S tajomnými sochami prišla záhuba

Publikované : 02.09.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4595

Ekonomický kolaps civilizácie Veľkonočného ostrova spôsobili aj známe gigantické sochy. Tichomorské ostrovy, ktoré Európania objavili počas Veľkej noci, sú dnes vyhľadávanou turistickou destináciou kvôli nálezu niekoľkých stoviek záhadných sôch. Švajčiarsky ufológ Erich von Däniken ich interpretoval ako pozostatok mimozemskej civilizácie, ktorá uviazla na ostrove. Slávny nórsky cestovateľ a dobrodruh Thor Heyerdahl v nich videl stavby juhoamerických Indiánov. Dnes sa už vo vedeckej obci nepochybuje, že ich staviteľmi boli potomkovia Polynézanov, ktorí osídlili ostrovy. Sochy na ostrove sú však aj niečo viac, nielen turistická atrakcia, pretože sú aj mĺkvym symbolom ekonomickej a environmentálnej krízy, ktorá by mohla mať analógie aj pre ďalšie civilizačné kolapsy.

 

Ostrov objavil holandský moreplavec a prieskumník Jacob Roggeveen na Veľkonočnú nedeľu v roku 1722, aj keď nemôžeme vylúčiť nezdokumentované predchádzajúce návštevy Európanov. Pre ostrov je typických niekoľko stoviek kamenných plošín, na ktorých sú často osadené niekoľkotonové tmavé sochy. Už počas objavu sa námorníci pýtali, ako sa ostrovania doplavili do svojej krajiny. Mali totiž na polynézske pomery len malé krehké kanoe. Na ostrove nerástli veľké stromy, ktoré mohli použiť na stavbu dokonalejších lodí. Podľa Jareda Diamonda (kniha Kolaps) obyvatelia dokonca praktizovali kanibalizmus. Čo sa na ostrove stalo?

 

„Skromný raj“

Napriek rôznym teóriám je dnes zrejmé, že ostrov osídlili Polynézania niekedy medzi rokmi 700 až 1200 po Kr. Svojimi kanoe alebo katamaránmi dokázali preplávať obrovské vzdialenosti, pričom sa orientovali hlavne podľa hviezd a záznamy o cestách veršovali do piesní.

Výpravu na osídlenie ostrova viedol náčelník Hotu Matu'a (Veľký predok), ktorý sem priplával so svojou širšou rodinou dvomi loďami. K osídleniu mohlo prísť náhodne. Zdá sa, že prebehlo len v jednej vlne. Ľudia zostali na ostrove izolovaní. Napriek tomu tam vytvorili fungujúcu spoločnosť, ktorá sa ďalej hospodársky rozvíjala.

S trochou poetiky môžeme povedať, že moreplavci objavili na Veľkonočnom ostrove skromný raj. Keďže ostrov nie je koralového, ale sopečného pôvodu, jeho pobrežie neoplýva množstvom rýb. To však obyvatelia vyriešili plavbami ďalej od ostrova a lovom delfínov. Na druhej strane sídlilo na ňom obrovské množstvo morských vtákov, ktoré nepoznali strach z ľudí a stali sa tak ľahkou  korisťou.

Základom ekonomiky ostrovanov bolo poľnohospodárstvo. Pestovali privezené bataty, jamu, taro, banány, cukrovú trstinu a chovali sliepky.

Na ostrove bolo síce menej pitnej vody, ale noví obyvatelia sa dokázali prispôsobiť a poradili si. Zachytávali dažďovú vodu alebo pili šťavu z cukrovej trstiny. Dodnes sú obyvatelia Veľkonočného ostrova postrachom všetkých zubárov.

Keďže ostrov má sopečný pôvod, nachádza sa tam dostatok ložísk suroviny na výrobu kamenných nástrojov – obsidiánu. Dôležitou zložkou hospodárstva bola ťažba dreva, ktoré sa využívalo na stavbu lodí a príbytkov.

Plocha ostrova bola rozdelená na 11 alebo 12 klanových území. Náčelníci bývali v dlhých domoch (12 metrov dlhé, 3 metre široké, tvarom pripomínajúce prevrátené kanoe) ležiacich pri pobreží, zatiaľ čo ľud sa sústredil viac vo vnútrozemí. Ostrov si môžeme predstaviť ako koláč rozdelený na trojuholníky.

