Prečo Sparta porazila Atény?

Publikované : 27.06.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 18337

Sparťania sa vzdali! V roku 425 pred n. l. otriasla celým Gréckom správa, ktorej mnohí nemohli dlho uveriť. O tom, čo sa stalo, iba neveriacky píše súčasník udalostí, historik Thukydides. Ani jedna udalosť tejto vojny nebola pre Grékov taká neočakávaná ako táto. Aténčanom sa podarilo v ten rok obsadiť časť peloponézskeho pobrežia kúsok od Sparty, ale skutočne šokujúce bolo to, že na priľahlom ostrove Sfaktéria sa Aténčanom vzdalo 292 Peloponézanov a z toho 120 rodených Sparťanov, možno až celá desatina elitných spartských síl! V dejinách sa stalo mnohokrát, že tie najlepšie jednotky zlyhali a muži boli zajatí, ale v Sparte, kde príklad statočnosti vytvárali hrdinovia od Thermopýl, nemala kapitulácia miesto a Grécko zostalo prekvapené.

 

V tom čase prebiehala v Grécku už šesť rokov peloponézska vojna. Na jednej strane v nej stáli Aténčania a desiatky ich vazalov, na druhej Sparťania a s nimi skoro celý Peloponéz. Rok 425 pred n. l. bol v tomto najdlhšom a najťažšom konflikte gréckych antických dejín zlomový. Čo sa vlastne stalo? Ako ovplyvnila spartská katastrofa na Sfaktérii ďalší priebeh vojny? Ako to, že Sparťania nakoniec po ďalších 21 rokoch bojov zvíťazili?

Udalosti sa začali v lete 425 pred n. l. podľa obvyklého scenára. Aténska flotila sa pustila na plavbu okolo Peloponézu, aby podporila aténskych spojencov na ostrovoch a pokiaľ by sa naskytla príležitosť, aj vyplienila nejaké dediny na nepriateľskom pobreží. Loďstvo viedli Eurymedon a Sofokles, ale na palube jednej z lodí sa plavil i stratég (jeden z desiatich aténskych vojenských veliteľov) Demosthenes. V čase, keď lode zahli okolo Peloponézu na západ a plavili sa popri južnom pobreží, vyrukoval Demosthenes s na prvý pohľad bláznivým plánom. Chcel obsadiť oblasť známu ako Pylos a odtiaľ ohrozovať Sparťanov. Bolo jasné, že Sparťania spravia všetko, čo sa len dá, aby nemuseli znášať nepriateľov na svojom území, realizácia takého plánu bola preto nanajvýš riskantná a mohla na ňu doplatiť celá flotila a tisíce Aténčanov. Velitelia loďstva nápad zamietli. Namiesto zdanlivého hazardovania chceli pokračovať ku Kerkyre (na ostrove Korfu), kde sa vtedy pohybovalo peloponézske loďstvo. Ale bol to osud či Demosthenove šťastie, ktoré rozhodli, že jeho plán sa predsa zrealizuje.

 

Búrka alebo osud?

Práve keď sa Aténčania plavili okolo skalnatého pobrežia Pylu, spustila sa na mori búrka a silný vietor zahnal takmer neovládateľné lode k pobrežiu. Nečas pokračoval a Aténčanom nezostávalo nič iné, ako sa opevniť. Keď sa búrka skončila, ponechali velitelia Demosthenovi päť lodí a niekoľko desiatok námorníkov a vojakov na obranu miesta. Len čo sa v Sparte rozšírilo, že Aténčania sa opevnili priamo na ich území, zavládlo medzi Sparťanmi otvorené zdesenie. Bol vydaný rozkaz na okamžité stiahnutie pozemného vojska z Atiky, malo sa vrátiť i loďstvo od Kerkyry a k spojencom boli vyslaní poslovia so žiadosťou o pomocné oddiely. Demosthenes mal zrejme celú akciu dopredu premyslenú a spartské kroky predvídal. Dve lode vyslal k aténskemu loďstvu, aby sa čo najskôr dostavilo k Pylu a z priľahlej Mesénie získal štyridsať člnov na obranu pobrežia.

