Potopa – ako Noe všetky zvieratá zachránil

Publikované : 28.04.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4328

Azda každý z nás má už akosi „zaškatuľkovanú“ predstavu o príchode potopy a o Noemovom korábe (samotný hebrejský výraz pre koráb znamená truhlicu alebo škatuľu). Nie je to však zďaleka jediné prerozprávanie tohto motívu, ktorý je rozšírený v mnohých častiach sveta. Zachovalo sa približne tristo verzií príbehu, ktoré boli predmetom štúdia mnohých antropológov, biblistov či geológov. Rovnako je potopa súčasťou debaty medzi tými, čo berú doslovne výklad biblického príbehu, i tými, ktorí sú zásadne proti takémuto chápaniu.


Biblický príbeh o Noemovi nájdeme v troch kapitolách (6 – 8) knihy Genezis. Ten znie v stručnosti asi takto: Potom čo Boh stvoril Adama, prešlo desať generácií a ľudstvo sa stalo veľmi zlé. Ľudia boli natoľko morálne skazení, že keď Boh videl, čo sa deje, oľutoval, že nejakých ľudí vôbec stvoril. Noe, jediný spravodlivý, si však získal jeho priazeň. Boh mu tak dal presné inštrukcie, ako postaviť koráb:

„Urob si koráb z góferového dreva; v korábe urob priehrady a vymaž ho zvnútra i zvonka smolou. Urobíš ho takto: dĺžka korábu bude tristo lakťov, šírka päťdesiat lakťov a jeho výška tridsať lakťov. Koráb dokonči tak, že pri vrchu urobíš svetlík na jeden lakeť. Do bočnej steny korábu osaď dvere; urob v ňom spodné, stredné a vrchné podlažie.“ (Genezis 6)

Po dokončení mal Noe, jeho žena a traja synovia s manželkami vojsť dnu a vziať so sebou pár (samca a samicu) každého zvieraťa „z vtáctva, dobytka i zo všetkých zemských plazov“. Pozornému čitateľovi neujde, že krátko po týchto inštrukciách sa spomína sedem párov (a potom opäť dva páry), čo je možno, avšak nie nevyhnutne, spôsobené dvoma rôznymi zdrojmi, ktoré autor použil. Vnútri mali mať dostatok vhodných zásob, aby bol každý schopný prežiť. O týždeň nato „vyrazili všetky pramene obrovskej prahlbiny, roztvorili sa nebeské uzávery a pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí“. Voda stúpala a „o pätnásť lakťov prevyšovala voda vrchy, ktoré pokryla“. Na zemi tak okrem obyvateľov Noemovho plavidla všetci zahynuli. Vody postupne ubúdalo a koráb zastal na hore Ararat. Nakoniec voda ustúpila natoľko, že posádka mohla plavidlo opustiť. Noe vystúpil a vykonal Bohu obetu.

Dnes sú najpočetnejšími zástancami doslovného chápania knihy Genezis tzv. biblickí kreacionisti, ktorí zastávajú názor, že udalosti, vrátane potopy, sa v nej odohrávajú presne tak, ako je to opísané. Daný text suplujú svojimi dômyselnými interpretáciami a vysvetleniami problematických pasáží. Preto ich aj v nasledujúcom texte spomenieme.

Okrem kreacionistického jestvuje mnoho ďalších prístupov a hľadísk, ako sa na príbeh potopy možno pozerať. Na tomto mieste rozoberieme len dva: literárnu paralelu a možnosť plavby korábu.

 

Noemov predchodca

Je zrejmé, že žiadny príbeh nevzniká vo vákuu. Podobne aj v našom prípade nachádzame viac paralel, pričom tá najpozoruhodnejšia sa nachádza v Epose o Gilgamešovi. Jeho hlavným motívom je Gilgamešovo hľadanie nesmrteľnosti, zachované na dvanástich tabuliach. Na konci príbehu (tabuľka XI) vystupuje Utnapištim, ktorý ako jediný prežil potopu, a prerozpráva Gilgamešovi jej priebeh. Medzi touto a biblickou verziou nachádzame pozoruhodné paralely, ale aj zásadné rozdiely.

