„Pomohol“ niekto Gottwaldovi na druhý svet?

Publikované : 14.03.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5193

Smrť sovietskeho diktátora Josifa V. Stalina spôsobila väčšine obyvateľstva komunistického bloku šok. Následná smrť prezidenta Československa Klementa Gottwalda vyvolala mnohé otázky.

 

Keď 6. marca 1953 obletela svet správa o smrti Josifa Vissarionoviča Stalina, obyvatelia Sovietskeho zväzu a jeho poslušných satelitov sa ponorili do povinného a v nemálo prípadoch aj do úprimného smútku. Pre väčšinu z nich bola Stalinova smrť šokom, a to napriek faktu, že informácie o jeho mimoriadne vážnom zdravotnom stave boli zverejnené spoločne s oficiálnymi lekárskymi bulletinmi v dennej tlači. Keď krátko po Stalinovi zomrel aj predseda KSČ a prezident ČSR Klement Gottwald, vypukol medzi obyvateľstvom takpovediac šok na druhú. Vo verejnosti sa začali ihneď šíriť rôzne fámy a dohady o tom, že Gottwaldovi niekto s jeho skonom pomohol. A zďaleka nešlo len o krčmové reči zopár jednotlivcov.

 

Povesti o otrave

Rôzne ,,zaručené“ správy o príčine Gottwaldovej smrti sa lavínovite šírili po celej republike a treba povedať, že z dnešného pohľadu to nie je vôbec prekvapujúce. Nedostatok pravdivých informácií o prezidentovom zdravotnom stave, spojený s krátkym časovým odstupom od Stalinovho úmrtia, dával totiž živnú pôdu na vznik najrôznejších legiend. Spomeniem len niektoré: ,,Gottwald bol otrávený, stal sa obeťou zvyškov Slánskeho bandy, na jeho smrti majú podiel zradní lekári, spolu s Gottwaldom ochoreli aj prezident NDR Wilhelm Pieck a vodca maďarských komunistov Mátyás Rákosi, všetci vedúci predstavitelia komunistických strán, ktorý boli na Stalinovom pohrebe v Moskve, boli otrávení jedom zamiešaným do jedla,“ a  podobne. Citované správy navyše nie sú dielom chlapov sediacich nad pohárom piva alebo dedinských žien, ale prichádzali od straníckych organizácií z miest, obcí a závodov.

Ako to už v takýchto prípadoch býva, nie každý veril oficiálnej správe o príčine smrti a prihliadnuc na vtedajší stav spoločnosti, v ktorej bola atmosféra strachu a ohrozenia vybičovaná do krajnosti, sa ani niet čo čudovať. Aké však boli posledné dni života Klementa Gottwalda, čo sa počas nich dialo a čo bolo skutočnou príčinou jeho úmrtia? Išlo naozaj o náhlu a nečakanú smrť a súvisel jeho skon so Stalinovou smrťou?

V prvom rade si musíme pri rekonštrukcii Gottwaldových posledných dní uvedomiť jeden základný fakt. Klement Gottwald bol na začiatku roka 1953 vážne chorý a pokročilým alkoholizmom zničený päťdesiatšesťročný muž s výrazom opuchnutej ľudskej trosky. Ďalšou zásadnou vecou bol jeho syfilis, ktorým trpel od mladých rokov, pričom túto svoju chorobu pred okolím tajil a dlhé roky si ju neliečil. Keďže dodržiavanie životosprávy nebolo práve Gottwaldovou silnou stránkou, v roku 1944 ho v Moskve postihol srdcový infarkt a pri tej príležitosti boli zistené dôsledky neliečeného syfilisu: vydutina na srdcovej aorte. Lekári mu vtedy aj v neskorších rokoch dôrazne odporúčali dodržiavať prísnu životosprávu a vyhýbať sa alkoholu. Opak však bol pravdou.

