Prehrali nacisti vojnu v Mongolsku?

Publikované : 29.11.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4723

O tom, kde a kedy nacistické Nemecko prehralo druhú svetovú vojnu, sa i dnes polemizuje. Niektorí za dejisko porážky nacistov považujú Stalingrad, iní Moskvu. Niektorí sa domnievajú, že nacisti vojnu prehrali v momente, keď napadli Sovietsky zväz, či keď vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým. S trochou nadsádzky by sa však dalo tvrdiť, že nacistické Nemecko vojnu prehralo ešte predtým, než ju rozpútalo, a to počas konfliktu, na ktorom sa priamo nezúčastnilo.

 

Mongolská jazdaV roku 1939 došlo k sérii pohraničných konfliktov medzi Mongolskom a Mandžuskom (historická oblasť na severe Číny, v rokoch 1932 – 1945 aj štát, v literatúre niekedy uvádzaný pod názvom Mančukuo, Mandžukuo alebo Mandžuský štát). Jablkom sváru sa stal 16 km široký pás územia tiahnuci sa východne od rieky Chalcha/Chalch  zhruba po dedinku Nomonhan. Čo má séria naťahovačiek medzi „Ktosúto“ a „Kdetoje“, lokalizovaná za sedmitoro horami, spoločné s druhou svetovou vojnou? Odpoveď vám poskytne pohľad na spojencov týchto dvoch krajín. Teda „spojenci“ možno nie je úplne vhodný výraz. Oba štáty (no hlavne dnes už neexistujúce Mandžusko) boli totiž bábkami v rukách svojich mocných susedov: na strane Mongolska stál Sovietsky zväz a na strane Mandžuska, bábkového štátu vytvoreného v roku 1932, Japonské cisárstvo.

 

Dlhá história „štuchancov“

Japonci a Sovieti mali za sebou dlhú históriu „štuchancov“. Rusko-japonská vojna (1904 – 1905) je známy, no zďaleka nie jediný prípad konfliktu medzi týmito krajinami. Po socialistickej revolúcii Japonci v rokoch 1918 až 1922 okupovali časť Sibíri a východných území ZSSR. Mongolsko malo, naopak, so ZSSR dlhodobé priateľské vzťahy. Sovietsky zväz podporoval snahy o osamostatnenie Mongolska od Číny, obe krajiny udržiavali čulé hospodárske styky a ZSSR sa podieľal i na vyzbrojovaní a výcviku mongolskej armády.

Vlajka Mandžuského štátuÚzemie Mandžuska okupovala Kuantunská armáda, ktorá síce teoreticky podliehala vedeniu v Tokiu, v praxi sa však správala veľmi nezávisle a jej akcie boli dokonca niekedy v protiklade s oficiálnymi japonskými želaniami. Napriek tomu predstavovala jednu z najlepšie vyzbrojených a vycvičených častí cisárskej armády.

V rokoch 1932 až 1939 došlo k množstvu pohraničných zrážok medzi oboma krajinami, respektíve ich bábkovými štátmi. Situácii nepomáhal ani stret záujmov týchto krajín v Číne, kde sa Japonci snažili presadiť svoje priority, zatiaľ čo Sovieti podporovali miestnych komunistov. Transsibírska magistrála, najdôležitejšia dopravná tepna ZSSR, sa navyše nachádzala v tesnej blízkosti hraníc Mongolska a Mandžuska. Jej prípadné obsadenie by Japoncom umožnilo odrezať komunistov v Číne od sovietskej pomoci, či dokonca paralyzovať východné časti ZSSR.

Čím bol pás územia východne od Chalchy taký dôležitý? Ničím. Prv než sa konflikt stihol rozvinúť do série bitiek, v ktorých sa celkovo zúčastnilo vyše stotisíc mužov, a stal sa dejiskom dovtedy najväčšej tankovej bitky v histórii (o toto prvenstvo čoskoro prišiel pár týždňov nato v bitkách druhej svetovej vojny), na mape ho mali problém nájsť dokonca i niektorí dôstojníci japonskej armády.

Japonskí vojaci prekračujú rieku ChalchaSéria konfliktov pri Chalche sa začala 11. mája 1939 a odštartovala spôsobom skutočne náležitým dôležitosti sporného územia. Do oblasti vstúpila skupina 70 až 90 príslušníkov mongolskej kavalérie, ktorí hľadali pastviny pre kone. Tu boli napadnutí väčšou skupinou mandžuskej kavalérie, ktorá ich zahnala za rieku. O pár dní sa Mongoli vrátili vo väčšom počte. Netrvalo dlho a do konfliktu sa zamiešali japonské a sovietske jednotky, čo viedlo k jeho rýchlej eskalácii.

