Prečo čítať antických autorov?

Publikované : 03.02.2014 | Komentárov: 1 | Zobrazení: 2216

Čo nám môžu ponúknuť knihy, od ktorých nás delí takmer dvetisíc rokov? Vydavateľstvo Kalligram už viac ako dvadsať rokov prináša čitateľom kvalitné publikácie z oblasti humanitných a spoločenských vied. V našich slovenských pomeroch je to tak trochu unikát, ktorý nie je zatiaľ dostatočne docenený. Vo vydávaní kníh z oblasti histórie sa vydavateľstvo zameriava najmä na moderné domáce i svetové dejiny. Z tohto radu sa vymyká kniha gréckeho historika Plutarcha Životopisy slávnych Grékov a Rimanov, ktorá vyšla v roku 2008. Knihu z gréckeho originálu preložili profesori klasickej filológie Daniel Škoviera a Peter Kuklica.

 

Čo nám teda môžu ponúknuť spisovatelia a ich diela, od ktorých nás delí takmer dvetisíc rokov?  Čo môže byť pre človeka dnešnej doby príťažlivé na časoch dávno minulých, ktoré sa v mnohých oblastiach líšia od našej prítomnosti? Zrejme toho bude viac, ako si pripúšťame, inak by tieto diela už dávno upadli do zabudnutia. Najskôr niekoľko slov o samotnom Plutarchovi.

Grécky historik a filozof Plutarchos (okolo 45 – okolo 125 n. l.) patril k nesmierne vzdelaným a scestovaným ľuďom svojej doby. Vzdelanie získal v Akadémii u filozofa Ammonia v Aténach – v meste, ktoré ostalo napriek podmaneniu Rímom stredobodom vzdelania, filozofie a umenia antického sveta. Plutarchos veľa cestoval nielen po svojej domovine – Grécku, navštívil i mnohé grécke mestá v Malej Ázii, egyptskú Alexandriu a niekoľkokrát i Rím. Už za svojho života sa stal autoritou, na ktorú sa obracali najvplyvnejší predstavitelia Ríma, dokonca samotní cisári, napr. Traján, Hadrián. Väčšinu svojej životnej púte však strávil v rodnom Chaironei. Tu viedol veľmi aktívny občiansky život, zastával rôzne úrady a založil chairónejskú školu, pobočku slávnej aténskej Platónovej Akadémie.

Veľa rokov slúžil ako jeden z dvoch kňazov v chráme boha Apolóna v Delfách. A najmä písal. Okrem Životopisov slávnych Grékov a Rimanov či gréckych Paralelné životy sa do dnešných čias dochovalo mnoho esejí a rozhovorov, ktoré sú dnes známe ako Moralia (grécky Éthika). Dielo Životopisy slávnych Grékov a Rimanov obsahuje dvadsaťdva dvojíc biografií významných Grékov a Rimanov a štyri samostatné životopisy.

Plutarchos Životopisy nekoncipoval ako vedecké historické dielo. V súčasnosti je však pre mnohých historikov dôležitým prameňom o životoch mnohých z opisovaných osobností, niekedy dokonca jediným. Plutarcha viedla predovšetkým myšlienka priblížiť charaktery a životy silných osobností, ktoré svojím intelektom i telesnou zdatnosťou ovplyvňovali okolitý svet. V úvode k životopisom Alexandra Veľkého a Caesara napísal: „Veď nepíšem o historických udalostiach, ale životopisy. V životopise často stručná správa alebo vtip lepšie vystihnú charakter človeka alebo črtu jeho povahy než údaje o bojoch, v ktorých hynú státisíce ľudí, o celých bojových zoskupeniach armád, obliehaniach miest. ...., tak sa aj my zahĺbime do duševných vlastností a tými budeme zvýrazňovať obraz života obidvoch.“

Plutarchos dokázal do najjemnejších detailov vystihnúť charakter človeka a s pochopením poukázať aj na jeho slabosti a nedostatky. Okrem samotných životopisov postáv antického sveta sú nesmierne cennou časťou porovnania životov jednotlivých dvojíc, ale, žiaľ,nedochovali sa všetky. Práve tie nesú Plutarchove komentáre k rozhodnutiam a postojom opisovaných hrdinov. V porovnaniach vysvetľuje prínos či negatívum konania svojich postáv, tu chváli či, naopak, kritizuje počínanie svojho hrdinu a uvádza i dôsledky ich rozhodnutí. V samotných životopisoch Plutarchos nemoralizuje a neznevažuje žiadnu individualitu, skôr sa jej snaží prejaviť porozumenie a aj sympatie. Životopisy nesú skryté mnohé morálne otázky a prerozprávaním životných príbehov jednotlivých osobností sa snažil nájsť na ne odpovede a čiastočne i návod na morálne žitie pre budúce generácie.

