Prečo je Západ bohatý a Východ chudobný

Publikované : 23.06.2013 | Komentárov: 2 | Zobrazení: 11907

Dostala západná civilizácia do vienka niečo, vďaka čomu dominuje? Dokážeme investovať lepšie ako ľudia z Východu? Kde leží bod zlomu, ktorý spôsobil, že západná civilizácia sa dala na víťazný pochod dejinami a ázijská, africká či latinskoamerická civilizácia, naopak, zaostali?


Možno sa vám zdajú prezentované otázky hlúpe. Západná civilizácia sa z pohľadu človeka 21. storočia naozaj nemusí zdať bohatšia oproti nastupujúcim a prosperujúcim ekonomikám Východu, ako sú Čína, India, ale aj Rusko. Na druhej strane však platí fakt, že v našej civilizácii sa ľuďom darí všeobecne lepšie, neexistujú tu až také priepastné rozdiely medzi chudobnejšou väčšinou a bohatšou menšinou, ako je to napríklad v Číne alebo v Indii.

Západom alebo západnou civilizáciu budeme v nasledujúcom texte rozumieť územie dnešnej Európskej únie, Severnej Ameriky, ale aj Austráliu a Nový Zéland. Naopak, za pojmom Východ sa neskrýva len Ázia, ale aj Afrika a Latinská Amerika.

 

Čo za rozdiely nemôže?

Najskôr vyvrátime ten najjednoduchší dôvod – rasizmus. Za úspech západnej civilizácie určite nemôže ani farba pokožky, ani etnická príslušnosť. Je absolútne jedno, kde ste sa narodili, vlastnosti ako pracovitosť, „ťah na bránku“ či inteligencia sú rozmiestnené medzi rasami a národmi v rovnakej miere.

Náboženstvo alebo ideológia – tu sme už trochu na vrtkavejšej pozícii, lebo je pravda, že naša civilizácia sa posunula aj vďaka organizačným schopnostiam katolíckej cirkvi či pracovnej morálke protestantov. Na druhej strane, ak by sme boli prívržencami Konfucia, možno by sme na tom boli ešte lepšie. V každom prípade kresťanstvo ani judaizmus neboli prvými náboženstvami západnej civilizácie.

Spôsob riadenia – v západnej civilizácii sa vystriedalo viacero spôsobov správy verejných či súkromných záležitostí. Riadili nás už diktátori, králi alebo kňazi. Momentálne sme prešli na viac-menej úspešný model kapitalizmu a demokracie. Pomerne časté striedanie riadiacich systémov však dokazuje, že prvotná príčina nášho úspechu bude niekde inde. Ani naši vodcovia nemuseli byť lepší, taký juhoafrický Shaka Zulu alebo havajský Kamehameha I. boli možno schopnejšími vodcami ako Karol Veľký či Napoleon Bonaparte. Riadenie či spoločenský systém nám mohli priniesť skôr neskoršie výhody.

 

Prvá revolúcia

Trúfnem si povedať, že prvé najdôležitejšie zmeny nastali už v procese tzv. neolitickej revolúcie. Bolo to obdobie, v ktorom niekedy v priebehu 9. – 8. tisícročia pred Kr. prešli ľudské spoločenstvá od kočovného lovecko-zberačského spôsobu života k usadlému poľnohospodárstvu. Samozrejme, táto revolúcia neprišla zo dňa na deň, trvala desiatky generácií. Poľnohospodárstvo viedlo zo začiatku možno k menej výdatnému, ale hlavne k pravidelnému prísunu potravy. Dôležitým aspektom bol aj usadlý spôsob života, pretože umožňoval zhromažďovať technológie, darmo, ak ste kočovne žijúci lovec, sakramentsky si premyslíte, čo si zoberiete do batoha.

Neolitická revolúcia prebehla vo viacerých geografických centrách. Medzi najvýznamnejšie patrí Blízky východ (oblasť dnešného Turecka, Sýrie, Iraku, Iránu – tzv. úrodný polmesiac), Čína, Mezoamerika (stredné a južné Mexiko spolu s priľahlými oblasťami Strednej Ameriky) a juhoamerické Andy. K centrám mohla patriť aj Severná Afrika, dnešná Brazília, Pričiernomorie, Západná Afrika, východ USA a Nová Guinea.

Nie všetky uvedené lokality však mali rovnaké možnosti pre rozvoj poľnohospodárstva. Niektoré boli pre ďalší vývoj dominujúce (napr. Blízky východ), iné neposkytovali dostatok vhodných rastlín a živočíchov na domestikáciu a ďalšie pestovanie či chov. Príkladom môže byť taká Afrika, všetci vieme, že je určite bohatá na faunu a flóru, žiaľ, žiadny z ich zástupcov nie je vhodný pre poľnohospodárstvo – slony sa oplatí skrotiť, ale nie chovať od narodenia, levy sú síce chutné, ale kto ich bude živiť, antilopy sa na rozdiel od oviec pri prvom zaručaní šelmy rozpŕchnu, nik ich predsa nebude naháňať po savane, a zebry sú tvrdohlavejšie ako osly a kone.

