Princezná z Vix mala od detstva poškodenú tvár

Publikované : 07.11.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4984

Pochovali ju s poctami prináležiacimi mužovi. Dnes by sa neradila medzi krásne ženy, napriek tomu sa zdá, že pred dvetisíc rokmi bola uctievaná a patrila medzi elitu. Vo svete archeológie existuje niekoľko významných lokalít, o ktorých by vám dokázal každý nadšený vedec rozprávať pomerne detailné a vzrušujúce prednášky. Práve takýmto nálezom je aj hrob dámy z Vix.

 

V roku 1953 objavili blízko francúzskeho Mont Lassois (Burgundsko) výnimočný nález. Na lokalite preskúmali mohylu, v ktorej bola pochovaná príslušníčka elity z konca staršej doby železnej (480 pred Kr.). Lokalita sa nachádza v pravlasti Keltov. Samotné telo uložili do veľkej drevenej komory s rozmermi 9 m2 a prekryli mohylou. V okolí sa nachádzajú ďalšie mohyly.

V hrobovej výbave môžeme nájsť hneď niekoľko pozoruhodných predmetov. Telo pochovanej uložili na voz, ktorý však nebol kompletne zložený. Jeho kolesá boli opreté o komoru vo východnej časti, zatiaľ čo ďalšie predmety vrátane gigantického kratéra boli v západnej časti. Pri výskume sa okrem najznámejšieho obrovského kratéra našlo aj niekoľko iných nádob – kylix typu Droop, strieborná miska (phiale), okrem nej aj iná čierna leštená miska cudzieho pôvodu, bronzový džbán (oinochoe) a ešte dve ďalšie bronzové misky. V prípade všetkých týchto nálezov nejde o bežný spotrebný tovar dostupný celej populácii. Okrem týchto príloh sa v hrobe našlo aj veľké množstvo osobných šperkov vrátane prsteňov, ozdôb členkov, spôn a piatich jantárových korálikov.

Samotný kratér má výšku 1,64 m a objem 1150 l, dnes by sa doň zmestilo približne 1500 vínových fliaš. Jeho steny sú pritom hrubé len 1 – 1, 5 mm. Najbližší podobný nález poznáme z nemeckého Hochdorfu. Tu mal podobný artefakt objem 500 l. Nádoba ako kratér sa mohla používať na riedenie vína s vodou. Zámerom pritom nebolo víno znehodnotiť, domáci obyvatelia takto len kopírovali zvyky Grékov, ktorí radi riedili silný alkoholický nápoj.

Podľa všetkého bol kratér z Vix vytvorený technikou strateného vosku. Spôsob výroby liatím do strateného vosku sa používa v prípade výtvarne náročnejších predmetov, ktoré sa nevyrábajú masovo. Základná podoba artefaktu bola najskôr vyhotovená do vosku. Potom nasledovalo prekrytie vrstvou hliny, ktorá sa neskôr vypálila. V záverečnej fáze bol z formy odstránený tekutý vosk a mohla začať slúžiť na odlievanie bronzového predmetu. Táto technika len prispieva k originalite artefaktu, keďže sa forma musela pred jeho vybratím zničiť. Okrem kratéra však vyniká mohyla ešte jedným nálezom, konkrétne zlatým torquesom (nosil sa na krku). Ten vážil 480 g, na oboch jeho koncoch nájdeme motív Pegasa a motív levej nohy.

V momente, keď uvidíte spomínané nálezy pohromade, začnete rozmýšľať, kto bol pochovaný vo Vix? Pri pohľade na kratér sa nezdržíte komentárov ako môj kolega, ktorý ho zhodnotil slovami: „To musela byť ale párty!“

 

Koho pochovali pod mohylou?

Zaujímavé sú aj zistenia o pochovanej osobe. Kto to bol, keď si zaslúžil taký výnimočný pohreb? V hrobe z hľadiska biologického pohlavia ležala žena, približne vo veku 35 – 40 rokov. Chýbajú dôkazy o násilnej povahe jej smrti, takže predpokladáme, že zomrela prirodzene. Už svojím fyzickým vzhľadom musela byť pre svoje okolie veľmi zaujímavá. Merala približne 160 cm, tvár mala už od pôrodu mierne poškodenú. Uvažuje sa, že práve zvláštny výzor podporil jej dominantné postavenie, namiesto toho, aby sa z neho stala životná nevýhoda.

V samotnom hrobe by sme však mali rozlišovať medzi pohlavím jedinca, ktoré sa zakladá na biologických zisteniach a tzv. gender identitou. Gender identitu sledujeme napríklad na základe príloh (ale aj iných javov). Musíme si však dávať pozor, pretože hrobová výbava nemusí o živote daného jedinca vypovedať pravdivo. Hrobovú výbavu ženy z Vix by sme však jednoznačne očakávali skôr v mužskom hrobe.

Jedna z prvých archeologických interpretácií nesúhlasila s faktom, že ide o ženu. Neprítomnosť zbraní sa v archeológii nepovažuje za spoľahlivý argument, pretože množstvo mužských hrobov ich ako prílohu nemalo. Vedci uvažovali, že pod mohylou vo Vix pochovali kňaza alebo šamana.

