Prvá tanková bitka mala prekvapivý výsledok

Publikované : 15.10.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 7246

Mala to byť bitka, akých vojaci Veľkej vojny zažili desiatky. Delostrelecká príprava, rázny útok a víťazstvo alebo porážka. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa stret pri Villers-Bretonneux bude vymykať zo zaužívaných skúseností. Teda až do chvíle, keď sa do boja vyplazila skupina britských tankov, ktorá zakrátko narazila na nemeckých obrnencov. Prvá tanková bitka sa mohla začať.

 

Kým k tejto udalosti došlo, museli prejsť tanky pomerne dlhú cestu. Prvýkrát sa na bojisku objavili v septembri 1916 počas bitky na rieke Somme. Ich premiéra však nebola úspešná. Hoci na niektorých miestach frontu spôsobili v radoch protivníka paniku, doplatili na rôzne konštrukčné chyby, ktoré bývajú s vývojom podobných systémov spojené a na svoju chvíľku slávy si ešte museli počkať.

 

Britský buldog a nemecké monštrum

Britské velenie však nový mechanizmus nezavrhlo, práve naopak. Na rieke Somme bojoval tank označovaný ako Mark I. Bol vyrábaný v dvoch verziách – Male (v preklade samec) a Female (v preklade samica). Rozdiel medzi nimi bol vo výzbroji. Samec niesol do boja dve delá kalibru 57 mm, umiestnené v tzv. barbetách (strieľňach) na bokoch tanku a tri guľomety (dva na bokoch jeden v prednej časti). Samica mala namiesto diel dva guľomety navyše. Posádku tohto vozidla tvorilo osem mužov, ktorých chránil 10 mm pancier. Tank mal hmotnosť 28 ton a za priaznivých podmienok dokázal vyvinúť maximálnu rýchlosť 7 km/h. Rešpekt medzi nepriateľmi budil najmä svojou veľkosťou, keďže dlhý bol 8 metrov, široký 4 metre a vysoký bezmála 2,5 metra.

Briti postupne prišli na bojisko s vylepšenými verziami svojho tanku. Bitky pri Villers-Bretonneux sa zúčastnili predovšetkým tanky s označením Mark IV. Tie mali oproti svojim predchodcom okrem iného hrubší pancier a vylepšený motor. Táto verzia si pomerne úspešne zabojovala už v novembri 1917 počas bitky pri Cambrai, keď došlo k prvému masovému nasadeniu tankov v dejinách. Na bojisku sa vtedy objavilo vyše 350 strojov.

Postupné úspechy obrnencov neušli pozornosti ďalších bojujúcich veľmocí a čoskoro začali s vývojom Francúzi aj Nemci. Po mesiacoch vývoja vyrukovala nemecká armáda s 33 tonovým monštrom, ktoré dostalo názov A7V. Bolo vyše 7 metrov dlhé, 3 metre široké a približne rovnako tak vysoké. Obsluhu tvorilo až 18 mužov, ktorí mali pre prípad boja k dispozícii jedno delo kalibru 57 mm v prednej časti vozidla a ďalších 6 guľometov po stranách a v zadnej časti. Posádku chránil pancier v hrúbke 15 – 30 mm. Rýchlosť bola porovnateľná s britským protivníkom, ale na rozdiel od neho malo A7V pomerne veľký problém pri prekonávaní terénnych prekážok. Nemecké velenie však s výrobou tankov dlho otáľalo a keď sa výroba mala začať, chýbali potrebné suroviny. Do konca vojny preto bolo vyrobených iba 20 kusov.

Nemecké tanky A7V zažili krst ohňom 21. marca 1918 v blízkosti mesta St. Quentin. Útok však nešiel podľa plánov. Z piatich nasadených tankov sa jeden pokazil ešte pred ofenzívou a ďalšie dva krátko po jej začatí. O reparát sa mali pokúsiť práve počas bitky o Villers-Bretonneux.

 

Nekomfortné a zraniteľné

To, čo oba tanky spájalo, bolo obrovské nepohodlie pre posádku. Tá musela pracovať v enormnom hluku a teple generovanom či už motorom, alebo guľometmi a delami. Nedostatočne odpružený podvozok bol zdrojom škripotu, otrasov, a v prípade, že obrnenec narazil na nejakú terénnu prekážku, s posádkou to riadne zamávalo. Tankisti sa v takej situácii snažili chytiť toho, čo bolo poruke a bežne sa stávalo, že to bola nejaká rozpálená časť zbrane alebo motora. Výsledkom boli bolestivé popáleniny. Komplikácie posádke spôsoboval aj vzduch vnútri tanku, ktorý bol už krátko po začatí bojov naplnený dusivými spalinami z motora a zbraní.

Hoci tanky vyzerali na prvý pohľad ako nezraniteľní titani, realita bola iná. Stroje mohlo vyradiť z akcie veľa vecí. Mechanické poruchy motora a riadenia, pretrhnutý pás alebo nešťastné zapadnutie v hlbokom kráteri. Samostatnou kapitolou bola nepriateľská paľba. Kým voči bežným pechotným zbraniam boli tanky odolné, stačil jeden presný delostrelecký granát a z oceľového monštra zostal vrak.

