Ruské dejiny až príliš často písala vodka

Publikované : 15.12.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4466

Stereotyp o Rusoch ako o alkoholikoch, ktorí vodkou nikdy nepohrdnú je snáď taký starý ako Rusko samo. Prečo je to tak? Sú Rusi naozaj geneticky predisponovaní stať sa alkoholikmi, alebo v tom má prsty politika? Oceňovaná kniha popredného rusistu prináša úplne iný podhľad na dejiny Ruska – pohľad cez dno pohárika s vodkou.

 

Dejiny písané vodkouPri autoroch s akademickým pozadím a solídnym vzdelaním, ktorých knihy vychádzajú v renomovaných vydavateľstvách a boli recenzované odborníkmi v oblasti, ktorej sa venujú, len málokedy overujem údaje, ktoré autori citujú. Pozriem si ich a len ak sú podozrivé, alebo chcem vedieť viac, hľadám ďalej. Jednoducho predpokladám, že vzdelanie autora, prestíž vydavateľstva a recenzný proces, ktorým kniha prešla, sú dostatočnou zárukou kvality. Táto kniha ma však nútila odkazy neustále kontrolovať, preverovať a hľadať ďalej. Dáta a informácie, ktoré Mark Lawrence Schrad vo svojej knihe Dejiny písané vodkou prezentuje, sú totiž mnohokrát také neuveriteľné, že som automaticky predpokladal chybu – či už v preklade, alebo v zlom citovaní či interpretovaní prameňa. Nebolo to však tak. Údaje, ktoré Schrad predostiera, sú správne, dobre odcitované a kniha je dobre preložená. To skutočnosť je taká neuveriteľná.

 

Sklon k pitiu vodky ako súčasť ruskej DNA?

Stereotyp o Rusoch ako o alkoholikoch, ktorí vodkou nikdy nepohrdnú, je snáď taký starý ako Rusko samo. Americký rusista a politológ Mark Lawrence Schrad študoval na Moskovskej štátnej univerzite, a tiež na Moskovskej medzinárodnej univerzite, a ruské reálie vrátane zničujúceho alkoholizmu dobre pozná. A práve preto, že Rusov dobre pozná, nechcel len tak jednoducho uveriť tomu, že alkoholizmus je čosi, čo je súčasťou ruskej DNA, čo sa nedá nijako inak vysvetliť a s čím sa nedá ani nič zvlášť urobiť. Začal sa preto pýtať provokatívne otázky: Prečo Rusi pijú také obrovské množstvá vodky? Má to niečo spoločné s dejinami, politikou a spôsobom, ako im ich vládcovia celé stáročia vládnu? Akým spôsobom využívali ruskí vládcovia alkohol pre svoje potreby? Akú úlohu zohrala vodka v sprisahaniach a v revolúciách? Bola to vodka, ktorá spôsobila zánik cárskeho Ruska a potom zánik Sovietskeho zväzu? A nakoniec, dokáže Kremeľ dnes prekonať sám seba a zredukovať konzumáciu vodky, skvalitniť životnú úroveň v Rusku a priviesť ho k prosperite? To, čo za roky svojho výskumu a štúdia minulosti i súčasnej situácie v Rusku zistil, dal dohromady do jednej veľkej knihy, ktorá sa práve dostala na slovenský trh.

Josif Vissarionovič StalinVo svojej knihe sa Schrad venuje trom hlavným veľkým témam. V prvom rade vysvetľuje dejiny písané vodkou, teda spôsob, akým sa vodka stala súčasťou ruskej politiky a ako boli ruskí vládcovia stáročia závislí na príjmoch z daní z vodky. (Niekedy tvorili tieto príjmy i viac ako tretinu štátnych príjmov!). Druhá dejová línia knihy sa točí okolo alkoholizmu samotných vládcov, od Ivana Hrozného až po dnešok. Autor pritom nevynechá ani vzťah k alkoholu dnešných lídrov Ruska, Putina a Medvedeva, množstvo intríg a excesov na dvore Romanovcov, spôsob, akým využíval vodku Stalin, problémy, aké ZSSR spôsoboval Chruščovov alkoholizmus a podobne. V záverečnej časti sa potom venuje tretej veľkej téme knihy, teda tomu, ako sa dnešné Rusko nedokáže zbaviť svojej závislosti na vodke pre oligarchov a korupciu, a to napriek tomu, že dnes tvoria príjmy z jej predaja len úplne zanedbateľnú položku v štátnych financiách.