Tu narážame na kedysi archeologicky najobľúbenejšie vysvetlenie pre všetky známe aj neznáme veci – „je to rituálne!“. Paradoxne, v tomto prípade je to naozaj jedna z relevantných odpovedí. Dnes sa už viac menej potvrdzuje, že naša záhadná osoba bola ženou. Mohla patriť medzi vtedajšiu elitu (mohla to byť napríklad manželka náčelníka alebo kňažka). Predmety ako napríklad gigantický kratér totiž nadobúdajú svoj význam vtedy, keď sú v spojení s osobou, ktorá pozná ich dôležitosť a vie s nimi manipulovať v ten správny čas. Navyše, veľmi odlišný výzor pochovanej ženy by mohol tiež niečo napovedať o ich „kultovom používaní“.

Ďalším možným vysvetlením nálezov je spoločenský rozmer, ktorý malo pitie alkoholu. Pitie a ponúknutie alkoholu je súčasťou pohostinnosti. Keď niekomu v určitej sociálnej situácii venujete „pohárik“, definujete tak jeho postavenie. Takéto ponúknutie môže mať aj ekonomický charakter. Naša neznáma mohla zhromažďovať ľudí potrebných na strategicky náročné projekty, ako boli napríklad práce v súvislosti s osídlením na blízkej lokalite Mont Lassois. S alkoholom sa však spája aj politika, a tiež nie je neznáma spojitosť alkoholu s vojnou. Pomocou rituálneho pitia sa mohli vojaci pred bojom zmierovať s nastávajúcou smrťou.

Ženu pochovanú vo Vix často označujeme ako „dámu z Vix“ alebo ako „princeznú z Vix“. Táto dáma získala významne postavenie vo vtedajšej patriarchálnej spoločnosti. Môžeme uvažovať, či to bolo na základe kultu, alebo či sa dokonca nestala aj náčelníčkou. Charakter jej hrobu však určite vypovedá, že mohla prevziať identitu a atribúty, ktoré mali vo vtedajšej spoločnosti (len) muži.

 

Bc. Anna Mária Rekemová je v súčasnosti študentkou archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na mladšiu dobu železnú. Vo svojej záverečnej práci sa venuje keltským minciam. Zúčastnila sa mnohých archeologických výskumov vrátane francúzskej lokality Bibracté.

 

Použitá literatúra

Arnold, B.: Honorary males or women of substance? Gender, status, and power in Iron-Age Europe. Journal of European Archaeology 3, 1991, 153 – 168.

Dietler, M.: Driven by Drink: The Role of Drinking in the Political Economy and the Case of Early Iron Age France. Journal of anthropological archaeology 9, 1990, 352 – 406.

Filip, J.: Keltská civilizace a její dědictví. Praha 1963.

Jordan, A.: I Am No Man: A Study of Warrior Women in the Archaeological Record. A Journal of Collegiate Anthropology 1, 2009, 94 – 111.

Knüsel, Ch, J.: More Circe than Cassandra: the Princess of Vix in ritualized social context. European Journal of Archaeology 5, 2002, 275 – 308.

Spindler, K.: Die Frühen Kelten. Stuttgart 1983.

Zachar, L. : Keltské umenie na Slovensku. Bratislava 1987.

 

Internetové odkazy:

a) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/prichod-keltov-na-slovensko#.W9q445P0lPY

b) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/keltski-muzi-ktori-nie-su-muzi#.W9q48JP0lPY

c) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/v-keltskom-hrobe-objavili-giganticku-nadobu#.W9qxvJP0lPZ

 

Obrazová príloha: www.musee-vix.fr, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Keltskí muži, ktorí nie sú „muži“

Keltskí muži, ktorí nie sú „muži“

Často diskutovanou témou dneška je genderová ideológia. Myšlienka existencie „viacerých pohlaví“ vyvoláva niekedy i negatívne reakcie. V článku nechcem analyzovať dnešnú dobu, ale zameriam sa na mladšiu dobu železnú, keď strednú Európu obývali Kelti. celý článok

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Hoci ľudia staršej doby železnej v strednej Európe (približne 800 – 480 pred Kr.) mali obmedzenejší sortiment potravín ako my a nepoznali mnohé kulinárske vymoženosti súčasnosti, z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy dokladov vína a šúľancov. celý článok

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Okolie dedinky Aržan v Tuve v južnej Sibíri znova vzbudilo pozornosť svetových archeológov. Minulý rok tam bola identifikovaná zrejme dosiaľ najstaršia a najväčšia známa mohyla jedného prvých skýtskych „kráľov“. celý článok

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

Archeológia sa v 21. storočí zmenila z dobrodružného hľadania pokladov na modernú vedu, ktorá si kladie zmysluplné otázky o vývoji človeka a jeho kultúry. Preto v rebríčku najväčších archeologických objavov nedominujú poklady mincí, ale zaujímavé vedecké zistenia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.