 

Nemecký pokus o reparát

Ukončenie bojov na východnom fronte umožnilo nemeckému veleniu presunúť sily na západ a na jar 1918 začať ofenzívu. Britské a francúzske jednotky boli zatlačené na sever od rieky Somme a nemecký zrak sa upieral na obec Villers-Bretonneux. Dedinka, ležiaca približne 19 kilometrov od mesta Amiens, ktoré bolo dôležitým cestným aj železničným uzlom, sa nachádzala na vyvýšenej polohe a mohla poskytnúť artilérii vynikajúcu pozíciu do ďalších bojov.

Nemci zaútočili na britské pozície 30. marca, ale príchod austrálskych jednotiek neumožnil nemeckým vojakom definitívny prielom a 5. apríla sa prvá bitka pri Villers-Bretonneux skončila dohodovým víťazstvom.

Ubehli len dva týždne a nemecký generál Georg von der Marwitz naplánoval nový útok. Okrem svojej pechoty mohol tentokrát počítať aj s pätnástimi tankami A7V, avšak jeden stroj sa pokazil skôr, než sa vôbec priblížil k bojisku. Zvyšných štrnásť obrnencov bolo rozdelených do troch skupín. Prvé zoskupenie tvorili tri stroje a pri útoku mali smerovať priamo do Villers-Bretonneux. Do druhej skupiny bolo priradených sedem tankov, ktoré mali útočiť do priestoru medzi Villers-Bretonneux a lesom Bois d'Aquenne. Posledné štyri A7V mali zabezpečovať krídlo útočiacim silám, a preto sa mali nachádzať úplne naľavo a viesť útok smerom na Cachy. Posádky tankov dostali rozkaz, aby sa ihneď po splnení úloh stiahli na svoje počiatočné pozície. Nemecké velenie totiž nechcelo riskovať ich zbytočnú stratu.

Nemci pri plánovaní ofenzívy nenechali nič na náhodu. Niekoľko dní ostreľovali pozície dohodových vojsk delostreleckými aj plynovými granátmi. Počas tohto rámusu, ktorý vytvorilo delostrelectvo, prisunuli tanky na miesta, odkiaľ mali neskôr vyraziť do útoku. V priebehu týchto presunov sa pokazil ďalší stroj A7V z druhej skupiny. Nemecké velenie dúfalo, že sa im takýmto krycím manévrom podarí utajiť prítomnosť tankov.

Briti však vedeli, že sa v okolí Villers-Bretonneux niečo chystá. Prezradil to najmä letecký prieskum, ktorý odhalil vyššiu koncentráciu delostrelectva v tejto oblasti. Následne tieto informácie potvrdili aj nemeckí zajatci. Tí zároveň prezradili prítomnosť vlastných tankov na bojisku.

 

Vojna strojov

Nemecký útok sa začal ráno o siedmej hodine. Pechota spoločne s tankami útočila pod rúškom hmly spôsobenej intenzívnym ostreľovaním dymiacimi a plynovými granátmi. Na niektorých miestach bolo vidieť sotva na päťdesiat metrov. Práve z dôvodu nízkej viditeľnosti nemohlo adekvátne zasiahnuť britské delostrelectvo, ktoré by za normálnych okolností dokázalo narobiť Nemcom vážne problémy.

Kombinácia správne načasovanej delostreleckej paľby spoločne s nasadením tankov mala za následok, že sa prvej skupine podarilo prekonať britské pozície a obsadiť Villers-Bretonneux. Tanky zostali v dedine do poludnia a následne sa bez strát vrátili späť za pôvodné nemecké línie.

Druhá skupina už toľko šťastia nemala. Niektoré tanky začali trápiť mechanické poruchy, iné sa dostali do ťažkej paľby protivníka a ich posádky utrpeli prvé straty. Aj napriek tomu bol ich prínos na bojisku dostatočne veľký, aby pomohli pechote prebiť sa do lesa Bois d'Aquenne. Jeden z tankov však zostal zaseknutý vo veľkom delostreleckom kráteri a jeho obsluha ho musela opustiť.

Boli to stroje tretej skupiny, ktoré sa mali zúčastniť prvej tankovej bitky v dejinách, hoci jej úvod pripomínal skôr tragikomédiu. Jeden z nemeckých tankov v hmle zablúdil a prevrátil sa do pieskovej jamy. Ďalší stroj, ktorému velil poručík Wilhelm Blitz, narazil pri rovnakom blúdení po bojisku na troch britských oponentov.

Tri stroje Mark IV boli pred začatím bitky sústredené pri lesíku Bois l'Abbé. V priebehu predchádzajúcich dní aj ich zasiahla delostrelecká paľba a tak viacero členov posádok bolo priotrávených plynom a vyradených z boja. Britské tanky s oklieštenými posádkami vyrazili do boja okolo pol deviatej a zakrátko narazili na stroj poručíka Blitza. Ten sa bez zaváhania pustil do bitky s britskou presilou, nehľadiac na to, že jeho dvaja kolegovia boli príliš vzdialení a nedokázali mu pomôcť.