Spoločným prvkom sú stavebné materiály pre koráb, rozmery, počet poschodí, posádka, detailný opis potopy, pristátie na hore, vypúšťanie vtáctva na zistenie prítomnej súše, ako aj obeta božstvu po vylodení. Všetci prekladatelia sa tiež zhodnú na dvoch stavebných materiáloch: drevo a smola. Tretí je však predmetom diskusie. Spoluhlásky q-n-m môžeme prečítať ako qinnim (izby, oddelenia) alebo qanim (trstina – v niektorých nedávnych prekladoch). A práve trstina je tretím stavebným materiálom v epose.

Rovnaké je aj poradie, v akom sú spomenuté mnohé črty plavidla. Po prvé: bezprostredne po sebe nasledujú zmienky o materiáli, o rozmeroch a o počte poschodí. Po druhé: v oboch príbehoch koráb najprv pristane na vrchu a až potom je vypustená holubica. A po tretie: hrdina najprv vypustí zvieratá a potom ponúkne Bohu (bohom) obetu. Hoci vo všetkých týchto krokoch je priestor pre variácie, poradie ostalo rovnaké.

Medzi príbehmi sú však dva zásadné rozdiely. V epose nie je zrejmý dôvod, prečo sa bohovia rozhodli zničiť svet a prečo vybrali Utnapištima, aby sa zachránil. Biblia spomína skazenosť ľudí ako dôvod potopy a Noema pred záhubou zachránila vlastná spravodlivosť.

Otázka kauzality (ktorý príbeh ovplyvnil ktorý) je, zdá sa, v tomto prípade jasná: biblický príbeh prevzal motívy z už existujúceho mezopotámskeho mýtu. Dôvodov na to je niekoľko a stručne sa dajú zhrnúť nasledovne: veľké civilizácie majú väčšinou vplyv na menšie; záplavy a vodstvo sú typické pre Mezopotámiu, a nie pre Kanaán; vrch Ararat je na severe Mezopotámie, neďaleko prameňov Eufratu a Tigrisu; Epos o Gilgamešovi bol dobre známy a museli ho poznať aj okolité kultúry, napríklad jeden jeho fragment sa našiel aj v izraelskom Megidde.

 

Noemova plavba

Čo však samotná možnosť plavby? Mohlo byť opísané plavidlo so všetkým osadenstvom plavbyschopné? V roku 1983 vyšiel v časopise Creation/Evolution článok s veľavravným názvom Nemožná plavba Noemovej archy. Článok (na 43 stranách) je dodnes citovaný, a to aj takými významnými paleontológmi, ako je Donald S. Prothero. Aké prekážky plavby teda autor spomína?

Ak Noe žil niekedy v treťom tisícročí, neexistovali žiadne vedomosti o takomto masívnom plavebnom projekte. Takéto obrovské námorné dielo by počkalo do devätnásteho storočia nášho letopočtu. Noe by musel mať neuveriteľnú znalosť „fyziky, diferenciálneho počtu, mechaniky a štruktúrnej analýzy“. Ako mohol vyriešiť mnohé veci, ako napríklad vymazanie plavidla smolou, keďže tá– podľa kreacionistov – vznikla z odumretého organického materiálu v zemi pôsobením veľkých tlakov až počas potopy?

Veľké problémy by vznikli s logistikou, čiže s tým, akým spôsobom vyriešiť ubytovanie a starostlivosť o všetky zvieratá? V tejto oblasti môžeme ísť do mnohých, až bizarných detailov, ktoré by si vyžadovali odpoveď: Ako bol zariadený automatický prísun vody, ktorú zvieratá potrebovali mať dostupnú na rôznych úrovniach korábu? Ako Noe zabezpečil správnu veľkosť bidiel pre rôzne vtáky? Akým spôsobom bola zhotovená vhodná podlaha? Na príliš tvrdej podlahe môže dôjsť napríklad k zraneniu kopýt, na mäkkej k ich rýchlemu rastu a zraneniu členkov; kopytníky sa tiež môžu na hladkej dlážke šmyknúť a zraniť. Vypočítal Noe pre každý zvierací druh správnu veľkosť klietok a medzier medzi ich tyčami tak, aby sa napríklad nosorožcom medzi nimi nezasekol roh? Ako zvládol čistenie zvieracích výkalov?

