Praveké Stredoeurópanky mali veľmi silné ruky

Publikované : 22.12.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5772

Nový výskum britských archeológov, vychádzajúci aj nálezov zo Slovenska, odhalil, že praveké ženy v strednej Európe mali ramenné kosti výrazne silnejšie ako špičkové veslárky.

 

Práca poľnohospodárov neznamená len siať a žať. Zrno treba zmeniť na múku. A v praveku to bola skutočná lopota. Prví poľnohospodári mleli zrno ručne medzi dvomi kameňmi. Oproti neskorším metódam to bol málo účinný a značne namáhavý spôsob. Našich predkov zamestnával od mladšej doby kamennej (neolit) až do veku kovov (doba bronzová a železná). V strednej Európe sa takto mlelo viac ako šesť tisícročí.

Každodenná niekoľkohodinová námaha sa odrazila na ramenných kostiach pravekých poľnohospodárov. Nový výskum archeológov z Univerzity v Cambridgei odhalil veľkú telesnú silu pravekých Európanov. Porovnaním so súčasnou populáciou sa dokonca zistilo, že ženy v komunitách prvých stredoeurópskych poľnohospodárov mali ramenné kosti výrazne silnejšie ako špičkové veslárky.

„Naše zistenia naznačujú, že namáhavá manuálna práca žien predstavovala zásadnú hnaciu silu raných farmárskych komunít,“ konštatuje spoluautor výskumnej práce Jay Stock.

 

Podcenené ženy

„Často sa zabúda, že kosť predstavuje živé tkanivo a reaguje na námahu, ktorú vykonávajú naše telá,“ hovorí hlavná autorka práce Alison Macintoshová. Telesná námaha a svalová aktivita podľa nej vyvíjajú na kosti tlak a kosť naň reaguje. Mení svoj tvar, pevnosť aj hustotu.

„Porovnanie charakteristík kostí dnešných ľudí, u ktorých poznáme povahu pravidelnej záťaže, s charakteristikami kostí z archeologických nálezov, umožňuje odhadnúť, aké typy aktivít vykonávali naši pravekí predkovia,“ hovorí Macintoshová.

S kolegami sa zamerala výhradne na kosti žien. Doterajšie výskumy totiž porovnávali kosti dávnych žien len s kosťami mužov. Ibaže mužské kosti reagujú na záťaž oveľa výraznejšie. Výskumy tak výrazne podcenili námahu, ktorú podstupovali praveké poľnohospodárky pri každodenných prácach. „Ide o prvý výskum, ktorý porovnal kosti pravekých žien s kosťami žien zo súčasnosti,“ zdôrazňuje Alison Macintoshová.

Anglickí archeológovia pomocou 3D laserov a silikónu vytvorili modely píšťal a ramenných kostí takmer stovky žien, datovaných do neolitu (konkrétne do rozmedzia rokov 5400 až 5000 pred n. l.), doby bronzovej (2200 až 1500 pred n. l.), doby železnej (800 pred n. l. až 130 n. l.) a raného stredoveku (800 až 850 n. l.). Nálezy pochádzali z Nemecka, Rakúska, Maďarska, Srbska, ale aj z Českej republiky a zo Slovenska, konkrétne z Nitry.

Charakteristiky týchto dávnych kostí porovnávali s píšťalami a ramennými kosťami 83 súčasných žien. Výskumníci naskenovali kosti veslárok, futbalistiek, vytrvalostných bežkýň, ale aj bežných študentiek, žijúcich sedavým spôsobom života.

Veslárky pochádzali z univerzitného Women's Boat Club-u. Veslovaniu sa venovali v priemere sedem rokov a trénovali až 21 hodín týždenne. Tento rok vyhrali v rekordnom čase prestížne preteky Boat Race. Viaceré navyše reprezentovali svoje krajiny na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta v kategórii do 23 rokov.

Hoci tieto veslárky možno očividne považovať za elitné športovkyne, na praveké Stredoeurópanky nemali.

 

Sila z praveku

Výskum kostí nôh pravekých žien ukázal obrovskú rozmanitosť. Niektoré mali kosti nôh slabšie ako súčasné študentky. Iné ich mali silnejšie ako vytrvalostné bežkyne.

„Naznačuje to, že ženy sa venovali mimoriadne širokej palete aktivít,“ vysvetľuje Alison Macintoshová. Podľa archeologičky niektoré ženy veľmi veľa chodili. Napríklad kvôli noseniu vody z veľkej diaľky.

