Rozlúčka so zosnulým na veľkomoravský spôsob

Publikované : 17.05.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 6204

Tak ste skonali, rozlúčili ste sa so životom, klepla vás pepka, otrčili ste kopytá, voniate fialky odspodu. Všetky tieto výrazy označujú jedno a to isté, vaša existencia na zemi sa skončila. Zatiaľ čo dnes máte k dispozícii širokú škálu spôsobov, ako so svojím telom naložiť, ešte pred sto rokmi bol výber značne obmedzenejší. Náboženstvo, rituály, zvyky a obyčaje, ktorým podliehalo mŕtve telo, boli nerozlučne späté s prostredím, v ktorom sa nebohý za života pohyboval. Inak to nebolo ani v období existencie Veľkej Moravy.

 

Takže, čo sa to dialo s telom Moravana potom, ako jeho duša opustila telo? O pohrebných obradoch v tomto období sa dozvedáme prakticky len z archeologických prameňov, sme závislí na tom, aké tajomstvá odkryje zem. To však spôsobuje, že mnohé fakty pred nami ostávajú skryté. Nie sme schopní určiť, čo sa dialo s telom, kým ho uložili do hrobovej jamy. Naše vedomosti sú značne oklieštené. Sú to síce pesimistické vyhliadky hneď na úvod článku, ale čo už. V živote človek zažíva sklamania takmer permanentne. Asi sa pýtate, čo teda môžeme zistiť?  Aj napriek množstvu stratených informácií je toho ešte stále dosť...

 

Nové poriadky, alebo kremácia už nie je v móde...

So vznikom Veľkej Moravy, resp. s obdobím krátko pred ním súvisí aj zmena v pohrebnom ríte. Zatiaľ čo do začiatku 9. storočia sa na Slovensku a na Morave pochovávalo žiarovo, teda spaľovaním mŕtvol, na prelome 8. a 9. storočia sa začína pochovávať inhumačne, do zeme je ukladané celé telo. Je otázne, čo túto zmenu spôsobilo. Staršie teórie hovoriace o vplyve Avarov či o christianizácii neposkytujú uspokojivé vysvetlenie. Pravdepodobnejšie je nasledovanie príkladu Franskej ríše, ktorej sa chceli podobať aj príslušníci veľkomoravskej elity. Ich príklad potom nasledovali aj ostatní.

 

V akom veku vám hrozila smrť?

V Európe vám do 20. storočia hrozila smrť vlastne stále. Keď ste boli dieťa, hlavne v prvých mesiacoch po narodení, vás ohrozovali rôzne druhy chorôb a infekcií, nehovoriac o pôrode samotnom. Veľké riziko predstavovali nedostatok potravy, zranenia a absencia účinných liekov. Môžeme však konštatovať, že ak ste prežili rané detstvo, mali ste relatívne veľkú šancu dožiť sa dospelosti. Teda ak sa nič vážne nestalo. Riziko úmrtia začalo stúpať u žien s tým, ako začali rodiť, u mužov úmrtnosť stúpala o niečo neskôr. Priemerný vek Moravanov sa pohyboval okolo 40 rokov a jedinci dožívajúci sa 60 a viac rokov tvoria len malú časť populácie nachádzanej na pohrebiskách. Vidíte, len dostatok fyzického pohybu na čerstvom vzduchu  a zdravá strava nestačí na to, aby ste sa dožili stovky.

 

Starosť číslo jeden – kam sa nechať pochovať?

Čo sa týka lokalít, Moravania mali obmedzený výber. Buď ste sa správali slušne, nevyčnievali ste z davu a odmenou za to vám bol hrob na mieste, kde vždy pochovávala vaša komunita. Ak ste pochádzali z vyššej vrstvy a bývali ste niekde na centrálnych lokalitách (sídla elity, patria medzi ne Mikulčice, Pohansko, Staré Město pri Uherskom Hradišti, Nitra a Bratislava) mohlo vaše telo dokonca spočinúť v blízkosti niektorého novopostaveného kostola. Ak ste však to šťastie nemali a podarilo sa vám umrieť niekde ďaleko od domova, alebo vaša smrť bola niečím podozrivá, mohli ste skončiť aj pohodení v starej jame na sídlisku, alebo niekde úplne mimo akéhokoľvek osídlenia.