A teraz niekoľko čísel, ktoré Schrad uvádza, a ktorým sa mi na prvý pohľad (samozrejme, vychádza to z mojej nevedomosti a ignorantstva, množstvo z týchto čísel je dlhodobo dobre známych a Schrad s nimi neprišiel ako prvý) nechcelo veriť:

- Vodka zabila viac Rusov než druhá svetová vojna. Omnoho viac.

- Vodka zabije takmer pol milióna Rusov ročne (údaj ruskej vlády).

- Rusko má jeden z najväčších podielov samovrážd (27,1 na 100 000 ľudí) na svete. Väčšinu má aspoň čiastočne na svedomí alkohol.

- Rusi skonzumujú priemerne 18 litrov tvrdého alkoholu ročne, čo je dvakrát viac, než sa skonzumuje v Spojených štátoch a o 10 litrov viac, než Svetová zdravotnícka organizácia považuje za bezpečné množstvo.

- Začiatkom 80. rokov 20. storočia boli 2/3 vrážd a násilných zločinov spáchané ľuďmi pod vplyvom alkoholu.

- Priemerná dĺžka života Rusa (67,5 roka) je o 10 rokov nižšia než priemerná dĺžka života Rusky (77,4 roka), čo je spôsobené predovšetkým alkoholizmom u mužov.

- Priemerná dĺžka života Rusa je takmer o 10 rokov nižšia než priemerná dĺžka života Európana (75, pritom v západnej Európe 79 rokov). Pri ženách je rozdiel len 4 roky (v EÚ sa priemerne ženy dožívajú 81 rokov, v západnej Európe 84).

- Ak ste Rus, je šanca zhruba 1 ku 4 (23,4 %), že vaše úmrtie bude mať niečo spoločné s alkoholom.

- Rusi vymierajú aj vďaka alkoholizmu tak rýchlo, že podľa niektorých odhadov ich bude v roku 2050 už len 20 až 30 miliónov.

Pokračovať by sa, samozrejme, dalo ďalej. Schrad uvádza nepreberné množstvo podobne zarážajúcich štatistík. Dokáže ich pritom relatívne dobre vysvetliť a dať do kontextu ruských dejín, geopolitiky či jednoduchých ľudských ambícií.

Sovietsky plagát O. K. Kohana z roku 1986

Vodka ako esencia štátnosti

Prečo teda Rusi toľko pijú? Podľa Schrada je celkom zrejmé, že je to dôsledok politického systému, ktorý využíva a zneužíva vodku ako nástroj štátnej politiky. Príjmy z jej zdanenia boli stáročia základom ruského rozpočtu a vládnych príjmov. Celé sa to pritom začalo za vlády Ivana Hrozného, ktorý fakticky nahradil pitie vína, kvasu a piva vodkou, na ktorej predaj mal štát monopol. Ceny vodky sa pritom držali nízko, aby sa zabezpečilo, že ju všetci pijú a jej výrobu zabezpečovali výlučne šľachtici a vyššie triedy, oddané ruskej vláde. Výroba vodky je pritom nenáročná a lacná, čo z nej robí vysoko výnosnú komoditu.