Spartský útok na Demosthenovu pevnosť začal od mora i z pevniny. Jeden celý a časť nasledujúceho dňa sa Sparťania márne snažili preniknúť k Aténčanom od mora i po pevnine. K pobrežiu sa nedalo na lodiach priraziť vo väčšom počte a menšie posádky Aténčania vytrvalo odrážali. Sparťania sa nakoniec zmohli iba na obliehanie pevnosti. Približne štyri stovky mužov vyslali i na protiľahlý ostrov Sfaktéria, aby zabránili Aténčanom utiecť. Vôbec pritom nepočítali s tým najhorším scenárom, ktorý sa nakoniec naplnil: k Pylu dorazila aténska flotila od Kerkyry. Sparťania vstup do úžiny medzi pevninou a ostrovom nestrážili, aténske lode do nej vstúpili a strhla sa prudká námorná bitka. Straty boli na oboch stranách, ale Sparťania sa nakoniec museli stiahnuť a Aténčania dostali pod svoju kontrolu celú oblasť vrátane Sfaktérie, kde v tom čase pobývala časť spartského vojska, teraz odrezaná, bez lodí a zásob.

Sparťania okamžite skončili všetky vojenské akcie a vyslali poslov do aténskeho tábora. Záchrana mužov na Sfaktérii mala prioritu. Do Atén odišli spartskí poslovia, ktorí žiadali uzavretie konečného mieru. Sparťania mohli až do rozhodnutia svojich mužov zásobovať. Koniec vojny bol na dohľad. No udalosti sa nakoniec vyvinuli úplne inak. Mnohí Aténčania si zrejme mysleli, že v tejto situácii môžu Spartu definitívne zlomiť a nemusia sa uspokojovať iba s výhodným mierom. V Aténach to vrelo, takmer nepretržite sa diskutovalo, ale prevahu si získali vojnoví štváči a ten najväčší z nich, Kleon, nakoniec odtiahol s vojskom k Pylu a spoločne s Demosthenom zajali spartských hoplitov na Sfaktérii.

 

Veľké víťazstvo rovné strategickej prehre

Bolo to veľké víťazstvo, a zároveň strategická prehra. Asi takto by sme mohli zosumarizovať význam opísaných udalostí pre ďalší priebeh vojny. Aténčania sa po Pyle cítili sebavedomejší než kedykoľvek predtým. V meste zavládol vojenský ošiaľ a z tribún nebolo počuť nič iné ako slová sľubujúce konečné víťazstvo. No pylské udalosti nabúrali vnútornú rovnováhu mesta. Taktika, ktorú na počiatku vojny naplánoval Perikles, teda taktika na istotu, založená na trpezlivom vyčkávaní a postupnom otupovaní súpera, už nemala pre eufóriu a pocit falošného sebavedomia v Aténach miesto. Atény sa mali stať obeťou svojho vlastného úspechu.

Ešte väčšie zmeny vyvolali Pylos a Sfaktéria v Sparte. Bolo jasné, že dovtedajšia spartská taktika, ktorá spočívala v každoročnom niekoľkotýždňovom plienení Atiky, nepovedie k úspechu. Iba hoplitský a suchozemský spôsob boja proti námornej a obchodnej veľmoci, akou boli Atény, nemal šancu na úspech.Rok 425 pred n l. ukázal, že spartský tradicionalizmus, odpor k zmenám, nedostatok flexibility a často kritizovaná pomalosť v rozhodovaní, privedú Sparťanov do záhuby. Sparta sa musela vnútorne zmeniť a Pylos sa stal kľúčovým okamihom premeny jej vnútornej dynamiky. Sparťania si uvedomili, že srdce Aténčanov zasiahnu, keď zasiahnu ich obchod. Peloponézske jednotky sa tak v nasledujúce roky objavili v severnom Grécku a v Trácii, kde spomaľovali a ohrozovali tradičné obchodné záujmy Aténčanov. Odvážne spartské kroky pokračovali. Hoci sa Sparťania vždy vyhýbali dlhej neprítomnosti svojho vojska z obce, niekoľko rokov po Pyle neváhali obsadiť na dlhé obdobie Dekeleju, pevnosť ležiacu v Atike, v dôsledku čoho už spartské plienenie aténskeho vidieka netrvalo niekoľko týždňov, ale nepretržite.

 

Cieľ svätí prostriedky

S pylskými udalosťami súvisia i ďalšie zmeny. Zatiaľ čo do Pylu v antických dielach takmer nepočuť o spartských osobnostiach, nasledujúce roky sa dostávajú do popredia muži ako Brasidas, Agis a Gylippos. Boli to osobnosti, ktoré viac ako ktokoľvek iný pripomínali svojimi schopnosťami a rýchlosťou rozhodovania Aténčanov. Vývoj vnútornej premeny Sparty pokračoval. Takmer pätnásť rokov po Pyle už Sparťania disponovali veľkým peloponézskym loďstvom a neváhali rokovať o finančnej podpore s odvekým nepriateľom – Perziou. Viac ako kedykoľvek predtým začalo v Sparte platiť úslovie, že účel svätí prostriedky, a celý proces korunoval Sparťan Lysandros. S ním na scénu  vstúpila nová generácia Sparťanov, ktorí boli schopní rokovať s kýmkoľvek, vedeli meniť tradičné postoje a koncentrovali sa na viac ako iba na porážku Atén, chceli vlastné víťazstvo a chceli z neho profitovať.