Ani pochovanie na regulárnom pohrebisku vám však nemuselo zaručiť, že budete vnímaný ako „kóšer“ jedinec. Máme doklady o pochovaných v zvláštnych polohách, napríklad na bruchu, na boku, v sede, dokonca aj v kľaku, a tiež orientovaných v severojužných smeroch, respektíve s hlavou na východ a s  nohami na západ, zatiaľ čo  drvivá väčšina nebohých bola pochovaná s hlavou na západ a s nohami na východ. Na základe zachovaných prameňov však nevieme povedať, aký symbolický význam mali tieto odchýlky od „normy“. Je možné, že aspoň niektorí z týchto jedincov mohli predstavovať potenciálne nebezpečenstvo a ich zvláštna poloha sa brala ako opatrenie, aby neznepríjemňovali život, či už na tomto alebo na onom svete. Za zmienku stojí, že v polohe na bruchu boli pochovávané hlavne ženy.

 

Miesto máme, čo ďalej?

Keď bolo vybraté miesto, ďalším logickým krokom bolo uloženie tela, a to takým spôsobom, aby veľmi nezavadzalo a neobťažovalo živých svojím zápachom a rozkladom, prípadne, aby sa k nemu nedostali divé zvieratá. Tiež sa mohlo dbať o to, aby zomrelý bezpečne a bez problémov prešiel do záhrobia. V období Veľkej Moravy ešte neboli mŕtvi pochovávaní priamo v mestách, ich pohrebiská ležali vždy pár stoviek metrov od sídliska. Nachádzali sa spravidla na slnečných svahoch a v blízkosti tiekla voda. Je možné, že okolo pohrebiska a medzi skupinami hrobov boli vysadené stromy alebo kríky, ktoré ohraničovali lokalitu.

S hrobovými jamami sa Moravania veľmi nebabrali. V niektorých prípadoch boli hlboké len tak, aby zakryli telo. Nájdu sa, samozrejme, aj jamy s drevenou konštrukciou alebo s kamenným obložením, no tie pravdepodobne patrili jedincom, umiestneným v spoločenskom rebríčku na vyšších priečkach. Niekedy naši predkovia využili možnosť a do jednej jamy uložili dvoch mŕtvych, a to buď vedľa seba alebo nad seba. Na druhej strane existujú aj hroby prázdne, symbolické.

Telá zomrelých boli väčšinou ukladané na chrbát s rukami pozdĺž tela. Pomerne bežné sú variácie v uložení rúk. Mohli byť položené aj na brucho alebo hrudník, nohy niekedy bývali mierne pokrčené. Vyskytujú sa aj už spomínané extrémne polohy, ktoré mohli naznačovať výnimočný status jedinca.

Približne v polovici všetkých hrobov nebol nájdený žiadny inventár. To však nemusí znamenať, že v nich ani pôvodne žiadny nebol. Predmety z organického materiálu sa po určitom čase rozpadnú, a teda archeológovia nie sú schopní určiť, či v hrobe pôvodne nič nebolo. Z predmetov sa zachovávajú hlavne tie vyrobené z kovov, z kostí a parohoviny a z  keramiky. Najčastejšie nachádzaným predmetom v hrobe je nôž. Okrem neho sa tam ukladali aj iné predmety dôležité pre každodenný život, ako ocieľky, kresacie kamene, ihly, hrebene, prasleny a podobne. Zo šperkov dominujú náušnice, a to od jednoduchých až po veľmi komplikované. Nachádzame tiež koráliky, nákrčníky, náramky či prstene. Prítomnosť vojenskej zložky dokladajú nálezy zbraní, mečov, kopijí, sekier a bojovníckeho výstroja, napríklad ostrohy. V hroboch sa okrem toho často nachádzajú keramické nádoby, vedierka, zvyšky mäsitej potravy, ktoré by mohli pochádzať z pohrebnej hostiny, či vajíčka. Popol a uhlíky v hrobe môžu byť pozostatkom obradov, ktoré sa konali počas pohrebu.

 

A čo po pohrebe?

