celý článok

Český maliar sa inšpiroval v Číne

Český maliar sa inšpiroval v Číne

Český maliar Jaroslav Provazník toho za svoj relatívne krátky život zažil naozaj dosť. Asi najzaujímavejšou epizódou bol jeho pobyt v Číne, z ktorého potom čerpal inšpiráciu vo svojej umeleckej tvorbe. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.