K eskalácii prispela aj autonómnosť japonských jednotiek v Mandžusku, ktoré mali tendenciu konať na „vlastnú päsť“, bez súhlasu nadriadených v Japonsku. Následná séria potýčok by azda nemala väčší význam, keby v reakcii na decimáciu svojej prieskumnej jednotky (sovietsko-mongolské jednotky zabili 97 mužov a 8 dôstojníkov, väčšinu z prieskumnej jednotky 23. pechotnej divízie podplukovníka Azumu) na konci mája japonská armáda nevyslala do oblasti približne 30 000 mužov.

 

Porážka neporaziteľných

Na desiatky tisíc japonských vojakov v oblasti zareagovala sovietska strana podobne. Začiatkom júna sem vyslali ďalšie svoje jednotky, predovšetkým motorizované a obrnené. Dorazil tiež nový veliteľ, muž, ktorý sa neskôr stane hviezdou druhej svetovej vojny – generál Georgij Konstantinovič Žukov. Spočiatku sa však situácia pre Červenú armádu nevyvíjala dobre.

Tank Červenej armády prekračuje rieku ChalchaNa konci júna japonské lietadlá podnikli nálet na sovietske letiská, pri ktorom prišli zaskočení Sovieti o niekoľko lietadiel. Nálet však nebol vopred schválený vedením armády v Tokiu, ktoré na to zareagovalo zákazom podobných akcií. O pár týždňov však vedenie armáde schizofrenicky nariadilo, aby útočníkov zo spornej oblasti vyhnala.   

Nasledovali dva japonské útoky. Prvý sa skončil neúspešne, keď proti nemu Sovieti vrhli narýchlo zostavenú skupinu pozostávajúcu zo zhruba 450 tankov a obrnených vozidiel bez akejkoľvek pechotnej podpory. Japonci boli nútení stiahnuť sa a ledva unikli obkľúčeniu. Druhý útok nebol o nič úspešnejší, a to i napriek masívnemu nasadeniu japonského delostrelectva. Nasledovali prípravy na tretí útok, ktorý sa však nikdy neodohral.

Sovieti totiž Kuantunskú armádu predbehli a na konci augusta vrhli proti Japoncom takmer 60-tisíc mužov, 500 tankov a rovnaký počet lietadiel. Útok sa skončil drvivou porážkou Japoncov. Veľká časť japonských jednotiek sa dostala do obkľúčenia a následné pokusy o jeho prerazenie boli neúspešné.

Sovietske tanky BT-7 počas ofenzívy v oblasti Chalchy v auguste 1939O pár dní čakal Japoncov ďalší, tentoraz diplomatický úder. Nacistické Nemecko, kľúčový spojenec Japonska, uzavrel so ZSSR pakt o neútočení, čo Japonsko považovalo za úder pod pás. Rozčarovanie bolo všadeprítomné a v japonskej tlači sa dokonca objavili slová ako „spojenecká zmluva sa zmenila na zdrap papiera“ a „Nemecko zradilo spojenca“.

Japonsko tak nemalo inú možnosť ako skončiť konflikt uzavretím prímeria, s podmienkami výhodnými pre Sovietsky zväz. Do konfliktu sa celkovo zapojilo viac než 100 000 mužov. Celkové straty (zabití, zranení a zajatí) nie je ľahké odhadnúť, keďže propagandy obidvoch režimov sa snažili čísla tlačiť nadol. Odhaduje sa však, že obe strany mali straty v rozmedzí 20- až 30-tisíc mužov, teda celkovo prišli súperi o 40- až 60-tisíc mužov. 

K víťazstvu Sovietov prispelo niekoľko faktorov. Sovieti v hojnom množstve využívali tanky, zatiaľ čo Japonci sa spoliehali na pechotu a letectvo. Japonskej pechote chýbali protitankové zbrane a na ničenie sovietskych tankov boli muži často nútení používať improvizované „molotovove kokteily“. Sovietske delostrelectvo prekonalo to japonské v dosahu i ničivosti. Sovieti dokázali zaistiť lepšiu koordináciu medzi jednotlivými zložkami armády.