Niektorí ruskí panovníci si zhubnosť alkoholizmu uvedomovali. Niekoľko výnimiek sa s tým rozhodlo aj niečo urobiť. S katastrofálnym výsledkom. Mikuláš II. zaviedol prohibíciu počas mobilizácie pre prvú svetovú vojnu – vďaka čomu dokázalo Rusko mobilizovať omnoho skôr, než sa predpokladalo, a dokonale tým zaskočilo nemecké velenie. To bolo však asi tak všetko pozitívne, čo z prohibície roku 1914 vzišlo. Vláde z rozpočtu vypadli príjmy z predaja vodky, čo znamenalo v čase vojny úplnú katastrofu. Okrem toho si obyvateľstvo začalo masívne ilegálne páliť vlastnú domácu vodku – samohonku, čo rezultovalo do ohromného zvýšenia počtu úmrtí po požití zle vypáleného alkoholu a do všeobecnej nespokojnosti. Skončilo sa to pádom storočia trvajúcej vlády Romanovcov a boľševickou revolúciou.

Sovietsky plagát nie alkoholu z roku 1972Podobný príbeh čakal o niekoľko desaťročí Michaila Sergejeviča Gorbačova. Samozrejme, pád ZSSR nemožno jednoducho vysvetliť zavedením čiastočnej prohibície na vodku. Faktom však zostáva, že výnosy z jej predaja spôsobili vážny výpadok financií zo sovietskeho rozpočtu, nespokojnosť obyvateľstva, nárast ilegálnej výroby a z nej vyplývajúceho vyššieho počtu úmrtí, až eventuálne došlo k pádu celého režimu. Ani Rusko v post-sovietskej ére nečakali dobré časy. Jeľcin, sám alkoholik par excellence, sa pokúsil systém reformovať. Vodka sa však de facto stala platidlom a jeho pokusy sa skončili fiaskom. V posledných rokoch, predovšetkým v období prezidentovania Dimitrija Medvedeva, došlo i k istému, ale len k veľmi miernemu zlepšeniu. Rusko má pred sebou ešte veľmi dlhú cestu.

 

Lži a falošné štatistiky

Schrad vo svojej knihe prináša čiastočne i výsledky vlastného výskumu, vo veľkom sa však odvoláva i na už publikované práce alebo na zverejnené výskumy a štatistiky. Jeho záber je pritom obrovský a využíva tak anglosaskú historiografiu, ako i tú ruskú. Svoje zdroje poctivo overuje a porovnáva, čo je pri knihe takéhoto charakteru obzvlášť dôležité – predovšetkým v súvislosti so štatistikami z bývalého Sovietskeho zväzu. Tie sa vyložene falšovali. Napríklad pri sčítaní ľudu v roku 1937 sa zistilo, že v krajine žije o pätnásť miliónov ľudí menej, ako to vláda pôvodne očakávala (okrem stalinských čistiek zohral svoju úlohu i alkohol). Stalin preto nechal štatistikov, ktorí cenzus obyvateľstva spracovali, zatknúť, obviniť ako „trockisticko-bucharinovských“ špiónov a zastreliť. Tajná polícia potom vyrobila štatistiky, ktoré sa mu pozdávali viac.

Sovietsky protialkoholický plagát, 1963V neskorších obdobiach sa zas sovietska vláda snažila štatistiky o alkohole a úmrtnosti „skrývať“. Po nástupe Brežneva napríklad zo sovietskej štatistickej ročenky Národné hospodárstvo ZSSR zmizli niektoré kľúčové údaje (ktoré boli za vlády Chruščova verejné). Kým nelichotivá štatistika o dojčenskej úmrtnosti zmizla úplne, štatistický oddiel „alkoholické a nealkoholické nápoje“ nahradil oddiel „iné potraviny“ – kam sa obvykle zaraďovali koreniny, sójové bôby, huby a vitamíny. Ak je možné veriť štatistickým ročenkám, v Sovietskom zväze do roku 1970 vynaložili ročne 27 miliárd rubľov na „iné potraviny“. Odhaduje sa, že z toho 23,2 miliardy minuli na vodku.

Vodka bude mať zrejme navždy vplyv na ruskú politiku a život. Schrad však na záver ponúka ako pozitívny príklad pre Rusko Švédsko. To malo s alkoholizmom ešte na začiatku minulého storočia podobné problémy, dokázalo však zaviesť reformy a svojej závislosti sa zbaviť. Rusko pritom musí svoj problém nevyhnutne riešiť. Počty mŕtvych a pokles priemernej dĺžky života, ktoré ruské dejiny zaznamenali počas mierových období v dôsledku pitia vodky takmer nemá vo svete obdobu. Podobné čísla majú len národy postihnuté vojnou alebo nejakou katastrofou. V tomto zmysle je vodka pre Rusov skutočne pohroma.