Expanzívna ekonomika využívajúca v maximálnej miere zdroje ostrova poskytla obyvateľom dostatočné podmienky na rozvoj. Došlo k demografickému vývoju obyvateľstva. Rôzni bádatelia odhadujú počet obyvateľov ostrova v jeho najväčšej sláve od 6-tisíc do 30-tisíc.

Pravdepodobne ešte pred príchodom Európanov sa však tento skromný raj zmenil na hrozné peklo. Obyvateľstvo sa dokonca uchýlilo ku kanibalizmu.

 

Prečo padol raj?

Ako sme už aj na tomto mieste viac ráz písali, príčiny krízy a kolapsu spoločností či civilizácií musíme hľadať už v ich počiatkoch. Základom ekonomiky a rozvoja ostrovanov boli tri elementy charakteristické takmer pre každú spoločnosť na ich civilizačnom stupni vývoja: poľnohospodárstvo, lov (rybolov), ťažba surovín (drevo a obsidián).

Každá spoločnosť vytvára systém vzťahov vo vnútri a vo svojom okolí. Okrem spomínaných elementov je pre ňu dôležitý aj spôsob riadenia. Na ostrove existovalo dvanásť klanov, čo na začiatku umožňovalo existenciu vzájomnej konkurencie a vyskúšania viacerých „investičných“ ciest.

Všetky činnosti, elementy a vzťahy spoločnosti vytvárajú jej zložitosť. Väčšie a vyspelejšie spoločnosti sú zložitejšie a viac heterogénne. Takisto obyvatelia Veľkonočného ostrova vytvorili vlastnú zložitú spoločnosť, ktorej jednotlivé elementy viedli k rozvoju, ale neskôr narušením k jej pádu.

Terén ostrova neskôr umožnil vybudovať centrálnu vládu, na iných tichomorských ostrovoch bol tento proces výrazne zložitejší. Boli to práve centrálni náčelníci, ktorí pravdepodobne zaviedli aj novú ideológiu; jej súčasťou bolo budovanie niekoľkotonových sôch na kamenných plošinách.

Dnes už vieme, že pri stavbe sôch (moai) spotrebovali ostrovania obrovské množstvo dreva. Takisto, že aspoň na určité obdobie v roku museli na budovanie niekoľkotonových kolosov uvoľniť výraznú časť pracovných síl. Najväčšia socha Paro je vysoká 9,76 metra a váži 75 ton, najťažšia Ahu Tongariki 88 ton. Okrem sôch však budovali aj kamenné pravouhlé plošiny (ahu), kde mali niektoré kamene hmotnosť až 10 ton, vysoké boli aj 4 metre a široké 150 metrov. Celková hmotnosť kameňov plošiny sa pohybovala od 300 do 9000 ton. Viete si predstaviť, koľko zdrojov musela spoločnosť vyčleniť na ich budovanie?

Práve v tomto momente sa to všetko začalo ničiť. Ostrov sme nazvali „skromným rajom“, ľudia si vytvorili úspešný, ale krehký ekonomický model existencie. Stačilo dať do pohybu „zrniečko piesku“, a spustila sa lavína udalostí.

Stavba sôch vyčerpávala ekonomiku ostrova. Najskôr sa začalo s výrubom vysokých stromov, ktoré boli potrebné pri stavbe sôch a domov. Okrem ľudí k ich vykynoženiu „pomohli“ aj privezené potkany, ktoré sa bez predátorov stali veľkými požieračmi plodov stromov.

Bez dreva nemohli ostrovania postaviť lode, ktorými by sa vybrali na lov delfínov. Pravdepodobne, začali viac loviť hniezdiace vtáctvo, jeho populácia však pre zvýšený lov nebola schopná obnovy. Môžete namietať, že ľudia museli spozorovať ubúdajúce zásoby veľkých stromov, ale všimli ste si, ako rýchlo dnes mizne Amazonský prales?

Ostrovanom teda rýchlo vypadli tri dôležité prvky ich ekonomiky (drevo, delfíny, vtáctvo). Izolácia zapríčinila, že ich nemohli priviezť prostredníctvom obchodu. Prosperujúca a expanzívna spoločnosť ostrovanov bola už príliš početná a narazila na svoje limity.

 

Zlyhanie elít

Spoločenské elity, ktorých správanie je v krízach dôležité, si neuvedomili príčiny začínajúcej sa krízy a, naopak, skôr ju prehlbovali. Pred blížiacim sa kolapsom sa zintenzívnila stavba náboženských sôch, ktoré len zmenšovali už aj tak vyčerpané zdroje. Stavali ich viac a väčšie.

