Rusko – magické a desivé

Publikované : 07.08.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4221

Kúsok západu v metropole východu

 

O Rusku sa hovorí ako o krajine neuveriteľných možností a bláznovstiev. Celá história tohto teritória, obývaného prevažne Slovanmi, ponúka mnoho zaujímavých a často nepublikovaných informácií, keďže v oblasti strednej Európy v mladších generáciách ešte stále pretrváva udržiavaný odpor k bývalému socialistickému impériu. Najväčší predstaviteľ slovanskej hrdosti sa pýši mnohými kultúrnymi a historickými skvostmi. Jeden z nich sa nachádza priamo v strede metropoly Ruska – Moskvy, ktorá je dnes v krajine známa viac ako mesto cudzincov (prisťahovalcov tvoria najmä obyvatelia kaukazských a stredoázijských republík).

 

Kremeľ najstaršie osídlenie Moskovskej oblasti          

Moskva je známa veľkým počtom zvláštností a kontrastov. Nové bytovky sa stavajú vedľa historických budov, historické námestia zdobia netradičné a hlavne neestetické bilbordy atď.

Asi každý turista, ktorý sa dostane do Moskvy, túži po exkurzii do centra mesta a hlavného sídla cárov (dnes prezidenta Ruskej federácie) – Kremľa.

Prvé osídlenie tejto oblasti spadá do 2. tisícročia pred n. l. a Borovický vrch, na ktorom sa dnes Kremeľ rozprestiera, sa stal opevneným sídlom a základom mesta Moskvy v prvej polovici 12. storočia. Vrch obmývajú rieky Moskva a Neglinnaja (dnes tečie pod povrchom Alexandrovského sadu, kam bola odklonená). Bol veľmi dobre krytý pred útokom nepriateľa, ale pokrytý lesom, ktorý poslúžil na vybudovanie prvého súvislého opevnenia.

Až v roku 1328 sa postavenie mesta a Kremľa zmenilo. Ivan Kalita posilnil pozíciu Moskovského kniežatstva v rozpadnutej Kyjevskej Rusi, ktorú ohrozovali z väčšej časti Mongoli na juhu a rád nemeckých rytierov na severozápade. Ako vyberač daní pre chána získal ohromné bohatstvo. Prestaval Kremeľ a usídlil sa v ňom spoločne s ruským metropolitom. Počas vlády Ivana III. došlo k najvýznamnejšej prestavbe, ktorej podobu môžeme vidieť dodnes.

 

Ruská tradícia s európskym nádychom

Vladár Ivan III. začal po oslobodení kniežatstva od mongolskej vlády zjednocovať krajinu a jeho prvoradým cieľom bolo zveľadiť hlavné mesto svojho územného celku. Podľa všeobecne prijímaného názoru existovali Rusi v medzinárodnej izolácii od rozpadu Kyjevskej Rusi až do vlády Petra I. na začiatku 18. storočia. No mnohé autentické historické dôkazy túto teóriu nepotvrdzujú.

Najlepšie vzťahy mali s Byzanciou, o čom svedčí aj sobáš Ivana III. s príbuznou posledného byzantského cisára Konštantína XI. – Sofiou Paleolog.

Po dobytí Konštantínopola v roku 1453 sa práve Moskovské kniežactvo cítilo byť dedičom tradícií a posolstva cisárstva na východe. Ivan III. prebral erb (dvojhlavého orla) Byzancie a prichýlil umelcov a vzdelancov, ktorí utiekli pred Turkami. Využil ich služby na prestavbu svojho sídla v Kremli. Jedinou požiadavkou Ivana III. bolo zachovanie ruských a byzantských tradícií pri vybudovaní opevnenia, cirkevného strediska a palácov.

Okrem architektov z Byzancie rozposlal pozvánky do celej Európy, kde práve vrcholila renesancia. Veľký záujem o pomoc prejavili talianski majstri, pretože Ivan III. ponúkal veľmi vysoké finančné ohodnotenie.

Ruský metropolita Gerontius požiadal majstrov o pomoc pri výstavbe Chrámu Nanebovstúpenia Bohorodičky (Nanebovzatia Božej Matky), ktorý sa už niekoľkokrát zrútil. Okrem tohto chrámu nakoniec vznikol v Kremli komplex dodnes najvýznamnejších chrámov Ruska.