Okrem mravných ponaučení nesú v sebe Životopisy nespočetné poznatky pre humanitne orientovaných bádateľov. Najmä historikom sa otvárajú možnosti štúdia v mnohých okruhoch, napr. v oblasti rodiny, náboženského života, každodennosti alebo skúmania podstaty ľudskej kultúry.

Plutarchos začína každý životopis detstvom a rodinným zázemím svojho hrdinu a pokiaľ má informácie, dotkne sa aj manželského spolužitia a osudov jeho detí. Z týchto nepatrných zmienok je možné nazrieť do pestrosti a rozmanitosti rodinného života v starovekom Grécku či Ríme. Oproti tradovaným názorom, že ženy v antickom Grécku a Ríme stáli vždy v podriadenom postavení voči mužom, prekvapia zmienky o rímskych ženách rozhodujúcich o svojom majetku či o výraznom vplyve manželiek, alebo dokonca matiek, na rozhodnutia mužov dokonca aj vo veliteľských funkciách (čo však Plutarchos neprijíma ako pozitívum). Čitateľ objaví, že otázka mať alebo nemať rodinu nie je spytovaním výlučne modernej spoločnosti. Dotkol sa jej aj Plutarchos v rámci životopisu gréckeho štátnika Solóna. V jeho životopise nachádzame i ďalšie zaujímavé pohľady na ďalšie oblasti, napr. na tvorbu zákonov v podobe rozhovoru medzi Solónom a Anacharsisom, jedným zo siedmich gréckych mudrcov. Anacharsis Solónovi hovorí: „Zákony sa v ničom nelíšia od pavučín. Zadržia slabých a drobných, ktorí sa dajú polapiť, no mocní a bohatí ich roztrhajú.“ Solón mu údajne odpovedal: „Ľudia zachovávajú dohody, ktoré neosoží rušiť ani jednej zo zmluvných strán. A ja sa usilujem skĺbiť svoje zákony pre občanov takým spôsobom, aby bolo všetkým zjavné, že je lepšie dodržiavať spravodlivosť, ako porušovať zákony.“ Ideál, ku ktorému sa dodnes nevieme prepracovať a neuspel s ním ani Solón.                                

Pri čítaní Plutarchových Životopisov si na svoje prídu i religionisti. Je veľmi zaujímavé sledovať vzťah Plutarcha k bohom a vôbec k náboženskému svetu. Bohovia boli jednoznačne súčasťou jeho sveta. V žiadnom prípade neodmietal ich existenciu a ich schopnosti zasahovať do ľudských osudov. Veštby boli neodmysliteľnou súčasťou života. Ak sa mala podniknúť vážna vojenská akcia, vopred sa žiadala veštba a trpezlivo sa čakalo, pokiaľ sa vyslanci vrátia s odpoveďou z Delf. Mnohokrát sa v Životopisoch stretávame so zmienkami o obetách bohom pred vojenským stretnutím alebo v čase pokoja, dokonca súperi  navzájom rešpektovali chvíle venované bohom. Veštci stáli často po boku vojenských veliteľov a pravidelne veštili a vykonávali obety. Takmer všetky zmienky v knihe týkajúce sa náboženského prejavu dovoľujú poodkryť jednu zo stránok mentality vtedajších ľudí, ktorou sa odlišujú od nás súčasníkov. Bohovia a veštby boli neoddeliteľnou zložkou mentálnej výbavy, nikdy o ich prítomnosti a možnosti ovplyvňovať osudy ľudí nepochybovali. Zlom v náboženskom myšlienkovom koncepte ľudí nastal niekoľkokrát. Najskôr sa vznikom a prijatím kresťanstva vytlačili veštby a ostatní bohovia a začiatkom 18. storočia došlo k úplnému odkúzleniu sveta (termín sociológa M. Webera). Odvtedy si najmä Európania a Američania budujú svoju existenciu nezávislú na božstvách, čo výrazne ovplyvňuje mnohé oblasti uvažovania a tým aj ľudská mentalita.