Napriek zistenej rozmanitosti sa v priemere sila píšťal pravekých poľnohospodárok od dnešnej populácie výrazne nelíšila. Pri ramenných kostiach sa však zistila iná situácia. Dávne poľnohospodárky mali ramenné kosti až o 30 % silnejšie ako dnešné študentky. Pokorili aj elitné veslárky. Oproti nim mali ramenné kosti silnejšie o 10 až 15 %.

Tento výrazný rozdiel trval od neolitu až do doby železnej. Vytráca sa v stredoveku, keď sila ramenných kostí žien padá na úroveň dnešnej populácie.

 

Zdĺhavá a namáhavá aktivita

Archeológovia nevedia s úplnou istotou určiť, aké aktivity viedli k zosilneniu ramenných kostí žien z pravekých poľnohospodárskych komunít. Poukazujú však, že veľmi pravdepodobnou príčinou bolo drvenie zrna na múku.

„Opakované pohyby rukami, ktoré držali ťažké drvidlá, mohli zaťažovať kosti rúk podobne ako namáhavé pohyby pri veslovaní,“ uviedla Alison Macintoshová.

Kamenné drvidlá sa miestami používajú dodnes. Ženy nimi drvia zrno až päť hodín denne.

Ako sme spomenuli v úvode, manuálne drvenie zrna kameňmi je neefektívne a namáhavé. Konkrétne, na spracovanie kilogramu zrna je potrebný štvornásobný čas a dvojnásobná námaha v porovnaní s časom a námahou pri používaní otočného žarnova, čiže ručného kamenného mlynčeka. Otočný žarnov sa objavuje až v dobe železnej.

Výskumníci pripomínajú, že ženy sa zrejme venovali aj iným namáhavým manuálnym aktivitám. Obrábanie pôdy síce v dobe bronzovej uľahčil vynález pluhu, ale vzrástol význam statických aktivít, ako bolo spracovávanie mlieka, výroba tkanín, skla, soli, kožušín alebo výrobkov z parožia.

 

Kedy muži „usadli“?

Nový výskum anglických archeológov dopĺňa podobné nedávne výskumy, ktoré u stredoeurópskych mužov praveku zistili dôkazy o vzostupe sedavého spôsobu života. Od obdobia neolitu asi pred 5300 rokmi pred n. l. do obdobia okolo roku 100 n. l. sa postupne zmenšila hrúbka aj zakrivenie píšťal, ktoré v priereze nadobudli okrúhlejší tvar. Porovnanie s dnešnými atlétmi a kontrolnými nešportujúcimi subjektmi ukázalo, že charakteristiky kostí neolitických mužov sa zhodujú s píšťalami športovcov, ktorí sa venujú cezpoľnému behu. Začiatkom 4. storočia pred n. l. však podľa analýz kostí dosiahol sedavý spôsob života mužov úroveň dnešnej nešportujúcej populácie.

Tieto staršie štúdie skúmali aj ženské pozostatky z rovnakých pohrebísk. Zameriavali sa však len na dolné končatiny, kde nezistili žiadne badateľné trendy. Zdá sa tak, že miera sedavého spôsobu života sa u pravekých žien v priebehu tisícročí (v priemere) výrazne nemenila.

 

Mgr. Dušan Valent vyštudoval geológiu a paleontológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa vedeckej publicistike a popularizačným prednáškam pre deti a mládež. Je vedeckým redaktorom portálu Zive.sk a vedie popularizačný web In Vivo magazín.

 

Použitá literatúra

Macintosh, A. et al.: Prehistoric women’s manual labor exceeded that of athletes through the first 5500 years of farming in Central Europe. Science Advances 3/11, 2017.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.cam.ac.uk/research/news/prehistoric-womens-manual-work-was-tougher-than-rowing-in-todays-elite-boat-crews

 

Obrazová príloha: : Pixabay, H. Roe, M. De Stefano/MUSE, UFV Rowing

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Hoci ľudia staršej doby železnej v strednej Európe (približne 800 – 480 pred Kr.) mali obmedzenejší sortiment potravín ako my a nepoznali mnohé kulinárske vymoženosti súčasnosti, z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy dokladov vína a šúľancov. celý článok

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Okolie dedinky Aržan v Tuve v južnej Sibíri znova vzbudilo pozornosť svetových archeológov. Minulý rok tam bola identifikovaná zrejme dosiaľ najstaršia a najväčšia známa mohyla jedného prvých skýtskych „kráľov“. celý článok

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

Archeológia sa v 21. storočí zmenila z dobrodružného hľadania pokladov na modernú vedu, ktorá si kladie zmysluplné otázky o vývoji človeka a jeho kultúry. Preto v rebríčku najväčších archeologických objavov nedominujú poklady mincí, ale zaujímavé vedecké zistenia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.