 

Chrám Nanebovstúpenia Bohorodičky (Nanebovzatia Božej Matky, Uspenský chrám)

Vznikol na mieste, kde už predtým stál jediný chrám na Borovickom vrchu, ale vďaka nebezpečnému podložiu sa zrútil (v roku 1327) a nebolo v schopnostiach ruských architektov a majstrov tento monument obnoviť. Až v roku 1472 obnovili základy majstri Myškin a Kryvcov, no steny sa zrútili po položení hlavných trámov strechy chrámu v roku 1474. Vedúcim architektom sa v tom istom roku stal Aristotele Fioravanti, ktorý viedol renesančných architektov z Talianska a utečencov z Byzancie. Predlohou im mal byť chrám vo Vladimire, ale metropolita odmietol kopírovať stavbu a žiadal dodržanie ruských tradícií, vďaka čomu vznikol nový umelecký štýl. Konečne dokázali dostavať chrám, ktorý bol vysvätený 12. augusta 1479.

Chrám využívali na korunovačné ceremónie, vyhlasovanie metropolitov, patriarchov a vysokých cirkevných hodnostárov. Stal sa cirkevným centrom Moskovského kniežatstva a neskôr aj celého cárskeho Ruska.

Majster Fioravanti dosiahol dokonalosť proporcií niekoľkými prvkami. Steny chrámu tvorili biele tehly z vápenca, ktoré nedokázali uniesť váhu strešnej konštrukcie. Podľa dobových záznamov pridal Fioravanti do tehál pred vypálením prímesi, ktoré spôsobili odolnosť voči tlaku a väčšiu tvrdosť (nie je známe, či je to pravda a či sa tak skutočne stalo). Okrem toho využil lesk zlata, čím dosiahol pompéznosť, pretože vďaka zlatu chrám žiaril a bol viditeľný z veľkej diaľky, pokiaľ svietilo slnko. Zlato použil na strechy chrámových veží a ozdobenie portálu a vchodov do chrámu. V priebehu 16. a 17. storočia pridali rôzni majstri na steny chrámu fresky, z ktorých sa dodnes zachovala približne štvrtina. Podľa záznamov bol sám Napoleon pri obsadení Moskvy v roku 1812 na prehliadke chrámu v spoločnosti predstaveného Michaila Onufrijeva. Napriek situácii k tomu došlo vďaka Josipovi Zaborovskému, ktorý bol Napoleonovým tlmočníkom. Narodil sa v Rusku a veľa rokov prežil vo Francúzsku na štúdiách. Prinútil predstaveného, aby s nimi navštívil pamiatky a uspokojil túžbu Napoleona po informáciách. Táto návšteva nezostala bez následkov – pozostatky niekoľkých svätých boli znehodnotené, vzácne predmety rozkradnuté. Smutné časy prežil chrám i za socializmu.

V roku 1918 bol na príkaz V. I. Lenina chrám pre verejnosť zatvorený a posledná svätá omša sa v ňom konala na Veľkú noc v roku 1918. Počas diktatúry Sovieti postupne rozkradli obrovské kultúrne bohatstvo, ktoré sa nachádzalo vnútri chrámu. Prvá svätá omša od pádu režimu sa konala 23. septembra 1990 – chrám vrátili cirkvi už 23. augusta 1990.

 

Chrám Zvestovania Bohorodičky (Božej matky)

Fioravanti sa stal symbolom architektonického štýlu budovania chrámov a prvý pokus o jeho napodobenie stojí pár metrov od jeho majestátneho diela. Chrám Zvestovania je prvým dielom ruských majstrov, ktorí kopírovali Fioravantiho štýl. Na pozvanie metropolitu Gerontia prišli architekti z Pskova, ktorí vytvorili ozdobný a farebný variant Uspenského chrámu. Aj toto dielo stavali päť rokov v rozmedzí 1485 – 1489. Chrám stojí na mieste pôvodného chrámu, ktorý rozobrali v roku 1482. Nespĺňal totiž predstavy metropolitu a mal slúžiť pre súkromné potreby vládcov Ruska. Nový chrám získal veľký význam počas vlády Ivana IV. Hrozného, a od tých čias bol neodlúčiteľnou súčasťou kultúrneho života cárskej rodiny.

Väčšinu ikon vnútri chrámu namaľoval slávny Andrej Rubľov. Chrám zdobili postupne a počas storočí menil nielen svoju podobu, ale aj názov. V týchto prácach vynikali najmä talianski majstri.

V roku 1822 získal názov Chrám sv. Alexandra Nevského. V roku 1917 chrám obsahoval najväčšiu zbierku cárskych klenotov a umeleckého bohatstva. Žiaľ, po roku 1917 začali klenoty miznúť a zbierky sa rozpredávali do zahraničia. Niektoré exponáty sa nachádzajú v zahraničných múzeách v Berlíne, vo Viedni alebo v Ríme. Zmizla viac ako tretina ozdobných predmetov, ktoré používali patriarchovia pri svätých omšiach.