Generálplukovník Červenej armády Grigorij Štern, komunistický vodca Mongolskej ľudovej republiky Chorlogín Čojbalsan a generál Georgij Konstantinovič Žukov pri diskusii počas bitky pri ChalcheTiež sa ukázalo, že sebavedomie Kuantunskej armády, predstavujúcej pýchu cisárskej armády, nestálo na takých pevných základoch, ako sa dovtedy myslelo. Až do stretu so ZSSR síce Kuantunská armáda prakticky nebola porazená, avšak dovtedy sa na bojisku nestretla s ničím, čo by bolo možné považovať za modernú armádu. Konflikt so ZSSR poodhalil zastarané doktríny a idey, o ktoré sa porazená armáda opierala, a taktiež poukázal na závažné nedostatky v oblasti logistiky. V dôsledku odľahlosti bojiska zápasili so zásobovacími problémami obe strany. No zatiaľ čo japonská strana nevenovala logistike prílišnú pozornosť, Sovieti túto „nudnú“ stránku modernej vojny nepodcenili a do akcie nasadili „pozemnú flotilu“ pozostávajúcu zo zhruba 2500 nákladiakov, ktoré prevážali zásoby na vzdialenosť viac ako 600 km.

 

Ďalekosiahle následky neznámeho konfliktu

Tento málo známy konflikt mal ďalekosiahle dôsledky. Japonská prehra prispela k tomu, že vojenské aj civilné velenie sa začalo prikláňať k tým, ktorí namiesto úderu proti ZSSR na severe presadzovali úder proti francúzskym, holandským, neskôr britským a eventuálne i americkým dŕžavám.

Vojaci Červenej armády si obzerajú japonský tank typu 95 Ha-GoKeď neskôr vypukla vojna medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom, Sovieti mohli predpokladať, že nebudú musieť viesť vojnu s Nemeckom i s Japonskom súčasne. V roku 1941 došlo v kľúčovej bitke pri Moskve k odrazeniu nacistov pod vedením Žukova, za prispenia (i keď nie tak výrazného, ako sa často uvádza) jednotiek presunutých z Ďalekého východu, ktoré predtým „strážili“ sovietske územie pred Japonskom. Keď v roku 1942 sovietske vojská obkľúčili nemecké vojská pri Stalingrade, bol to opäť Žukov, kto im velil, pričom obkľučovací manéver urobil podobným spôsobom ako pri Chalche.

Samozrejme, je nereálne tvrdiť, že jeden relatívne malý konflikt rozhodol o výsledku celej druhej svetovej vojny. Zároveň však treba mať na pamäti i relatívne neznáme udalosti tvoriace kontext, do ktorého bola druhá svetová vojna zasadená.

 

Juraj Littva

 

Juraj Littva vyštudoval geológiu na Univerzite Komenského, takže sa celkom prirodzene okrem zemskej histórie zaujíma i o tú ľudskú. Ide však o amatéra, takže na referáty.sk jeho články prepisovať neodporúčame. V súčasnosti prebýva v príjemne chladných zákutiach Liptova, kde pracuje pre Správu slovenských jaskýň. Píše pre internetový časopis In Vivo.

 

 

 

Použitá literatúra

Coox, A. D. Nomonhan : Japan Against Russia, 1939. Standford 1990.

Drea, E. J.: Nomonhan : Japanese-Soviet Tactical Combat, 1939. Hong Kong 2005.

Goldman, S. D.: Nomonhan, 1939 : The Red Army's Victory That Shaped World War II. Annapolis 2013.

Karpov, V. Maršál Žukov. Praha 2012.

Nedialkov, D.: In the Skies of Nomonhan : Japan Versus Russia May-September 1939. Manchester 2011.

Žukov, G.K.: Vzpomínky a úvahy (1.-3.). Praha 2005-2006.

 

Obrazová príloha: wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Húževnatého Churchilla nezabila ani Amerika

Húževnatého Churchilla nezabila ani Amerika

Winston Churchill zažil za svojho života mnoho pádov, musel prekonať množstvo problémov a veľakrát pochybil. Počas svojich „rokov divočiny“, keď sa ocitol na úplnom dne, odišiel do Spojených štátov. To sa mu takmer stalo osudným. celý článok

Matku jej zavraždila slúžka, otca nacisti

Matku jej zavraždila slúžka, otca nacisti

Ružena Bajcsy prišla o matku, macochu, otca i sestru, bola svedkyňou mnohých smutných príbehov detí z detských domovov, chladnej pestúnskej starostlivosti a prežila nekonečnú samotu. Množstvo tragédií a sklamaní, ktoré ju v živote postretli, však dokázala prekonať. Najmä vďaka matematike... celý článok

Český maliar sa inšpiroval v Číne

Český maliar sa inšpiroval v Číne

Český maliar Jaroslav Provazník toho za svoj relatívne krátky život zažil naozaj dosť. Asi najzaujímavejšou epizódou bol jeho pobyt v Číne, z ktorého potom čerpal inšpiráciu vo svojej umeleckej tvorbe. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.