Plutarchos v nejednom príbehu zachytil dôležitosť spoločenskej alebo komunitnej pamäti. Rôzne stavby, pamätníky či mohyly sa postavili krátko po konkrétnej udalosti, či už pozitívnej alebo negatívnej. Svojou prítomnosťou mali pripomínať príhodu alebo vojenskú bitku, ktorá sa odohrala. Živá pamäť bola nesmierne dôležitá pre chod spoločenstiev. Celou ich existenciou bolo potrebné ťahať niť spomienok spájajúcu minulé i budúce generácie. Niečo, čo obyvateľstvu medzi Tatrami a Dunajom veľmi, veľmi chýba.

Okrem toho sú v jeho knihách opisované fenomény, ktoré majú platnosť dodnes. Vtedy, ale i dnes vystupovala nepísaná povinnosť a úcta voči padlým, ktorí si nepochybne zaslúžia miesto svojho odpočinku. Zradcovia a previnilci voči morálke spoločenstva sa o túto možnosť pripravili (v súčasnosti sa dá tento princíp ilustrovať na neochote pochovať nacistického zločinca E. Pribkeho).

Bežní ľudia i archeológovia vnímajú dávne spoločnosti ako dlhodobo nemenné, až statické.  Akékoľvek zmeny by v nich teda mali nastupovať veľmi pomaly. Čítanie Plutarchových Životopisov však prináša obraz o antickom svete ako o nesmierne dynamickom prostredí, v ktorom sa veľmi rýchlo menila nielen politická situácia, ale zároveň aj rôzne zvyklosti.

Sila Plutarchových Životopisov nie je len v živosti, farebnosti a šťavnatosti jazyka, ktorými sú napísané. Nesmrteľnosť tohto diela zabezpečil svojou osobnosťou sám Plutarchos. Do Životopisov sa premieta nielen jeho hlboká vzdelanosť v oblastiach histórie, filozofie či psychológie a pokora voči božstvu, ale aj jeho životný postoj – dodržiavanie morálnych zákonov, záujem o veci verejné, čiže snaha byť prospešný pre  spoločnosť.

 

Hana Chorvátová

 

 

Plutarchos: Životopisy slávnych Grékov a Rimanov I., II. Preložili D. Škoviera a P. Kuklica. 1. vydanie. Bratislava : Kalligram 2008. 2104 strán, tvrdá väzba. ISBN 9-788081-0109-10 / -27.

 

 

Obrazová príloha: Kalligram, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Sovietske letkyne vo vojne

Sovietske letkyne vo vojne

Sovietsky zväz bol jedinou krajinou, ktorá počas druhej svetovej vojny organizovala a nasadila letecké bojové jednotky zložené zo žien – pilotiek. celý článok

Stredovek v nás

Stredovek v nás

U mnohých ľudí sa pri vyslovení slova stredovek vynorí obraz temnoty, násilia, špiny a neschopnosti prijať niečo nové, strnulosť až nehybnosť a neustále zotrvávanie na starých predstavách. Tieto asociácie však odborníkov na stredovek zarmucujú. celý článok

Prízraky na Devíne

Prízraky na Devíne

Známa démonická dvojica bojujúca s besmi i rovnako neľútostnými ľudskými nepriateľmi v historických reáliách raného stredoveku sa po troch rokoch vracia v novom príbehu. celý článok

Rusko, Ukrajina a my

Rusko, Ukrajina a my

Vojna Ukrajincov skonsolidovala. Keby jej nebolo, vláda nevydrží ani niekoľko mesiacov a krajina sa rozvalí. Ale tým, že sa Rusi rozhodli zabrať Krym a podporiť separatistov, krajinu poskladali dohromady. Skrátka, Rusi získali Krym a stratili Ukrajinu. Ukrajina stratila Krym, ale získala samu seba. celý článok

Diskusia (1)

pridať

  • #154 | Roman | 06.02.2014 08:38

    Výborná recenzia. Takmer mám chuť si Plutarcha hneď otvoriť a začať čítať :-) "Odkúzlenie sveta" je rozkošný termín, ale nemyslím, že až tak absolútne platí - predsa len, povery zostávajú (a tá viera sa tak celkom tiež nevytratila).

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.