 

Dejiny vodky, dejiny Ruska a dejiny ich vzájomného vzťahu v kocke

Obraz Iľju Repina Ivan Hrozný a jeho syn IvanNa prvý pohľad sa Schradova kniha môže zdať ako pomerne náročné čítanie. Hneď prvé kapitoly knihy sa venujú alkoholickým excesom Ivana Hrozného možno až priveľmi, podobne je to s Petrom Veľkým, Stalinom, Chruščovom a s ďalšími ruskými či sovietskymi vladármi. Zdá sa, že Schrad chcel napísať všetko, čo sa mu podarilo nájsť, všetko, čo vedel, a zužitkovať všetok svoj výskum. Nie vždy sa takáto stratégia oplatí. Niektoré kapitoly (napr. o cárovnách) sú trochu zmätočné a ak chce čitateľ, ktorý sa v ruských dejinách neorientuje, pochopiť všetky problémy, o ktorých Schrad píše v celej ich komplexnosti, z času na čas si bude musieť pomôcť inou literatúrou alebo aspoň krátkym pohľadom do Wikipédie. Samozrejme, nie je to nevyhnutné a i bez dodatočného štúdia dostanete okrem dejín vodky i dejiny Ruska v kocke.

Slovenská verzia knihy je výrazne čitateľnejšia než pôvodný anglický originál, v ktorom sa nachádza také množstvo preklepov a štylistických chýb, že si to všimlo i viacero recenzentov na rôznych portáloch či v odborných publikáciách. Takmer všetci vyzdvihujú odbornú a obsahovú stránku knihy, ale dodávajú, že vydavateľ svoju prácu „odflákol“. Treba preto pochváliť prekladateľa Igora Otčenáša, ktorý slovenské vydanie svojím prekladom oproti ťažko čitateľnému originálu značne vylepšil.

Príbeh knihy sám o sebe a ohromujúce množstvo faktov a informácií sú navyše natoľko zaujímavé až pohlcujúce, že napriek všetkým výčitkám ju môžem bez väčších pochybností odporučiť i širokej čitateľskej verejnosti.

 

Jakub Drábik

 Dejiny písané vodkou titulka

Mark Lawrence Schrad: Dejiny písané vodkou. Alkohol, autokracia a tajné dejiny Ruska. Bratislava : Premedia 2017. 480 s. ISBN 978-80-8159-541-7.

 

 

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aký bol Alexander Dubček?

Aký bol Alexander Dubček?

Alexander Dubček. Meno už asi navždy symbolizujúce udalosti roka 1968 a personifikujúce pojem socializmus s ľudskou tvárou. Jeden z najznámejších Slovákov vo svete, ktorý sa už za svojho života stal legendou a táto legenda ho sprevádza a pravdepodobne i bude sprevádzať aj v ďalších desaťročiach po j celý článok

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Československo by tento rok oslávilo 100 rokov svojej existencie. HistoryWeb.sk sa preto opýtal piatich popredných českých a slovenských odborníkov na to, aké knihy by našim čitateľom odporučili k dejinám 1. ČSR, 1918 – 1938. Pozrite si ich výber. celý článok

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Túžba objavovať a poznávať ďaleké miesta sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Muži a ženy sa často vrhali na dobrodružné a nebezpečné výpravy do ďalekých a neznámych krajín. celý článok

Augustu 1968 predchádzala dezinformačná kampaň

Augustu 1968 predchádzala dezinformačná kampaň

V auguste 1968 sa na územie Československa vyrútili vojská piatich armád štátov Varšavskej zmluvy, aby poskytli československému ľudu „bratskú pomoc“ a zastavili kontrarevolúciu riadenú CIA. Tak znela sovietska verzia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.