Klement Gottwald pil vždy, ale po roku 1948 sa jeho alkoholizmus prejavil ako čoraz väčší problém, a to aj na oficiálnych fórach. Neraz sa stávalo, že nebol schopný riadiť schôdzu predsedníctva ÚV KŠC, nedali sa s ním riešiť závažné otázky, opitý bol aj pri audienciách na Hrade a nevedel zo seba dostať jedinú súvislú vetu. Alkohol pred ním doslova schovávali, ale on si vždy našiel nejakú skrýšu, kam si odložil fľašku. Prípadne mu naliala jeho manželka Marta alebo zať Alexej Čepička. Gottwald pitím zaháňal svoj veľký strach. Strach zo Stalina, zo sovietskych poradcov, zo Štátnej bezpečnosti, z politických procesov, a najmä z toho, že sa obeťou čistky vo vlastných radoch môže stať aj on sám. Bál sa teda vecí, ktoré pomáhal zavádzať do života. Najhoršie psychické vypätie pravdepodobne prežíval krátko pred zatknutím svojho dlhoročného najbližšieho spolupracovníka Rudolfa Slánskeho, na ktoré dal príkaz, a potom aj počas vyšetrovania a procesu so Slánskym.

 

Stalin a Gottwald

Začiatkom marca 1953 nebol na tom teda Klement Gottwald po zdravotnej stránke vôbec dobre. Keď prišli prvé správy o tom, že Stalina postihol záchvat mŕtvice a že vyhliadky na jeho uzdravenie sú minimálne, Gottwaldov psychický stav sa ešte zhoršil. Vydal príkazy, že chce byť o každej správe týkajúcej sa Stalinovho stavu ihneď informovaný, ale sám neveril, že by sa mohol jeho veľký učiteľ uzdraviť. Ich vzájomný vzťah bol inak zaujímavý. Gottwald Stalina obdivoval, avšak zároveň sa ho aj veľmi bál. V posledných rokoch svojho života sa doslova vyhýbal cestám do Sovietskeho zväzu. Určite si bol vedomý faktu, že medzi nimi dvomi je vzťah podriadeného k nadriadenému a že on je iba vykonávateľom Stalinových príkazov. Medzi 3. – 5. marcom 1953 Gottwalda sužovala neistota a napätie ohľadne toho, čo bude ďalej so Stalinom, prípadne čo nastane po ňom. Stalinova smrť totiž predznamenávala veľké zákulisné politické boje o moc a to sa logicky muselo dotknúť aj ČSR. Gottwald si to vo svojom neľahkom stave uvedomoval, a preto bol veľmi nervózny.

Josif Vissarionovič zomrel vo štvrtok 5. marca 1953 o 21:50 moskovského času, teda o 19:50 stredoeurópskeho času. Gottwald sa o jeho smrti dozvedel v piatok 6. marca približne o 2:30 ráno, keď mu túto správu prišla oznámiť jeho osobná sekretárka Ludmila Köhlerová. Gottwald ihneď vstal z postele, okamžite zvolal zasadanie organizačného sekretariátu ÚV KSČ a na šesť hodín ráno schôdzu predsedníctva strany i vlády. V nedeľu 8. marca sa rozhodol odletieť do Moskvy na Stalinov pohreb, a to napriek tomu, že mu lekári cestu lietadlom rozhodne neodporúčali. Zmeny atmosférického tlaku mohli totiž spôsobiť prasknutie vydutiny na aorte, čo by sa v Gottwaldovom prípade rovnalo takmer isto smrti.

Let do hlavného mesta ZSSR prebehol bez komplikácií a rovnako aj prvý deň Gottwaldovho pobytu v Moskve. V pondelok 9. marca sa zúčastnil Stalinovho pohrebu a po návrate z neho mal mierne zvýšenú teplotu i mierne zvýšený tlak. Na druhý deň sa k tomu pridala nádcha. Po lekárskej prehliadke dostal penicilín, a taktiež odporúčanie, aby späť do Prahy cestoval vlakom. To Gottwald neakceptoval, chcel sa domov vrátiť čo najskôr a tak v stredu 11. marca opustil Moskvu v lietadle. Let do ČSR trval šesť a pol hodiny a prezident počas neho ležal i spal. Krátko pred pristátím sa sťažoval na bolesť v ľavom ramene, ale inak prebiehalo všetko bez vážnejších problémov. Tie sa však dostavili veľmi rýchlo, v noci z 11. na 12. marca 1953.

