Prišlo poľnohospodárstvo z pralesa?

Publikované : 24.08.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1767

Poľnohospodárska „revolúcia“ sa začala o tisíce rokov skôr, tvrdia niektoré seriózne médiá. Pestovanie rastlín a chov zvierat sa objavili už oveľa skôr. „Neolitická revolúcia“ tak ako ju poznáme, neexistovala, hlásia titulky. Všetko je však napokon úplne inak.

 

Skupina bádateľov (Patrick Robert, Chris Hunt, Manuel Arroyo-Kalin, Damian Evan a Nicole Boivin) uverejnila zaujímavú štúdiu o využívaní pralesa v praveku a v staroveku ľudstva. Správu šírili viaceré médiá a senzačnými nadpismi o prepisovaní učebníc pútali pozornosť. Dodám, už zasa!

Anglický bádateľ Gordon O. Childe vyčlenil tieto znaky „neolitickej revolúcie“: vznik poľnohospodárstva, domestikácia (chov) zvierat, vznik trvalejších sídlisk a rozmach remeselnej výroby. Zmeny predpokladáme aj v náboženských (duchovných) predstavách. „Neolitická revolúcia“ sa dnes chápe ako dlhodobý proces zmeny skoro vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, ktorý sa udial v priebehu dlhého obdobia mladšej doby kamennej (neolitu). Priliehavejším označením než „revolúcia“ je pre tento proces pojem neolitizácia. Môžeme sledovať zrod produktívnej hospodárskej činnosti. Človek začal výraznejšie zasahovať do činnosti prírody. V niektorých oblastiach bola ľudská spoločnosť donútená k zmene spôsobu obživy.

K neolitizácii došlo vo viacerých centrách v rôznych geografických oblastiach. Medzi najvýznamnejšie patrí Blízky východ (oblasť dnešného Turecka, Sýrie, Iraku, Iránu – tzv. Úrodný polmesiac), Čína, Mezoamerika (termín je používaný pre označenie oblastí v strednom a južnom Mexiku spolu s priľahlými oblasťami Strednej Ameriky) a juhoamerické Andy. Medzi centrá mohla patriť aj severná Afrika, dnešná Brazília, Pričiernomorie, západná Afrika, východ USA a Nová Guinea. Nie všetky uvedené lokality mali rovnaké možnosti pre rozvoj poľnohospodárstva. Niektoré boli pre ďalší vývoj dominujúce (napr. Blízky východ), iné neposkytovali dostatok vhodných rastlín a živočíchov, aby sa domestikácia a neolitizácia naplno rozbehla.

Pre rozvoj aktívneho poľnohospodárstva sú dôležité hlavne dva typy rastlín – obilniny a strukoviny, ktoré dopĺňali ďalšie druhy. Zo zvierat sú dôležité predovšetkým veľké cicavce. V období začiatku neolitu žilo na svete asi 148 druhov veľkých, divokých, suchozemských cicavcov. No len 14 z nich bolo vhodných pre domestikáciu! Neolitizácia na niektorých miestach prebehla aj bez veľkých druhov zvierat, čo sa však neskôr negatívne prejavilo (napríklad v oblasti Mezoameriky).

Neolitizácia nie je úplne spontánny proces. Ľudská spoločnosť sa správa čisto ekonomicky. Ak je pre ňu výhodnejší lovecko-zberačský spôsob obživy, nebude sa venovať hľadaniu nových zdrojov. Tlupy pravekých lovcov teda boli pravdepodobne donútené hľadať nové spôsoby obživy a nové stratégie prežitia. Medzi faktory, ktoré spôsobili prechod od lovecko-zberačského spôsobu života k poľnohospodárstvu, môže patriť pokles zdrojov potravy, ktorú mohli ľudia získať v prírode. Život lovcov a zberačov sa prestal vyplácať. Zrejme došlo aj k zvýšeniu hustoty obyvateľstva. Usadlý spôsob života poskytoval niekoľko výhod. Ľudia mali pravidelný prísun potravín. Nastalo hromadenie technológií. Pri poľnohospodárskych prácach sa mohli viac využívať deti. (Pri náročnom kočovníckom živote paleolitických ľudí boli deti skôr zbytočnou príťažou.) Celý proces sa začal pravdepodobne niekedy pred 12-tisíc rokmi.