Bliztova posádka dokázala svojím útokom dva z troch britských tankov vyradiť, hoci je potrebné dodať, že obidva boli vo verzii Female a svojimi guľometmi nemohli protivníkovi nijako ublížiť. Na bojisku sa však nachádzal ešte posledný z trojice britských tankov. Ten mal vo výzbroji dve delá, ktoré by si s nepriateľským A7V dokázali v boji poradiť. Veliteľom tohto stroja bol poručík Frank Mitchell.

Ten vydal svojim mužom rozkaz, aby tankom neustále manévrovali, čo sa však podpísalo na presnosti paľby. Ani jeden z vystrelených delostreleckých granátov protivníka nezasiahol. K tomuto rozhodnutiu však Mitchella viedol predpoklad, že vo chvíli, keď by zastavil, stal by sa tank ľahkým cieľom pre nemeckú artilériu. Ubehlo niekoľko minút neúspešnej paľby, až dal britský dôstojník predsa len rozkaz svoj stroj zastaviť. Tým poskytol svojim strelcom dostatok času, aby presne zamerali delo na nemecký tank. Z britského tanku vyleteli v rýchlom slede tri delostrelecké granáty, ktoré všetky zasiahli svoj cieľ. Blitzov stroj bol vyradený z boja.

Mitchellovej posádke však nezostalo veľa času na oslavu. Blížili sa k nim ďalšie dva stroje A7V. Povzbudená predchádzajúcim úspechom britská posádka neváhala a zaútočila. Tentokrát bezvýsledne. Nemecké tanky sa síce otočili späť k svojim pozíciám, no nie preto, že by sa britského tanku zľakli. Ich vlastná pechota pod vplyvom paľby zaľahla ďaleko za obrnencami. Bez jej asistencie bol pre tanky akýkoľvek ďalší postup zbytočný.

Britský tank zostal ešte niekoľko minút na bojisku. Pri snahe odraziť nemecký útok však zišiel do hlbokého krátera. Keď sa z neho pokúšal vyjsť, došlo k mechanickej poruche. Posádke sa síce podarilo poruchu rýchlo odstrániť, ale vzápätí tank zasiahol delostrelecký granát a vyradil ho z boja. Poručík Mitchell musel aj so svojimi spolubojovníkmi ustúpiť.

Súboj tankov pri Villers-Bretonneux sa nestal senzáciou, ako by sa dalo očakávať. Spomínaná zrážka zanikla v množstve udalostí, ktoré sa na západnom fronte v tom čase diali. Nemcom sa síce podarilo dobyť vytýčený cieľ, no už nasledujúci deň ich z mesta vyhnal protiútok západných spojencov. Nebyť prvej zrážky tankov v dejinách, bitka pri Villers-Bretonneux by sa stratila v desiatkach podobne nezmyselných bitiek prvej svetovej vojny.

 

 

Mgr. Vladimír Koppan je interným doktorandom na Katedre histórie FF UKF v Nitre. Vo svojom výskume sa venuje vojenským dejinám 19. a prvej polovice 20. storočia so zreteľom na obidve svetové vojny.

 

 

Použitá literatúra

Edmons, J. E.: Military Operations France and Belgium. 1918 March-April: Continuation of the German Offensives. London 1937.

Fletcher, D.: Tanks and Trenches : First Hand Accouts of Tank Warfare in the First World War. Stroud 2009.

Macksey, M.: Tank proti tanku : Ilustrovaná historie pozemní pancéřové zbraně v průběhu 20. století. Praha 2003.

Mitchell, F.: When Tank Fought Tank. Dostupné na internete http://www.firstworldwar.com/diaries/whentankfoughttank.htm.

Perrett, B.: Ocelová pěst. Praha 2004.

Ogorkiewicz, R.: Tanks : 100 years of evolution. New York 2015.

Schneider, W./Strasheim, R.: German Tanks in World War I. : The A7V and Early Tank Development. Atglen 1990.

 

Obrazová príloha: wikipedia.org, tank-hunter.com, archív autora

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako tanky nahradili kone

Ako tanky nahradili kone

Pozemné armády väčšiny štátov sa od začiatku skladali z troch hlavných zložiek – z pechoty, z jazdy a z delostrelectva. celý článok

Čo majú spoločné Doktor Živago, teroristi a CIA?

Čo majú spoločné Doktor Živago, teroristi a CIA?

V máji 1956 vystúpil istý Sergio D´Angelo, taliansky komunista a hľadač talentov milánskeho vydavateľstva Giangiacomo Feltrinelli Editore, z vlaku v dedine Peredelkino, v oáze ruských spisovateľov necelých dvadsať kilometrov od Moskvy. celý článok

Námorné bitky, ktoré zmenili 20. storočie

Námorné bitky, ktoré zmenili 20. storočie

Dvadsiate storočie prinieslo ľudstvu najväčší pokrok v dejinách, ale, žiaľ, aj tie najväčšie hrôzy. Jeho prvú polovicu poznačila dvojica úzko prepojených globálnych vojenských konfliktov a takmer celú druhú vyplnil tretí – studený. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.