V 80. rokoch 20. storočia prebehla v chráme rozsiahla rekonštrukcia. Po páde režimu nebola funkcia chrámu obnovená – stal sa múzeom ruskej kultúry a cárskej tradície. Raz za rok sa v ňom koná svätá omša pri príležitosti Zvestovania Bohorodičky (Božej matky, 25. marca).

 

Archanjelský chrám

Chrám archanjela Michala je dodnes najsvätejším miestom ruskej histórie. Prvá cirkevná stavba tu stála už v roku 1333 počas vlády Ivana Kalitu a dnešný vzhľad budova získala v rokoch 1505 – 1508.

Vedúcim architektom bol Talian Alevisio Novi, ktorý zdokonalil Fioravantiho štýl. Tento chrám si ako jediný v plnom rozsahu zachoval pôvodnú podobu zo 16. storočia. No ani on sa nevyhol následkom socializmu a rozkrádaniu.

Veľký význam majú kamenné hroby a truhlice, ktoré sa nachádzajú v chráme. Spolu ich bolo 53, ale zachrániť sa podarilo iba 46. Medzi nimi ležia ostatky Ivana Kalitu, Dmitrija Donského, Ivana III. a Ivana IV. Hrozného.

Najviac zástupcov medzi odpočívajúcimi má dynastia Romanovcov, a dokonca tu leží aj brat imperátora Petra I.  – Ivan Alexejevič. Pochovali tu väčšinu cárov a rodinných príslušníkov z obdobia 1340 – 1696. Jediným imperátorom v Archanjelskom chráme je Peter II. V roku 1917 sa tu nachádzala najbohatšia zbierka najstarších ikon z územia Ruska, no dnes z nich zostalo už len pár kusov. Chrám dnes funguje ako múzeum a hrobka ruských cárov.

Práca talianskych majstrov a ich kolegov z Byzancie neskončila len pri stavbe veľkých chrámov. Venovali sa aj návrhom iných cirkevných alebo svetských budov. V rokoch 1484 – 1485 postavili pre metropolitu Chrám uloženia rúcha svätej Bohorodičky (Božej matky), ktorý sa stal jeho sídlom.

Na chrámovom námestí sa nachádza Fazetový palác, ktorý postavili talianski majstri Marco Friasini a Pietro Antonio Solari v rokoch 1487 – 1491 pre Ivana III. ako jeho rezidenčné sídlo. Vedľa sa nachádza palác pre patriarchov, ukončený Chrámom dvanástich apoštolov. Chrám dokončili až v období 1652 – 1656.

V rokoch 1485 – 1495 zrekonštruovali talianski majstri steny a veže Kremľa, ktoré sa podobali talianskym zámkom. V rokoch 1505 – 1508 postavil architekt Bon Friazin pre Ivana III. Zvonicu Ivana III. na mieste bývalej zvonice, ktorá sa zrútila. Tým bol súbor budov v tomto období zavŕšený a nový majestátny komplex pre vládcu Moskovského kniežatstva dokončený.

 

 

PaedDr. Martin Vaszarab absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte UKF v odbore ruský jazyk a literatúra – história, kde v minulom roku obhájil rigorózne pokračovanie v odbore história na tému Populárna história – využitie historického filmu v pedagogickej praxi. Venuje sa pedagogickej činnosti a momentálne sa snaží šíriť osvetu medzi mladou generáciou.

 

Použitá literatúra

Барабанов, В. В.: История России. Справочник школьника. Москва 2003.

Сахаров, А. Н.: История России. С древнейших времен до конца XVIII века. Москва 2009.

Паламарчук, П. Г.: Сорок сороков. Москва 2007.          


Internetové zdroje:

www.kreml.ru/ru/history/kremlin/

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Obchodovali veľkomoravské kniežatá s otrokmi?

Obchodovali veľkomoravské kniežatá s otrokmi?

Mojmírovský mocenský útvar zanechal počas svojho relatívne krátkeho trvania pomerne výraznú stopu v stredoeurópskych dejinách. Začiatkom 10. storočia Veľká Morava síce mizne z politickej mapy včasnostredovekej Európy... celý článok

Blanka Kastílska zachránila kráľovstvo

Blanka Kastílska zachránila kráľovstvo

Blanka Kastílska dva razy vládla francúzskemu kráľovstvu (najprv v mene neplnoletého syna a neskôr počas jeho neprítomnosti) a vždy ríšu ochránila, či už pred odbojnou šľachtou, alebo pred útokmi anglického kráľa. Jej súčasníci jej pripisovali „mužskú odvahu v ženskom tele“. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.