A práve tento začiatok chceli mnohé médiá na základe spomínanej štúdie „posunúť“ o desiatky tisíc rokov dozadu. Ide však o nepochopenie problematiky a o chybné uvažovanie. Pri niektorých novinároch mám dokonca pocit, že si štúdiu neprečítali, ale len kopírovali jej abstrakt. Vedci pod vedením Patricka Roberta sa totiž venujú hlavne vplyvu človeka na pralesy a ich vzájomnej interakcii, ktorá má presahy až do dnešnej doby.

 

Nedostupný prales?

Mnoho ľudí má o pralesoch predstavu ako o nedostupných miestach, do ktorých má prístup len dobrodruh v klobúku a s bičom. Podobný názor mali aj mnohí vedci, ktorí považovali pralesy za neprístupné pre život ľudí. Pralesy sa však neustále vyvíjali, a to často s prispením človeka. Napríklad na miestach pralesov Mexika, Guatemaly, Hondurasu a Salvádoru existovala rozsiahla civilizácia Mayov. Dnes je tu len prales, ak však spoznáte množstvo archeologických lokalít tu ukrytých, pochopíte, že v minulosti tu muselo existovať intenzívne osídlenie, a nie hustá vegetácia.

Spomínaná štúdia uvádza, že človek začal pôsobiť na prostredie pralesa už pred 45-tisíc rokmi – dôkazy sú z pralesov na indonézskom Borneu a na ostrovoch Melanézie. Na ostrove Jáva sa v pralesnom prostredí objavil človek ešte skôr, možno už pred 125-tisíc rokmi. Podobné dôkazy máme aj z Číny pred 100-tisíc rokmi. V južnej Ázii začal meniť človek prostredie pralesov pred 36-tisíc rokmi. Ďalej máme dôkazy o pôsobení ľudí v pralesoch Južnej Ameriky pred 13-tisíc rokmi. V Južnej Amerike je to zároveň aj obdobie príchodu prvých ľudí na tento kontinent.

Práve v juhovýchodnej Ázii existujú indície o aktívnom pôsobení človeka na pralesy v podobe zakladania lesných požiarov. Autori štúdie to spájajú hlavne so snahou vytvorenia vhodného biotopu pre niektoré rastliny a zvieratá (napríklad prasatá). Išlo by o akési „protopoľnohospodárstvo“, ale ešte nie o klasické poľnohospodárstvo.

Podľa iných výskumov môžeme uvažovať aj o tom, že oheň sa používal na zlepšenie loveckých podmienok pravekých ľudí. Eukalypty sú v Austrálii možno rozšírené práve preto, že lepšie odolávajú ohňu ako iné dreviny. Predtým pomerné ojedinelé stromy sa príchodom človeka viac rozšírili, čo ocenili najmä koaly.

Ako dôsledok ľudského zásahu do prostredia pralesa sa dá vnímať aj miznutie megafauny na územiach, kde sa práve objavil človek. Tento jav sa pozoroval v Amazónii (napríklad veľké leňochy a mastodonty) a v juhovýchodnej Ázii. Rovnako je doložený aj mimo pralesov. Naopak, v Melanézii sa s človekom do pralesného prostredia dostali niektoré malé druhy cicavcov (bandikut, kuskus). Podobne človek prenášal aj niektoré druhy rastlín v rámci pralesa. Z pralesa bolí domestikovaní aj predkovia dnešných sliepok.