Pravdepodobne týmto spôsobom chceli vládcovia zdôrazniť svoju vlastnú legitimitu. Možno si mysleli, že veľkosť ich ega môže zachrániť krajinu. Je zaujímavé, že tesne pred kolapsom sa v histórii vždy stavali najväčšie pyramídy, sochy alebo máme doložené najbohatšie hrobky panovníkov...

Hospodársky systém skromného a krehkého raja musel nevyhnutne skolabovať ekonomicky, ale aj environmentálne. Ľud zvrhol vládcov a hneď potom nenávidené sochy. Vojenskí vodcovia vzbury zaviedli novú vieru bez okázalých stavebných projektov, ale ostrovanov už nezachránili. Nedostatok zdrojov bol príčinou ďalších a ďalších konfliktov... Nepripomína vám to všetko niečo?

 

Článok bol prevzatý z:

 

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk. Pre www.jet.sk realizuje projekt o finančných dejinách.

 

Použitá literatúra

Diamond, J.: Kolaps. Proč společnosti zanikají a přežívají. Praha 2008.

Earl, T.: How Chiefs Come to Power. Stanford 1997.

Fischer, S. R.: Rapanui's Tu'u ko Iho Versus Mangareva's 'Atu Motua: Evidence for Multiple Reanalysis and Replacement in Rapanui Settlement Traditions, Easter Island. The Journal of Pacific History Vol. 29, No. 1 (Jun., 1994), 3 – 18.

Fischer, S. R.: Island at the End of the World. The Turbulent History of Easter Island. London 2005.

Hunt, T. L. – Lipo, C. P.: Ecological Catastrophe, Collapse, and the Myth of „Ecocidi“ on Rapa Nui (Easter Island). In: P. A. McAnany/N. Yoffee (Eds.): Questioning Collapse. Human Resilience, Ecological Vulnerability and the Aftremath of Empire. Cambridge 2010, 21 – 44.

Pakandam, B.: Why Easter Island Collapsed: An Answer for an Enduring Question. Working Papers No. 117/09, London 2009.

Rainbird P.: A Message for Our Future? The Rapa Nui (Easter Island) Ecodisaster and Pacific Island Environments. World Archaeology, Volume 33, Number 3, 1 February 2002, 436 – 451.

Rainbird P.: The Archaelogy of Islands. Cambridge 2007.

Simpson, D. F. Jr.: Rapa Nui’s Political Economy and the Visibility of its Monumental Architecture. Rapa Nui Journal, Vol. 23, No. 2, October 2009, 131 – 148.

Tainter, J. A.: The Collapse of Complex Societes. Cambridge 1988.

Tainter, J. A.: Kolapsy složitých společností. Praha 2009.

 

Internetové odkazy:

a)      http://www.jet.sk/news/view/s-tajomnymi-sochami-prisla-zahuba

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Jazyková redakcie: www.jet.sk

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kolaps neznamená koniec

Kolaps neznamená koniec

Ak mala svetová finančná kríza aj nejaký pozitívny dopad, tak je to skutočnosť, že upriamila pozornosť na históriu a archeológiu. celý článok

Prečo je Západ bohatý a Východ chudobný

Prečo je Západ bohatý a Východ chudobný

Dostala západná civilizácia do vienka niečo, vďaka čomu dominuje? Dokážeme investovať lepšie ako ľudia z Východu? Kde leží bod zlomu, ktorý spôsobil, že západná civilizácia sa dala na víťazný pochod dejinami a ázijská, africká či latinskoamerická civilizácia, naopak, zaostali? celý článok

Najstaršia vojna?

Najstaršia vojna?

Človek je najrozumnejší tvor planéty. Dokáže myslieť, mať pocity, a čo je najdôležitejšie –dokáže o nich komunikovať. Po stáročia existencie ľudskej kultúry sme spoznali hodnoty ako sociálne cítenie, humanizmus, filantropia či pomoc blížnemu. Napriek tomu vo svete prebiehajú vojenské konflikty... celý článok

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

GPS a spev

GPS a spev

Výskumom niekoľkých stoviek 11 000 rokov starých lebiek z južnej Ameriky sa zistilo, že majú podobné črty ako kosti pôvodných Austrálčanov – aborigénov. Podobne dopadli analýzy kostí juhoamerickej hydiny. Dokazujú prítomnosť ázijských vtákov na americkom kontinente už pred príchodom Európanov. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.