Peloponézska vojna a v jej rámci udalosti v Pyle a na Sfaktérii zmenili v priebehu niekoľkých desaťročí Grécko na nepoznanie. Priniesli konečnú porážku Atén, utiahli kohútik peniazom, ktoré prúdili do aténskeho hospodárstva a kultúry, zo Sparty spravili gréckeho hegemóna, zmenili vnútorné smerovanie gréckych obcí a ukončili obdobie v historiografii známe ako klasické. Na záver stačí povedať, že zatiaľ čo pred vojnou celé Grécko obdivovalo aténsku ústavu, ktorá obci zabezpečila nielen vedenie v gréckom svete, ale i kultúrny rozkvet (a mená ako Sofokles, Euripides, Sokrates atď.), po vojne sa i rodení Aténčania nezdráhali obdivne vyjadrovať o spartskom zriadení, ktoré zdanlivo prinieslo Sparte víťazstvo. Z odstupom stáročí vidíme, že iba zdanlivo, lebo to, čo Sparte prinieslo víťazstvo, nebola spartská ústava, ale schopnosť meniť sa.

 

 

Mgr. Michal Habaj, PhD., prednáša dejiny staroveku na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde i vyštudoval. Zaujíma sa o dejiny starovekého Predného východu s presahom na antické Grécko. Píše predovšetkým o achajmenovskej Perzii. 

 

Použitá literatúra

Bleckmann, B.: Der Peloponnesische KriegMünchen 2004.

Cartledge, P./Debnar, P.: Sparta and Spartans in Thucydides. In: A. Rengakos/A. Tsakmakis (eds.): Brill's Companion to Thucydides. Leiden 2006, 559 – 589.

Cawkwell, G.: Thucydides and the Peloponnesian War. London 1997.

 

Internetové odkazy:

a) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/sparta-spolocnost-greckych-vlkov-1-cast#.WTG3IuuLSM8

b) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/sparta-spolocnost-greckych-vlkov-2-cast#.WTG3O-uLSM8

 

Obrazová príloha: Warner Bros, M. Welply, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Sparta – spoločnosť gréckych vlkov (2. časť)

Sparta – spoločnosť gréckych vlkov (2. časť)

Sparťania rozlúskli hlavný ekonomický problém starovekých štátov – ako sa brániť, prípadne ako útočiť? Vytvorili spoločnosť, ktorej hlavné zložky sa venovali len vojenstvu. Ekonomika bola doménou podrobeného obyvateľstva. Každý Sparťan vlastnil pôdu a heilótov, ktorí sa o ňu starali. celý článok

Sparta – spoločnosť gréckych vlkov (1. časť)

Sparta – spoločnosť gréckych vlkov (1. časť)

V gréckom politickom „kotle“ vznikli štáty s rôznym spôsobom riadenia spoločnosti. Existovali tu tyranské, ale aj demokratické vlády. Medzi svojské príklady štátneho zriadenia patrí dominancia vojenskej vrstvy v starovekej Sparte. celý článok

Sparta – heroická história

Sparta – heroická história

Starogrécky štát Sparta sa stal známy hlavne pre svoju orientáciu na vojenstvo. Aké boli cesty Sparťanov k moci? Čo bolo základom ich mýtu neporaziteľnosti? celý článok

Testament ruského cára Petra Veľkého je podvrh

Testament ruského cára Petra Veľkého je podvrh

Revolučné udalosti prelomu 18. a 19. storočia zasiahli takmer každú oblasť ľudskej spoločnosti. Politické, vojenské, ale i ekonomické či sociálne zmeny priniesli transformáciu zažitých i vznik úplne nových fenoménov. Jedným z nich bol výrazný rozvoj publikačnej činnosti naprieč celou Európou. celý článok

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Nájsť miesto pochovania Metoda, veľkomoravského arcibiskupa, sa pokúšali už mnohí, laici aj profesionálni archeológovia. Mohli by sme povedať, že Metod sa stal akousi archeologickou celebritou. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.