Prečo padla Hradba západu?

Publikované : 17.10.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 6795

Stopäťdesiat rokov trvajúci tieň osmanského polmesiaca nad naším územím dosiahol svoj vrchol v roku 1663. Vtedy totiž padla do rúk Turkov supermoderná pevnosť a mesto Nové Zámky (Újvár). Na dve desaťročia sa potom stali centrom novej osmanskej provincie (ejáletu). Obliehaním a pádom tejto „Hradby západu“ pokračuje epický príbeh kapitána Kornela Báthoryho.

 

Po takmer desaťročí a štyroch knihách ponúka slovenský spisovateľ Juraj Červenák v Hradbe západu pokračovanie svojej epickej ságy o protitureckých vojnách v Uhorsku, v Sedmohradsku, v Chorvátsku a v Stredomorí v rokoch 1660 – 1664. Rytier, šermiar a básnik Kornélius Báthory pri hľadaní svojho uneseného syna Michala precestuje a prebojuje kus sveta, utŕži množstvo rán, získa nečakaných priateľov, čelí démonickým nepriateľom, aby sa nakoniec na hradbách i pod hradbami Újváru postavil zoči-voči svojmu osudu. Fúzatý veliteľ mušketierov sa obzrel. Tvár mal zafŕkanú krvou. „Báthory! Potrebujeme posily!“

„Ja som posila!“ odsekol kapitán. S pištoľou v jednej a šabľou v druhej ruke prebehol popri rýchlo dobíjajúcich mušketieroch a vklinil sa medzi hajdúchov. Na nich sa práve oboril ozrutný janičiar, ktorý obojručne zvieral tabarzin, perzskú bojovú seke­ru s dlhánskym poriskom, a švihal ňou vpravo vľavo, akoby sa presekával hustou mladinou.

Báthory namieril pištoľ. Turek ho zazrel a zúrivo zreval:

„La iláha ill...“

Pištoľ zarachotila. Z obrovho zátylku vychrstla krvavá kaša a zafŕkala jeho druhov. Mohutné telo sa zosypalo na cestu, akoby mu neviditeľné čepele naraz preťali všetky šľachy – pred chvíľou ľudská bytosť, teraz bezduchá handra.“

Po víťazstve tureckých vojsk pri Parkáne (pozri Železný polmesiac) obľahla obrovská osmanská armáda pod velením samotného veľkovezíra Nové Zámky. Najmodernejšia uhorská pevnosť, postavená koncom 16. storočia podľa zásad talianskeho renesančného staviteľstva, mala šesťuholníkový pôdorys so šiestimi päťcípymi a viacposchodovými baštami vo svojich vrcholoch. Tri z nich však v tom čase stále neboli úplne dokončené a na tie sa sústredil aj turecký útok.

 

Historické pozadie

Červenákove historické romány, či už tie fantastické (Bohatier), detektívne (Stein a Barbarič), alebo dobrodružné (Báthory), vynikajú okrem strhujúceho, akčného príbehu a skvelo napísaných postáv, ktoré si nemôžete neobľúbiť, predovšetkým v rámci možností a deja výborne prepracovaným historickým pozadím. Hradba západu je z tohto hľadiska non plus ultra. Autor by na tému novovekých fortifikácií a ich dobýjania mohol rovno napísať dizertačnú prácu. A tiež na tému protitureckých vojen. V tejto podobe je to však nesporne zábavnejšie. Nielen pre autora, ale hlavne pre čitateľa.

 

Pestré národnostné zloženie obrancov Újváru dobre odráža multinárodnosť a do istej miery aj multikultúrnosť habsburskej ríše. V románe sú často uhoľným kameňom rôznych vtipných i dramatických situácií. Samozrejme, na pomery 17. storočia nemôžeme pozerať súčasnou optikou a projektovať tam súčasné problémy. Ale je dobré vidieť, že naše dejiny boli často pestrejšie, než si niekedy dokážeme pripustiť.