Problémov je však oveľa viac než táto skromná vzorka. Ich prítomnosť neznamená, že sa nedajú vyriešiť buď občasným zázrakom (nie príliš preferovaná taktika) alebo sofistikovanými vysvetleniami (preferovaný spôsob): Väčšina zvierat boli mláďatá (vrátane dinosaurov), a tak sa tam 16 tisíc zvierat (liberálny odhad) bez problémov zmestilo. Na čerstvý vzduch stačí nemechanický ventilačný systém. Keď vyriešime efektivitu chodenia po plavidle, je možné, že dokonca aj ôsmi ľudia sa dokážu postarať o celú spomenutú zvieraciu posádku. 

O 11 ton výkalov vyprodukovaných každý deň by sa až tak starať nemuseli, keďže by postačila samočistiaca podlaha (výkaly by sa sami odvádzali do iných priestorov).

S kreatívnymi vysvetleniami, zdá sa, nie je ťažké prísť. K tomu pripomeňme Irvingom Finkelom nedávno preložený text na hlinenej doštičke, hovoriacej o okrúhlom mezopotámskom korábe (pričom sa domnieva, že ide len o literárny, a nie o reálny konštrukt). Ak mal takýto tvar na mysli aj biblický spisovateľ, mnohí kreacionisti budú musieť prerobiť svoje modely.

 

Noe na plátne

 Aktuálne sa v našich kinách premieta film o potope.  Prichádza s týmto vyhlásením: Film je inšpirovaný Noemovým príbehom. Hoci sa v ňom využila umelecká licencia, sme toho názoru, že tento film je pravdivý vo svojej podstate, hodnotách a integrite príbehu, ktorý je základom viery pre milióny ľudí po celom svete. Biblický Noemov príbeh nájdeme v knihe Genezis.

Po zhliadnutí filmu možno povedať, že tento text sa aspoň vo svojej poslednej vete nemýlil. Ostatné tvrdenia v ňom sú prinajmenšom hlboko kontroverzné. Možnosť „voľnej ruky“ pri spracovaní príbehu je jedna vec, ale zastávať pritom (aspoň vo vyššie uvedenom zmysle) vernosť biblickému scenáru je vec druhá a už značne problematická. Za takýmto stvárnením treba zjavne hľadať postavu režiséra Darrena Aronofskyho, ktorý je ateistický humanista. A zdá sa veru, že v istých momentoch chce mať Noema (Aronofskyho zrkadlo?) zobrazeného ako človeka nie vždy súhlasiaceho s nadprirodzenými inštrukciami, ktoré sa napriek jeho násilnému charakteru javia morálne ešte horšie ako jeho vlastné uvažovanie. V jednom rozhovore sa Aronofsky priznal, že tento film je pre neho zvláštna voľba – treba poznamenať, že divák oboznámený s biblickým príbehom bude pri premietaní zažívať, konzistentne s týmto prehlásením, ďalšie zvláštne voľby.

Jedným z najdramatickejších rozdielov je, že Noe je vo filme vykreslený ako krvilačný hrdina, ktorý sa snaží zabezpečiť, aby okrem úzkej posádky potopu skutočne nik neprežil. Jeho počiatočná ochota zabiť svoje vnučky túto charakterovú črtu podčiarkuje. Hoci je teda v písomnej predlohe opísaný ako „spravodlivý“ (dôvod, prečo si ho Boh vybral), filmová podoba ho ukazuje skôr ako neurotického psychopata (natíska sa potom otázka, ako zle na tom boli tí nespravodliví).

