Richard III. – „tyran“ s vľúdnou tvárou

Publikované : 04.04.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2064

Mesiace podrobného výskumu a spolupráce britských archeológov a historikov priniesli ovocie. Po vyše 500 rokoch uzreli svetlo moderného sveta pozostatky asi najznámejšieho anglického panovníka. Shakespearom stvárnený krutý a bezohľadný kráľ-hrbáč Richard III. bol objavený pod parkoviskom v anglickom Leicesteri severne od Londýna. Archeologický výskum v septembri 2012 odkryl základy starých budov a telo. Na potvrdenie domnienok o kráľovskom pôvode ostatkov svet čakal ešte niekoľko mesiacov.

 

 

 

Telo posledného panovníka plantagenetovskej dynastie považovali za stratené. Historik  John Ashdown-Hill strávil veľa času štúdiom historických máp. Podarilo sa mu identifikovať miesto, na ktorom kedysi stál františkánsky kláštor Grey Friars. Tam bol totiž Richard III. pochovaný po prehratej bitke pri Bosworthe v auguste 1485. Touto bitkou Henrich Tudor, vzdialený príbuzný rodu Lancasterovcov, uchopil moc v Anglicku po 30 rokov trvajúcej vojne ruží.

 

Objavy pod parkoviskom

Na mieste, kde sa kedysi konali bohoslužby, nájdeme dnes už len parkovisko. Pod ním „odpočíval“ kráľ Richard. V blízkosti tela neboli nájdené žiadne zvyšky rubáša či rakvy, len hrot šípu v chrbtici. Ako sa neskôr ukázalo, hrot bol oveľa starší než telo, takže ho nemožno spájať s príčinami smrti. Kostra sa našla okrem chodidiel v takmer kompletnom stave (chodidlá chýbali). Antropologická analýza ostatkov potvrdila, že išlo o mužské telo, i keď subtílnejšia postava pripomínala skôr ženu. Podľa historických prameňov mal mať Richard III. jedno rameno vyššie než druhé. Nájdené telo malo chrbticu zdeformovanú skoliózou, ktorá telo postihla po desiatom roku života. Odhliadnuc od tejto deformácie bola postava na stredovek nadpriemerného vzrastu, keďže jej výška dosahovala 172 cm.  

Telo nieslo 10 stôp po zraneniach, z toho 8 na lebke. Minimálne 2 zranenia lebky by podľa slov lekárov spôsobili okamžitú smrť. Za zbrane, ktoré mohli spôsobiť takéto poranenia, vedci pokladajú nôž, meč a halapartňu. Rádiokarbónová analýza určila, že objavené kosti pochádzajú z obdobia rokov 1455 až 1540. Richardova smrť vo veku 32 rokov s týmto časovým rámcom plne korešponduje. Rozbor DNA získanej z nájdených ostatkov potvrdil príbuznosť s kráľovským rodom Yorkovcov, ktorý vládol na anglickom tróne v 15. storočí. Genealógia objavila pri skúmaní potomkov dynastie Plantagenetovcov dvoch priamych príbuzných, jedného v Kanade a jedného v Anglicku. Išlo o priamych potomkov Richardovej sestry Anny z Yorku. Porovnanie genetických vzoriek potvrdilo, že kostra z Leicesteru bola súčasťou vládnucej dynastie. Po kompletnej analýze budú ostatky znova pochované v katedrále v Leicesteri. Hodnovernosť „starej“ DNA kritizujú vedci z dánskeho Prírodovedného múzea, podľa ktorých sú kostrové a archeologické doklady dôveryhodnejšie. Bude zaujímavé sledovať, ako dopadne ďalšia analýza DNA kostry z Grey Friars, ak bude vôbec povolená.

 

Rekonštrukcia tváre

Vedci z Univerzity v Leicesteri sa pokúsili aj o oživenie zosnulého. Pomocou modernej techniky vytvorili 3D rekonštrukciu tváre a následne aj hmatateľný model. Pri tvorbe parochne, výbere farby vlasov, obočia a očí či odtieňa pokožky pomohli dobové vyobrazenia. Autori modelu takto poskytli svetu protiargumenty k zaužívanej predstave kráľa s krutým výrazom v tvári, ako ho prezentovali doboví historici či William Shakespeare. Samotná busta bude vystavená v turistickom stredisku na mieste nálezu na budúci rok.

Richard III. sa v roku 1483 po smrti svojho brata, anglického kráľa Eduarda IV., stal lordom protektorom v mene svojho synovca Eduarda V. Potom čo boli Eduard a jeho brat označení za nemanželských synov, sa Richard ujal moci. Synovcov dal uväzniť v londýnskom Toweri a neskôr zmizli. Povráva sa, že ich dal zavraždiť.

Vládol síce len dva roky, no spôsob, akým sa dostal k moci, to, ako sa zachoval k vlastnej rodine, a to, že bol posledným kráľom plantagenetovskej dynastie, ho zaradili medzi najkontroverznejšie postavy anglickej histórie. Archeologický objav jeho ostatkov vniesol trochu nového svetla do jeho života i reputácie, a umocní tak jeho miesto v dejinách.

 

Anton Šteger

 

Internetové odkazy:

a)      http://www.bloomberg.com/news/2013-02-04/leicester-scientists-say-skeleton-is-that-of-king-richard-iii.html

b)      http://edition.cnn.com/2013/02/03/world/europe/richard-iii-search-announcement/index.html

c)      http://www.independent.co.uk/news/science/archaeology/news/richard-iiis-remains-found-under-car-park-in-leicester-8126149.html

d)     http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/213822-pohledte-do-kralovy-tvare-richard-iii-jako-by-ozil/

e)      http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/195200-ostatky-krale-richarda-iii-hledaji-archeologove-na-parkovisti/

 f)      http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/213676-trefa-britskych-archeologu-nasli-kostru-richarda-iii/

Obrazová príloha: wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2013

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2013

Archeológovia majú na rozdiel od svojich kolegov v iných humanitných odboroch trochu viac šťastia, pretože zem im neustále odhaľuje nové tajomstvá. Nie sme odkázaní len na dišputy okolo niekoľkých riadkov už veľa razy prečítaných kroník. celý článok

Kumáni – zabudnutí nomádi?

Kumáni – zabudnutí nomádi?

Od záveru 11. storočia dominoval v euroázijskej stepi jeden veľký nomádsky konglomerát Kumánov, ktorý výrazným spôsobom zasiahol aj do dejín Uhorského kráľovstva. celý článok

Migračné krízy v minulosti –  vpád Pečenehov

Migračné krízy v minulosti – vpád Pečenehov

Migračné pohyby predstavujú prirodzenú súčasť dejín ľudstva. Migrovali jednotlivci, ako aj celé národy, hľadajúc lepšie podmienky pre život: za lepšími zdrojmi a potravou, príjemnejším podnebím, alebo utekali zo svojej pôvodnej vlasti pred silnejším nepriateľom. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.