Hradba západu je strhujúce, monumentálne a dojímavé pokračovanie epickej ságy, ktorú by si nemal nechať ujsť žiaden priaznivec historických, dobrodružných a vojnových románov. V rámci žánru je to majstrovské dielo. Autor doň dokázal majstrovsky vpliesť ešte aj detektívnu líniu a zaskočiť čitateľa minimálne jedným šokujúcim zvratom. Detailný pohľad na jednu z najpohnutejších a pritom tak málo známych udalostí našich dejín je tu priam filigránsky skombinovaný s nemenej pohnutým fiktívnym príbehom kapitána Báthoryho a jeho blízkych priateľov i nepriateľov, ale aj viacerých autorových priateľov, ktorí si často vtipné zakomponovanie do deja vyslúžili ako odmenu.

Pred očami čitateľa defiluje množstvo živo vykreslených historických postáv a na jeho obrazotvornosť búši kanonáda ohromujúcich bitevných scén. Tie staccatovito strieda nemenej krvavé a napínavé pátranie po strašnom a tajomnom nepriateľovi uprostred obliehaného mesta. Nechýba drsný humor, ale aj citlivé a vášnivé scény. Ťažkým skúškam sú však podrobené nielen pevnostné múry, ale aj dávne priateľstvá, sľuby vernosti či záležitosti lásky. Pohľad do osmanského tábora je minimálne rovnako zaujímavý ako do toho kresťanského. Pomedzi vražedné intrigy medzi vezírmi obratne kľučkuje Evliya Čelebi, ktorého cesty sa neustále pretínajú s tými Báthoryho a ktorý sa skutočne obliehania Újváru zúčastnil.

 Okolo štvrtej guľa z najväčšieho dela tresla do veže kalvín­skeho kostola a odtrhla z nej juhozápadný roh. Keď sa rozply­nul prach a dym, vyzeralo to, akoby zo zvonice odhryzol drak. Chvíľu sa zdalo, že konštrukcia zjazvená mnohými predchádza­júcimi zásahmi predsa len vydrží. Potom sa však z diery vysypala kamenná drvina i polámané trámy, vrcholok veže sa so škripo­tom a praskotom naklonil a piliere elegantných poloblúkov, cez ktoré bolo vidieť zvon, povolili. Cibuľovitá strecha s krížom na špičke sa v lavíne sutín a kúdoloch prachu zrútila na deravý krov susednej fary a rozdrvila ho na márne kúsky. Zvon pri dopade nešťastne cvengol, akoby dával znamenie o posledných hodinách kresťanskej vlády nad Újvárom.

Janičiari na Fridrichovej bašte spustili radostný pokrik.

„Alah! Alah! Alah!!!“

„Hu!!!“

Keď niekedy navštívite Nové Zámky, zistíte, že z týchto čias sa veľa nezachovalo. Mesto bolo prakticky celé zničené pri bombardovaní počas druhej svetovej vojny. História si však pamätá a Juraj Červenák nám prostredníctvom svojho príbehu pripomína, že tu kedysi zástupcovia množstva európskych národov spolu vedno hájili Hradbu západu. Prečo nakoniec padla do rúk nepriateľa? Prezradím len, že autor sa verne drží histórie, ale detaily si upravil podľa seba. A čo Báthory? Ak ste zvedaví, ako a či sa jeho osudy uzavrú, budete si musieť Hradbu západu prečítať až do poslednej strany. To je asi aj jediný vážny nedostatok tohto románu – že nakoniec skončí. Posledná strana však nie vždy znamená koniec príbehu...

 

Roman Mocpajchel

 

Juraj Červenák: Hradba západu. Bratislava : Slovart, 2018. 520 strán, pevná väzba s prebalom. ISBN 9788055635590.

 

Ďalší názor:

Daniel Kanás (fanúšik Juraja Červenák a HistoryWeb.sk): Piata kniha dobrodružstiev kapitána Báthoryho priamo nadväzuje na tri roky starý román Železný polmesiac. Ďuro Červenák zúročil tieto tri roky vrchovatou mierou. Skoro sa natíska otázka, či pri písaní tak rozsiahleho románu (cca 500 strán) mal čas na čokoľvek iné. Pretože, ako sme už u Ďura zvyknutí, dej plynie tempom splašenej paripy, zároveň si však zachováva pútavosť a v miere viac ako vrchovatej aj historickú presnosť. Hlavne je však román až návykovo čítavý. Skutočné osoby a osobnosti sa tu stretajú s tými literárnymi, až má čitateľ pocit, že nie je len súčasťou deja, ale je priamo prítomný na hradbách Újváru. Samotná pevnosť Újvár je vykreslená a opísaná do takých detailov, že „sa stáva“ jednou z hlavných postáv príbehu. Kapitán Báthory je síce hlavným hrdinom, ale nie je postavou, okolo ktorej sa toči každá veta. Stretávame sa so všetkými „žijúcimi“ postavami z predošlých dielov a s veľkým množstvom postáv nových, ale napriek tejto „zaľudnenosti“ je román stále prehľadný a čitateľ sa v ňom nestráca. Ďuro má dar opísať aj zdanlivo nedôležitú postavu tak plasticky, že z nej cítiť život, a to aj vtedy, keď jej „dožičil“ len dva riadky.

Hradba západu je nielen dôstojným pokračovaním dobrodružstiev kapitána Báthoryho, ale ich v mnohom prekonáva – epickosťou, rozsahom a kvalitou. Pre fanúšikov série povinnosť, ale zaujme aj ostatných. A po jej dočítaní zistia, že na Slovensku máme spisovateľa, ktorý svojimi dobrodružno-historickými románmi schová do vrecka veľké množstvo nielen slovenských, ale aj európskych autorov.

 

Branislav Kovár (Archeologický ústav SAV, HistoryWeb.sk): Sériu o kapitánovi Báthorym mám z tvorby Juraja Červenáka najradšej, a to väčšmi ako populárnu sériu historických detektívok zo 17. storočia – Stein a Barbarič. Pokračovanie Báthoryho som už dlhšie očakával a nebol som sklamaný. Ako je už u Juraja Červenáka zvykom, historické reálie fungujú a sú z dostupných zdrojov. Kolegovia už napísali, že nový román je napínavý, nespustíte ho z rúk až do konca a knihu prirovnali k európskej špičke. Musím však podotknúť, že Červenákove romány sú dobré aj preto, že sa odohrávajú v našich slovenských (respektíve uhorských a českých) dejinách. Nevieme, ako by reagovali čitatelia mimo našej „stredoeurópskej bubliny“. Staršie práce autora vyšli aj v zahraničí (Poľsko, Rusko), ale ich prijatie nedosahovalo popularitu autora na Slovensku a v Česku. Autor je naozaj špička v našom priestore a dosahuje naozaj aj kvalitu priemerných európskych autorov historických románov (R. Blake, B. Kane, V. M. Manfredi), dokonca sa mi lepšie čítal ako posledné romány R. Harrisa (Konkláve, Mníchov), ale cesta k absolútnej špičke, ako je B. Cornwell, R. Lyndon alebo S. Scarrow bude ešte dlhá, aj keď nie nemožná.

 

Obrazová príloha: Hradiska.sk, M. Garai, Slovart

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aký bol skutočný Gustáv Husák?

Aký bol skutočný Gustáv Husák?

Keď sa v roku 1968 v Moskve diskutovalo o budúcom generálnom tajomníkovi KSČ, meno Gustáva Husáka rozhodne nebolo v hre. Niet sa čo čudovať – už od roku 1936 bol v Ústrednom výbore KSSS evidovaný ako nedisciplinovaný člen strany s možnými sklonmi k trockizmu. celý článok

Aký bol Alexander Dubček?

Aký bol Alexander Dubček?

Alexander Dubček. Meno už asi navždy symbolizujúce udalosti roka 1968 a personifikujúce pojem socializmus s ľudskou tvárou. Jeden z najznámejších Slovákov vo svete, ktorý sa už za svojho života stal legendou a táto legenda ho sprevádza a pravdepodobne i bude sprevádzať aj v ďalších desaťročiach po j celý článok

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Československo by tento rok oslávilo 100 rokov svojej existencie. HistoryWeb.sk sa preto opýtal piatich popredných českých a slovenských odborníkov na to, aké knihy by našim čitateľom odporučili k dejinám 1. ČSR, 1918 – 1938. Pozrite si ich výber. celý článok

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Túžba objavovať a poznávať ďaleké miesta sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Muži a ženy sa často vrhali na dobrodružné a nebezpečné výpravy do ďalekých a neznámych krajín. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.