 

Boj o život

Ráno 12. marca Gottwalda vyšetril Dr. Procházka, ktorý zistil u pacienta problémy s dýchaním, ako i bolesť pri kašli, pohybe a celkovú únavu. O desiatej hodine večer sa následne zišlo u Gottwalda lekárske konzílium. Zistenia boli rovnaké s dôrazom na potrebu ďalších vyšetrení, bez ktorých nie je možné zistiť skutočnú príčinu problémov. Liečba penicilínom pokračovala. Noc potom prebehla bez vážnejších komplikácií, ale okolo pol siedmej ráno 13. marca sa Gottwaldov zdravotný stav náhle zhoršil. Pacient začal kolabovať, mal zlý pulz, tlak aj srdcové ozvy a veľmi ťažké dýchanie, pričom aj vyšetrenia Gottwalda enormne vyčerpávali.

Takmer každých desať minút dostával injekcie. Lekári nevedeli prísť na to, prečo uňho nastal šokový stav, preto boli ku konzultácii prizvaní ich sovietski kolegovia. Až o deviatej hodine ráno sa k lekárom dostali staršie röntgenové snímky z roku 1952, na ktorých bolo jasne vidieť porušenie aorty (Gottwaldov zdravotný stav bol prísne tajný a známy len úzkemu okruhu osôb). Teraz už tušili, v čom bola príčina kolapsu.

Začal sa tak vopred prehratý boj o život Klementa Gottwalda. Lekárske konzílium následne rozhodlo o prevedení punkcie do hrudníka, ktorá potvrdila krvácanie do ľavej polovice hrudného koša, čo bolo sprevádzané ťažkým šokovým stavom. Za normálnych okolností by ihneď nasledoval operačný zákrok, ale ten by Gottwaldovo kolabujúce telo v tej chvíli nevydržalo. Prítomné lekárske kapacity jasne vyhlásili, že za takéhoto stavu je operácia nemožná a konzervatívna liečba má len minimálne šance na úspech. Sovietsky lekár prof. Markov ešte konzultoval celú vec telefonicky s prof. Bakuljevom v Moskve, ktorý sa rozhodol priletieť do Prahy. Keďže v tom čase trval let z Moskvy do Prahy niečo cez šesť hodín, dorazil prof. Bakuljev ku Gottwaldovi okolo jednej hodiny ráno v sobotu 14. marca.

Medzitým lekári vylúčili možnosť previesť Gottwalda na niektorú z pražských kliník, pretože prevoz by jednoducho nevydržal. Priamo na Hrade sa tak zriadila provizórna lekárska sála so všetkými potrebnými prístrojmi. Gottwaldov stav sa však ďalej zhoršoval, dýchal iba pravou polovicou pľúc, bol trvalo napojený na prívod kyslíka a dostával infúzie krvi. Zatiaľ bol stále pri vedomí, ale krv z prasknutej vydutiny na srdcovej aorte neustále vytekala do hrudníka, pričom lekári nemali žiadnu reálnu možnosť, ako to zastaviť. Prof. Bakuljev po príchode na Hrad vyšetril Gottwalda, konzultoval jeho stav s prítomným lekárskym konzíliom a rovnako vyhlásil, že stav pacienta neumožňuje uskutočniť operačný zákrok.

Bakuljev však odporučil vykonať punkciu hrudníka a v prípade zlepšenia realizovať operáciu, i keď si uvedomoval, že by bola spojená s obrovským rizikom. O tretej hodine ráno 14. marca preto Gottwaldovi urobili punkciu, pri ktorej mu odsali krv z hrudníka a na 4:45 hod. stanovili ďalšiu punkciu. Tá sa však pre pacientov aktuálny stav neuskutočnila. O pol šiestej ráno mal Gottwald také bolesti, že mu lekári povolili injekciu morfia, po ktorej nastalo určité upokojenie. Prezident si ľahol na ľavý bok, vypýtal si jablkové pyré, bujón a pivo, z ktorého však vypil iba hlt. To bol jeho posledný alkoholický nápoj v živote.