O slovanských predstavách posmrtného života na našom území toho veľa povedať nevieme. Skôr, ako mohli byť zapísané, začalo k nám prenikať kresťanstvo, ktoré postupne odstavilo slovanský panteón bohov. Pohanské zvyky síce pretrvávali takmer až do súčasnosti, ale zároveň prešli mnohými transformáciami. Nebohí mohli byť ukladaní v smere západ – východ práve preto, že na východe ležalo záhrobie, a teda k nemu mali byť v momente prechodu otočení. Niektoré z predmetov nájdené v hroboch mohli zabezpečovať bezpečný prechod na druhý svet.

Po pohrebe telo určite čo najskôr zahrabali. Jednak z praktických dôvodov, aby telo nebolo rozvláčené po okolí zvieratami a vystavené vplyvom počasia, ale úlohu v tom mohli zohrať aj náboženské dôvody, napríklad obava z možného návratu mŕtveho. Aby bol hrob v teréne viditeľný, mohol mať na sebe nevysoký násyp. Tiež mohol byť označený, napríklad predmetom vyrezaným z dreva.

Po vykonaní potrebných obradov mal mať už nebožtík pokoj od všetkého a od všetkých.   Väčšinou to tak aj skutočne bolo. Známe sú však aj prípady, keď bolo hrob otvorený a kosti v ňom poprehadzované. Len ťažko možno určiť, aká udalosť viedla k takýmto opatreniam. V novoveku vyťahovali mŕtvych z hrobov, keď verili, že dotyčný spôsobil epidémiu, alebo keď sa myslelo, že škodí živým. Podobné dôvody mohli mať aj Moravania. Predsa len, k pochovávaniu tela prešli len nedávno a zatiaľ čo spaľovanie predstavovalo definitívne odstránenie všetkých možných nebezpečenstiev, neporušené telo mohlo vyvolávať (oprávnené ?) obavy.

 

Mgr. Lucia Nezvalová, vyštudovala archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti je internou doktorandkou na Archeologickom ústave SAV. Špecializuje sa na pohrebný rítus, hlavne na anomálne hroby v období stredoveku.

 

Použitá literatúra

Beranová, M.: Slované. Praha 1988.

Galuška, L.: Slované. Doteky předků. Brno 2004.

Hanuliak, M.: Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska. Nitra 2004.

Unger, J.: Pohřební ritus 1. až 20. století v Evropě z antropologicko-archeologické perspektivy. Brno 2006.

 

Obrazová príloha: UAM, R. Přichystalová, M. Kalábek, L. Balák, Městské muzeum a galerie Břeclav. P. Dresler

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Nájsť miesto pochovania Metoda, veľkomoravského arcibiskupa, sa pokúšali už mnohí, laici aj profesionálni archeológovia. Mohli by sme povedať, že Metod sa stal akousi archeologickou celebritou. celý článok

Moslimskí Lipkovia bojovali za kresťanov

Moslimskí Lipkovia bojovali za kresťanov

Na pohraničí dnešného Poľska, Litvy a Bieloruska sídli síce nepočetná, ale kultúrne výrazne vyhranená menšina Tatárov, zvaných Lipkovia. Príslušníci tohto etnika sa hlásia k sunnitskému islamu, čo je v danej geografickej polohe absolútne nezvyčajné, no pre miestnych úplne normálne. celý článok

Ako si starí Bulhari hľadali novú vlasť?

Ako si starí Bulhari hľadali novú vlasť?

Vieme, že už od počiatkov písaných dejín si viaceré skupiny kmeňov uvedomovali spoločnú, resp. príbuznú identitu. Svedčí o tom fakt, že hovorili vzájomne zrozumiteľnými dialektmi, vychádzajúcimi zo spoločného protojazyka, a zdieľali rovnakú či podobnú mytológiu. Platí to aj pre etnogenézu Bulharov. celý článok

Púť normanského žoldniera

Púť normanského žoldniera

V priebehu 11. storočia boli normanskí žoldnieri jednými z najvyhľadávanejších a najoceňovanejších bojovníkov v Európe. Niektorí sa časom stali tak známymi, že sa ich mená a činy zachovali opísané v dobových prameňoch. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.