Niečo podobné platí aj na rastliny. Aj keď sa vám to možno dnes vďaka existencii banánových plantáží nezdá, pred tisíckami rokov sa banány oplatilo viac trhať, ako pestovať.

 

Prečo Afričania neosedlali nosorožce a neobsadili svet?

Pýtate sa, prečo som to všetko písal? Čo to má spoločné so západnou civilizáciou? Ako väčšina z vás postrehla, materský kontinent západnej civilizácie – Európa – ležal mimo centier neolitickej revolúcie. Ako teda vysvetlíme našu dnešnú dominanciu?

V Európe nevznikli prvé štáty ani tu nik nestaval pyramídy a neobjavil písmo... No od začiatku sa tu prejavoval jeden dôležitý element – geografický. Áno, príčinou nášho úspechu je naša poloha. Obyvatelia Európy v podstate vyhrali hlavnú cenu v súťaži o úspešný život – nevznikli tu síce prvé vyspelé civilizácie, ale Európania tisícročia pomalými krokmi, aj keď skôr nevedome, žali výhody svojej polohy. Pri Európe sa nachádzali hneď dve centrá neolitickej revolúcie – jedno z najhlavnejších Blízky východ a jedno možno menšie, no s dôležitým druhom zvierat – s koňmi – Pričiernomorie.

Poviete si, že rastliny a zvieratá sa zo svojich centier mohli šíriť aj inam. Áno, mohli, ale aj tu mala Európa výhodu. O našom kontinente môžeme povedať, že sa tiahne od východu na západ (prípadne naopak), zatiaľ čo Afrika má smer sever – juh. Keď sa začalo šíriť napríklad pestovanie rastlín, do Európy prenikalo rýchlejšie, pretože smerom od východu na západ bolo treba prekonať menej klimatických pásiem ako v Afrike. Len letmý pohľad na mapu je dôkazom, že v Európe bude šírenie poľnohospodárstva rýchlejšie ako v Afrike.

Kým do niektorých oblastí Afriky ešte len prenikalo pestovanie rastlín a chov dobytka, Európa sa už zoznamovala s pušným prachom. Možno práve preto neosedlali africkí panovníci nosorožce a nevyrazili na dobyvačné výpravy na sever.

 

Prečo Čína stratila svoj náskok?

Podobnú, dokonca lepšiu výhodu mala na začiatku Čína. Prostredie umožnilo vzniknúť dvom susediacim neolitickým centrám – severnému a južnému. Výhodou bolo pomerne voľné šírenie informácií medzi nimi. Možno aj preto až do vrcholného stredoveku existovala v Číne najvyspelejšia civilizácia. Prečo sa to však zvrtlo? Lebo sily, ktoré spôsobili jej rozmach, začali pôsobiť opačne. V Číne vznikol centralizovaný štát a bolo len otázkou času, kedy si jeho elity zvolia zlú „investičnú“ cestu.

Keď sa pozriete na mapu Európy, zistíte, že väčšina štátov na našom kontinente má hranice položené na nejakej prírodnej jednotke (pohoria, rieky). Tieto prírodné prekážky boli síce nepriaznivé pre centralizáciu, ktorá znamenala výrazný začiatočný náskok pre Čínu, ale neboli veľkou bariérou pri šírení a výmene informácií. Elity jednotlivých krajín sa mohli rozhodovať rozdielne. Príkladom môžu byť zámorské plavby. Tieto drahé investície zakázali čínske elity niekedy v priebehu 15. storočia, zatiaľ čo Krištof Kolumbus, odmietnutý v Portugalsku, išiel skúsiť šťastie do Španielska. Decentralizácia, ktorú v Európe umožnilo prírodné prostredie, dala ľudom možnosť aplikovať viaceré „investičné“ smery.

 

„Vedľajšie účinky“

Rozšírenie poľnohospodárstva malo aj tzv. vedľajšie účinky. Napríklad z chovaných zvierat na nás preskočili aj niektoré choroby. Výhodou bolo, že to všetko prebehlo pomerne skoro, keď ešte ľudské komunity neboli také početné. Získali sme imunitu, ktorá sa stala našou tajnou biologickou zbraňou. Svoje by o tom vedeli rozprávať pôvodní obyvatelia Ameriky umierajúci na ovčie kiahne alebo na nádchu, ktorými ich nakazili imúnni Európania. V Amerike totiž sa totiž neodohrala kompletná neolitická revolúcia. Pôvodní obyvatelia Ameriky síce pestovali kukuricu a fazuľu, ale nechovali veľké cicavce, keďže tam žiadne vhodné neboli, čiže imunitu proti civilizačným chorobám nezískali. Lamy či morské prasiatka sú napriek svojej popularite marginálny jav. Tak isto v Amerike nikdy nič nezapriahli, práve blízkosť Európy k pravlasti koňa mala nedostižné ekonomické výhody, napríklad uvoľnenie síl z poľnohospodárstva pre remeslá a správu.