Prof. Bakuljev rozhodol po ďalšom vyšetrení o nereálnosti operačného zákroku a tak prítomní lekári mohli iba čakať, ako sa situácia bude vyvíjať ďalej. Všetko bolo už len otázkou času. O 8:15 sa u Gottwalda dostavil ďalší šokový stav sprevádzaný dezorientáciou (chcel odísť z postele) a kŕčmi, ktorý nakoniec vyústil do bezvedomia. Navyše mu zapadol jazyk, dusil sa, ťažko dýchal a nevedeli mu nahmatať pulz. Lekárom sa ešte podarilo odvrátiť najhoršie, ale pred pol jedenástou sa stav opäť začal prudko zhoršovať. Gottwaldovo telo sa zmietalo v svalových kŕčoch a o 11:00 hod. prišlo zástavou dychu k smrti. Prvý robotnícky prezident ČSR bol mŕtvy. Nasledovala pitva, ktorá konštatovala, že v dôsledku trhliny na stene aorty ,,došlo k výronu krvi do ľavej polovice hrudníka. Postupne silnejúce vnútorné krvácanie viedlo k zlyhaniu srdečno-cievnej sústavy a bolo príčinou smrti.“       

Gottwaldovi sa teda osudnou stala cesta lietadlom. Vydutina na srdcovej aorte mu pravdepodobne praskla počas spiatočného letu z Moskvy do Prahy, a tak možno trochu zjednodušene povedať, že to so Stalinom dobojoval až do úplného konca.  Či by bol Gottwaldov život dlhší, ak by zvolil vlak, zostáva hypotézou. Jeho zdravotný stav bol totiž natoľko vážny, že pri pokročilom alkoholizme nemal veľkú šancu dožiť sa vyššieho veku. Dobre na tom nebola ani jeho manželka, ktorá svojho muža prežila len o sedem mesiacov. Zomrela 28. októbra 1953 na rakovinu.

Rodná strana vystrojila Gottwaldovi veľkolepý pohreb, nechala ho podľa vzoru Lenina i Stalina nabalzamovať a vystavila ho na pražskom Vítkove. Po deviatich rokoch súdruhovia rozhodli, že to už nie je žiaduce a nechali balzamovaného Gottwalda spopolniť. Urna s jeho popolom skončila po novembri 1989 na Olšanských cintorínoch v Prahe, kde je dodnes. Ale to je už téma na samostatný článok.

 

PhDr. Tomáš Černák, PhD., absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a interné doktorandské štúdium na Historickom ústave SAV, kde bol témou jeho dizertačnej práce politický vývoj na Slovensku po februári 1948. Vo svojom výskume sa zaoberá aj dejinami KSS a jej vedúcich predstaviteľov, osobnosťou Gustáva Husáka, cirkevnými a kultúrnymi dejinami, taktiež športovou históriou a vôbec dejinami 20. storočia. Je autorom monografie Husák : Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1938, spoluautorom knihy Husák : V odboji a SNP 1938 – 1945, ďalej autorom či spoluautorom viacerých kníh z dejín slovenského futbalu (napr. Zlatý Belehrad 1976, Peter Dubovský, Šááááááňo Vencel, Karol Jokl, Michal Vičan, Koloman Gögh, Pamätnica Bratislavského futbalového zväzu). Publikoval tiež desiatky vedeckých štúdií a popularizačných článkov.

 

Použitá literatúra

Kaplan, K.: Kronika komunistického Československa. Klement Gottwald a Rudolf Slánsky. Brno 2009.

Kaplan, K./Kosatík, P.: Gottwaldovi muži. Praha 2004.

Pernes, J.: Takoví nám vládli. Komunističtí prezidenti Československa a doba, v níž žili. Praha 2010.

 

Obrazová príloha: Bundesarchiv, wikipedia.org, Tomáš Černák

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Dokumenty o okupácii roku 1968 nie sú len v Moskve

Dokumenty o okupácii roku 1968 nie sú len v Moskve

Dokumenty štátneho archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny v Kyjeve svedčia o efektívnosti a dôkladnosti vtedajšej sovietskej tajnej služby, a tiež o tom, že aj na regionálnej úrovni boli cezhraničné kontakty funkcionárov ministerstva vnútra a komunistickej strany veľmi čulé. celý článok

Moskva chystala inváziu do ČSR už v máji 1968

Moskva chystala inváziu do ČSR už v máji 1968

Začiatkom mája 1968 si ešte Česi a Slováci užívali uvoľnenie Pražskej jari a chystali oslavy konca druhej svetovej vojny. V pozadí sa však odohrával nekompromisný politický boj. Moskva chystala ozbrojenú intervenciu... celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.