Prvé pralesné poľnohospodárstvo máme doložené z Novej Guiney, kde sa začalo s „pestovaním“ banánov, jamu a tara. Išlo však skôr o prenášanie vhodných rastlín než o intenzívne poľnohospodárstvo, ľudia ďalej praktizovali zber a lov. V amazonských pralesoch a v Melanézii išli ľudia ešte ďalej a budovali tu aj odvodňovacie sústavy rôznych jám a jarkov. Tieto javy môžeme vystopovať do obdobia medzi rokmi 10 000 až 8 000 pred Kr.

Na Blízkom východe sa v tom istom období objavujú už prvé kosáky (kultúra natufien) a prvé trvalejšie príbytky (Karím Šáhir, Závi Čemi a Šanídár). Ako vidno, procesy zmeny (ale nie všade rovnakej) prebiehali na rôznych miestach paralelne.

 

Kedy sa začala neolitická „revolúcia“?

Neolitizácia neprebehla skôr, ako tvrdili médiá. Nezačala sa pred 45-tisíc rokmi, ako hlásali novinové titulky. Vedci skúmali pralesy a zistili, že človek do nich prenikal oveľa skôr, než sa doteraz predpokladalo. Medzi ľuďmi a pralesom došlo k interakcii. Človek prales využíval a prispôsoboval, napríklad pomocou ohňa, môžeme hovoriť o vzniku „protopoľnohospodárstva“. Základom obživy ľudí v pralese bol stále lov a zber. Proces sa udial opačne, dôležité plodiny sa dostali do pralesa z iných prostredí (napríklad kukurica prišla do Amazónie z Mezoameriky, ryža sa do juhovýchodnej Ázie rozšírila zo severu).

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Použitá literatúra

Diamond, J.: Osudy lidských společností Střelné zbraně, choroboplodné zárodky a ocel v historii. Praha 2001.

Childe, G.: Člověk svým tvůrcem. Praha 1949.

Pokorný, P. a kol.: Afrika zevnitř. Kontinentem sucha a věčných proměn. Praha 2016.

Roberts, P./Hunt, Ch./Arroyo-Kalin, M./Evan, D./Boivin, N.:  The deep human prehistory of global tropical forests and its relevance for modern conservation. Nature Plants 3, 17093, 2017, 1 – 9.

 

Internetové odkazy:

a) https://tech.sme.sk/c/20619202/najvacsia-revolucia-v-dejinach-cloveka-mozno-neexistovala.html

b) https://arstechnica.com/science/2017/08/evidence-that-humans-had-farms-30000-years-earlier-than-previously-thought/

Obrazová príloha: A. Toensing, wikipedia.org   

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo je Západ bohatý a Východ chudobný

Prečo je Západ bohatý a Východ chudobný

Dostala západná civilizácia do vienka niečo, vďaka čomu dominuje? Dokážeme investovať lepšie ako ľudia z Východu? Kde leží bod zlomu, ktorý spôsobil, že západná civilizácia sa dala na víťazný pochod dejinami a ázijská, africká či latinskoamerická civilizácia, naopak, zaostali? celý článok

Skaza megafauny – odohrala sa praveká Blitzkrieg?

Skaza megafauny – odohrala sa praveká Blitzkrieg?

Pred približne 20-tisíc rokmi sa ľadovce priblížili takpovediac na dohľad dnešného Slovenska. Vrcholila posledná doba ľadová, čiže glaciál. Nasledovné tisícročia však nepriniesli iba zánik šírych más ľadu. Vytratili sa aj mnohé veľké živočíchy. celý článok

Ako sa obliekali keltské ženy?

Ako sa obliekali keltské ženy?

Gwinver sa natiahla na lôžku a tušila, že je najvyšší čas vstať. Dnes ráno ju čaká dôležité stretnutie o dodávke vlnených látok s posolstvom z východu, ktorým ju poveril jej otec, jeden z najmocnejších mužov na celom oppide. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.