Medzi ďalšie rozdiely patrí aj to, že filmový Boh je tu vzdialený, nepočuť ho ani raz a s Noemom nekomunikuje inak ako prostredníctvom vízií či snov (tie sú v sumerskej verzii potopy); padlí anjeli tu vystupujú ako pozitívne (!) obrovité šesťruké postavy (nie tak v Genezis či v mimobiblickom spise Prvej knihy Henochovej); biblický Túbal-Kain, Noemov arcinepriateľ, tu prahne po nebiblickom mineráli, akomsi ekvivalente avatarovského unobtania, tentoraz s inak mystickým názvom zohar (motív využitý v inom Aronofskyho filme Pí), a mnohé iné ďalšie kreatívne, až nepresné prvky, ktoré by sa však azda dali ospravedlniť spomenutou umeleckou licenciou. To však už zrejme záleží na miere tolerancie konkrétneho diváka.

Ak teda v jednom filme nájdeme Russella Crowa, Emmu Watsonovú a kreatívneho režiséra s tendenciou preniesť do Noemovho prostredia pokus o bojovú atmosféru z trilógie Pána prsteňov, dostaneme všezmes spletitých dojmov. Aronofsky sa po niekoľkých zostrihaniach filmu vrátil k prvotnej verzii a prehlásil, že je s ním spokojný, keďže obsahuje 98 percent toho, čo by si tam prial mať. Otázne je, či s tým budú rovnako spokojní aj diváci. Filmu sa totiž podarilo spustiť celkom veľkú záplavu, a to prevažne kritických hodnotení.

 

Článok môžete podporiť na: http://vybrali.sme.sk/c/Potopa-ako-Noe-vsetky-zvierata-zachranil/

 

Bc. Andrej Zeman vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Momentálne pokračuje v magisterskom štúdiu biblistiky na University of London. Zameriava sa na obdobie druhého chrámu, historického Ježiša, rané kresťanstvo, históriu biblickej interpretácie, ako aj dialógom a konfliktami vedy a náboženstva. Je zakladateľom blogu Dobré dôvody o vedeckej a náboženskej gramotnosti.

 

Použitá literatúra

Biblia. Slovenský ekumenický preklad. 2007. Dostupné na internete:  http://www.biblia.sk/.

Sarna, N.: Understanding Genesis. New York 1970.

Cohn, N.: Noah's Flood: The Genesis Story in the Ancient World. New Haven 1999.

 

Gordon, C. H./Rendsburg, G. A.: The Bible and the Ancient Near East. New York 1997.

 

Internetové odkazy:

a) http://ncse.com/cej/4/1/impossible-voyage-noahs-ark

b) http://www.answersingenesis.org/articles/am/v2/n2/caring-for-the-animals

 

Obrazová príloha: Barracuda movie, Paramount Pictures, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako mesto Pompeje zničila sopka

Ako mesto Pompeje zničila sopka

Mesto ktoré povstalo z prachu, aj tak by sme mohli dnes nazvať svetoznáme Pompeje. Ktovie ak by onú nešťastnú noc sopka nevybuchla, či by mesto dnes získalo až takú slávu? celý článok

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

Jánova Apokalypsa

Jánova Apokalypsa

Zjavenie Jána je veľmi záhadná, komplikovaná a ťažko zrozumiteľná kniha zaradená na koniec novozákonného korpusu kníh. Zdá sa, že koniec Nového zákona je tiež symbolický, pretože jeho náplňou je podanie správy o veciach budúcich a priam posledných, konečných, ktoré sa odohrajú na konci časov. celý článok

Koniec času v islame

Koniec času v islame

Nikto nepozná presný čas, kedy nastane koniec času. Kto tvrdí, že pozná, klame. Podobne ako v iných náboženských systémoch, aj v islame speje svet od stvorenia k zániku. celý článok

Kto vyhral olympiádu v antike?

Kto vyhral olympiádu v antike?

Olympijské hry sú najväčšou športovou udalosťou na svete. V modernej ére predstavujú pre usporiadateľskú krajinu obrovskú politickú prestíž, ale i veľkú, a nezriedka vyčerpávajúcu ekonomickú výzvu. Ako je všeobecne známe, ich história siaha hlboko do minulosti, do čias antického Grécka. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.