Členité prostredie Európy umožňuje aj budovať prístavy. Tiež obsahovo možno menšie, ale o to dostupnejšie náleziská kovov posunuli našu civilizáciu dopredu. Ďalším príkladom môžu byť povrchové náleziská uhlia v Anglicku, ktoré zohrali nezanedbateľnú úlohu v priemyselnej revolúcii.

Na našom kontinente, kde západná civilizácia vznikla a odkiaľ sa ďalej šírila, nikdy nebolo niečoho veľa, ale v dejinách bolo skôr dôležité, že to bolo dostupné v pravej chvíli. V lotérii osudu sme vyhrali dobrú krajinu. Náš príbeh sa začal pred tisícročiami; keď ľudia z Východu priniesli prvé zrno a koňa, určite netušili, že týmto malým krokom stvorili budúcich vládcov planéty. Uvidíme, dokedy ešte budeme využívať túto tisícročnú výhodu.

 

Článok bol prevzatý z jet.sk

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk. 

 

Použitá literatúra

Diamond, J.: Osudy lidských společností: Střelné zbraně, choroboplodné zárodky a ocel v historii. Praha 2000.

Gibbon, E.: Úpadok a zánik Rímskej ríše. Bratislava 2012.

Ferguson, N.: Vzostup peňazí. Finančné dejiny sveta.  Bratislava 2011.

Montesquieu, Ch. de S.: O veľkosti a úpadku Rimanov. Bratislava 2008.

Watson, P.: The Great Divide. History and Human Nature in the Old World and the New. London 2012.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.jet.sk/news/view/preco-je-zapad-bohaty-a-vychod-chudobny

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Egoistický apokalyptik Krištof Kolumbus?

Egoistický apokalyptik Krištof Kolumbus?

Ak by sa realizovala anketa o najznámejšieho moreplavca a objaviteľa nových krajín v dejinách ľudstva, takmer určite by na prvom mieste figuroval Krištof Kolumbus. Jeho prvá plavba k americkému kontinentu v roku 1492 je azda najslávnejšou zo všetkých objaviteľských ciest v období raného novoveku... celý článok

GPS a spev

GPS a spev

Výskumom niekoľkých stoviek 11 000 rokov starých lebiek z južnej Ameriky sa zistilo, že majú podobné črty ako kosti pôvodných Austrálčanov – aborigénov. Podobne dopadli analýzy kostí juhoamerickej hydiny. Dokazujú prítomnosť ázijských vtákov na americkom kontinente už pred príchodom Európanov. celý článok

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Nájsť miesto pochovania Metoda, veľkomoravského arcibiskupa, sa pokúšali už mnohí, laici aj profesionálni archeológovia. Mohli by sme povedať, že Metod sa stal akousi archeologickou celebritou. celý článok

Diskusia (2)

pridať

  • #120 | palo satko | 24.06.2013 08:50

    ta diamondová knižka je interesantna a naozaj dava dohromady vela súvislosti, ktoré viedli k dnešnej nadvlade severoatlantickej spoločnosti. ale aj on sa vyhol vplyvu náboženstva a morálky. elitarske naboženstva používajuce jednoho boha sú vyrazne neznášanlive a agresívne. a rimska odnož krestanstva a jej protestantaské klony so svojou možnosťou vyspovedat sa z každého zločinu, viedli až k nemoralnej civilizacii. priznajme si hlavnými zdrojmi nášho atlantického bohatstva sú: krádež, lupež a vražda. lepšie zbrane, kiahne a vyroba alkoholu, boli len prostriedkom ale nie motívom našho zbohatnutia.

    Reagovať
  • #121 | Claudius | 24.06.2013 09:03

    Ako som napísal: Náboženstvo alebo ideológia – tu sme už trochu na vrtkavejšej pozícii, lebo je pravda, že naša civilizácia sa posunula aj vďaka organizačným schopnostiam katolíckej cirkvi či pracovnej morálke protestantov.

    Súhlasím, že v neskorších fázach sa objavili ďalšie aspekty...Snažím sa však nájsť tie prvotné. Samozrejme, uvedomujem si svoj "nevyliečiteľný" geografický determinizmus. Ale keďže ho mali aj Montesquieu, Gibbon a spomínaný Diamond, tak sa za nich schovám :)

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.